Slovensko na čele s premiérom Robertom Ficom podpísalo dohodu o voľnom pohybe obchodu medzi Kanadou a EÚ – CETA. Čo to podľa vás bude pre našu krajinu znamenať?
Samotný podpis dohody znamená, že sa môžu začať uplatňovať niektoré časti CETY. Konkrétne tie, ktoré sa týkajú obchodu, lebo obchod je vo výlučnej právomoci Európskej komisie. Tie časti, ktoré sa týkajú investícií, sa ešte uplatňovať nemôžu, lebo to je súčasť kompetencií aj národných štátov, a teda sa musí začať najskôr proces ratifikácie s národnými parlamentmi.
V tomto čase sa nemôže uplatňovať ani doložka o investíciách, ktorá je najkontroverznejšia, vrátane medzinárodného súdneho tribunálu, ktorý by riešil spory medzi korporáciami a štátmi. Tým pádom ešte stále nie je táto časť, tá najkontroverznejšia, v platnosti. Až keď to všetky národné parlamenty v priebehu najbližších rokov schvália, až vtedy to začne platiť.
Z tohto pohľadu to stále nie je uzavretá záležitosť a je dosť možné, a osobne si myslím, že sa to tak aj skončí, či už rakúsky parlament, alebo slovinský, budú mať ešte vážny problém s tým, aby zahlasovali za CETA, takže ešte by som sa nejako extrémne netešil.
Na druhej strane, to, že bola CETA podpísaná, je významným aktom z toho hľadiska, že Európa ukázala, že je schopná sa na niečom dohodnúť a to sa nedá spochybniť. Aj keď ja osobne nie som nadšenec tejto dohody a mám vážne výhrady, pravdou je, že CETA je problematická hlavne z hľadiska európského záujmu, lebo je to model globalizácie, ktorý podporuje nadnárodné korporácie a takémuto modelu spolu s mnohými ľuďmi v Európe nefandím.
Na druhej strane si treba uvedomiť, že Slovensko ako jedna z krajín EÚ má s Kanadou vyjednanú dohodu o ochrane investícií, ktorá je stará päť až šesť rokov, kde sú tie podmienky z hľadiska ochrany investícií nevýhodnejšie pre Slovensko, ako sú nastavené v CETA. Z tohto predpokladám, že vychádzalo aj naše ministerstvo hospodárstva a z tohto hľadiska aj naša vláda CETA podporuje. Rozdiel spočíva vo filozofii, či sa bavíme o tom, aké to bude mať dôsledky z hľadiska globalizácie v celom svete a v Európe, alebo sa bavíme, aké to bude mať konzekvencie z hľadiska slovenského záujmu a tam argumentuje vláda, že je to lepšie než to, čo sme tu mali.
Práve v tomto je cítiť rozdiel pohľadu. Ja som kritický z hľadiska európskému záujmu a z hľadiska, že mám ideový problém s tým, aby som podporoval globalizáciu, ktorá podporuje korporácie. Na druhej strane vláda v zásade vychádza z toho, že pre Slovensko konkrétne, je CETA lepšia ako to, čo bolo doteraz.
A s týmto tvrdením súhlasíte aj vy?
Ono to ani nie je otázka názoru, to je číry fakt. Čo sme mali dohodu s Kanadou, ktorá sa podpisovala tuším v roku 2010 a od roku 2012 je v platnosti, čiže v období, keď vládla Radičová, tak tá je jednoducho omnoho nevýhodnejšia. Pretože keď sa dohoda vyjednávala, kanadská vláda musela po prvé ustúpiť mnohým veciam, napríklad namiesto arbitráži, ktoré s Kanadou máme v ochrane investícií, sa nahradili arbitráže, to by boli súkromné súdy, ktoré rozhodujú v sporoch medzi nadnárodnými korporáciami z Kanady a európskymi štátmi, tak to sa nahradilo verejným telesom, ktoré je pod kontrolou, ktoré je transparentné a tak ďalej… Takže je to omnoho výhodnejšie a z tohto hľadiska je to omnoho lepšie.
Nehovoriac o tom, že veľkým argumentom slovenskej vlády je aj to, že obchod s Kanadou je 0,3 alebo 0,5 % zahraničného obchodu, čiže to je taká marginálna záležitosť, že sa to v podstate nijako nemusí dotknúť nikoho na Slovensku, ale zase zároveň je tam argument kritikou, ktorý je do istej miery relevantný, a to, aby sa náhodou CETA nevyužívala americkými nadnárodnými korporáciami na to, aby sa cez Kanadu snažili národné štáty.
Ale opakujem, v tomto štádiu ešte nie sme, lebo táto klauzula bude platiť až po ratifikácii národných parlamentov a niektorý z nich to môže zabiť.
Obchodnú dohodu s Kanadou by ste mali preberať aj na konferencii COSAC, ktorý má byť tento mesiac v rámci nášho predsedníctva v Rade EÚ. Stále to platí?
Platí to do tej miery, že máme tému na konferencii TTIP (Transatlantická dohoda o obchode a investíciách medzi EÚ a USA – pozn. red.), čo je súvislá téma. Zavolali sme Susane Georgovú, čo je najväčšia kritička TTIP a CETA a sú to také spojené nádoby, takže ja predpokladám, že sa bude riešiť aj CETA a naozaj sme v štádiu, že ešte len príde ratifikačný proces národných parlamentov, takže CETA je stále otvorená.
Budeme diskutovať, či má zmysel ju podporovať na úrovni národných parlamentov a práve o tom je COSAC. Plus budeme určite ďalej riešiť aj TTIP, ktorý je pre mňa oveľa nebezpečnejší ako CETA, lebo je to dohoda s Amerikou.
Amerika je oveľa neoliberálnejšia a predátorskejšia. Nemám až taký problém s CETA, ako mám s TTIP. Aj keď, samozrejme, mám kritický postoj voči obom.
Čo sa týka samotného COSAC-u a samotnej snahy národných parlamentov, treba zdôrazniť, že sme toho veľmi veľa vybojovali. Práve možnosť ratifikácie v národných parlamentoch sme vybojovali len za posledné mesiace. Boli sme veľmi aktívni vrátane slovenského výboru, aj vďaka mne sme sa zapojili do iniciatívy národných parlamentov, najmä Holanďanov, aby sme tlačili na komisiu, že predsa nemôže o tejto veci rozhodnúť sama. Lebo takto sa to mohlo skončiť. Keby sa podpisovala dnes CETA, a nevybojovali by sme to, tak už to platí.
Keď ste sa snažili vybojovať tieto práva, myslím, že ich u nás v parlamente nepodporili poslanci z Ľudovej strany Naše Slovensko. Správne?
Áno, v rámci výboru sme podpisovali petíciu na Európsku komisiu, aby sme tlačili Európsku komisiu, aby vo veciach, ktoré sa týkajú investícií, neplatila dohoda CETA predbežne, ale aby musela čakať na schválenie národnými parlamentmi. Vtedy to podporil myslím, že úplne každý poslanecký klub s výnimkou fašistov.
Bude sa môcť do diskusie o CETA zapojiť aj občianska verejnosť a vyjadriť tak svoj názor?
V tejto fáze, samozrejme, sa občianska verejnosť vždy môže zapojiť. Existujú iniciatívy, petície a myslím, že veľmi úspešné proti TTIP a CETA v celej Európe. Z tohto hľadiska predpokladám, že súboj bude aj naďalej pokračovať a ulice budú zaplnené hlavne v západných mestách.
Pravdou je, že teraz to bude otázka národných parlamentov, ktoré to dostanú ako bod na stôl, ale naozaj to môže trvať niekoľko rokov, čiže predmetom nášho rokovania to môže byť niekedy o päť rokov, tak v tej chvíli môže začať občianska spoločnosť tlačiť na svoje národné parlamenty a predpokladám, že to v Rakúsku alebo v Belgicku, alebo v Slovinsku aj bude robiť, aby to zablokovali alebo podporili.
Čiže stále je to otvorené. Rovnako treba objektívne povedať, že pre slovenské predsedníctvo je úspechom, že sa mu podarilo nájsť dohodu. Z hľadiska samotnej budúcnosti CETA ja ako odporca ešte stále vidím nejakú mieru nádeje v tom, že niektorý z národných parlamentov to zablokuje.
Myslíte si, že v našom parlamente táto dohoda prejde?
Pokiaľ budú karty nastavené tak, ako sú dnes, tak si myslím, že áno. Pretože vidím, že je to Smer, s výnimkou mňa a niekoľkých kolegov, ktorý je skôr zástancom tejto kanadsko-slovenskej dohody, aj keď musím povedať, že už vidím oveľa väčšiu skepsu voči TTIP, čo ma teší, tak s výnimkou krajnej pravice, všetky strany naprieč politickým spektrom CETA podporujú.
Takže väčšina tam asi bude, i keď cítim, že z každej z tých strán sú rôzne názory. Ale preváži záujem na tom, že Slovensko nechce byť krajinou, ktorá bude blokovať celú Európu.
