V utorok 8. novembra to bude šesť rokov čo zavraždili advokáta Ernesta Valka. Námestník Generálneho prokurátora pre trestný úsek Peter Šufliarsky uvádza, že bolo vypočutých množstvo svedkov a došlo aj k znaleckému dokazovaniu. Je to šesť rokov, myslíte, že dôjde k reálnemu vyšetreniu vraždy a dolapeniu vinníka?
Námestník GP pán Šufliarsky je jeden z ľudí, ktorý má odvahu a ak to naozaj tak myslí ako hovorí, tak má i moje uznanie pretože som ho počul či už na tlačovej konferencii alebo v jednej večernej televíznej relácií vyjadrovať sa k známej osobe vo výkone trestu, ktorú všetci nazývajú banskobystrickým bosom a prebiehajúcemu vyšetrovaniu ďalších skutkov spojených s touto osobou a ľuďmi okolo v divokých deväťdesiatych rokoch.
Čo sa týka vyšetrovania vraždy doktora Valka informoval o prípravnom konaní a úkonoch v ňom vykonaných vrátane previerok, znaleckého dokazovania a nemenej o súčasnom preverovaní informácií operatívneho charakteru, o ktorých nemohol z pochopiteľných dôvodov informovať verejnosť bližšie. Zdieľam názor i bývalého šéfa vyšetrovateľov pána Ivora, že teoreticky je to možné vyšetriť. Nevylučujem to ale skôr som presvedčený, že nie. Ak by aj áno, muselo by to byť niečo výnimočné čo by sa objavilo, ale nepredpokladám. Ak bol profesionál najatý vrah obyčajne nemá komplica. Pracuje sám. Sám si zmapuje režim návykov obete, priestor v ktorej sa obeť pohybuje a zraniteľné miesto na vykonanie vraždy. To je najdôležitejšie a musí byť bez akýchkoľvek rušivých momentov, aby to malo z jeho strany hladký priebeh.
Po takejto trestnej činnosti sa rýchlo upratuje a polícia sa pozerá postupne čím ďalej tým viac na vyluxovanejšie prostredie, kde už nenájdete, pokiaľ išlo o objednanú a plánovanú vraždu ani jej vykonávateľa. Tých motívov a verzií, s ktorými polícia od začiatku pracovala bolo určite viac a postupne sa zúžili. V každom prípade si však myslím, že v prípade vraždy E. Valka išlo o nájomnú vraždu. Táto metóda sa u nás po roku 1989 veľmi rýchlo udomácnila a vďaka posledných výsledkov polície, že po rokoch dochádza k objasňovaniu desiatok vrážd sa len potvrdzuje, že sa jej darilo a nevyhla sa ani bývalému podpredsedovi Snemovne ľudu FZ ČSSR a neskôr predsedu Ústavného súdu ČSSR Ernestovi Valkovi.
Len na okraj veci, keď vykonával tieto funkcie bol chránený a pamätám si za môjho pôsobenia na Úrade ochrany dostal aj full servis rozsahu bezpečnostných opatrení vyplývajúci z jeho funkcie. V dobe jeho vraždy predpokladám že už o takéto niečo nešlo, čo tiež nemôžem z môjho profesionálneho pohľadu na vec dobre pochopiť vzhľadom k tomu aké prípady riešil. Myslím, že došlo z jeho strany k podceneniu veci. Mal na to a viem si predstaviť vyskladať mu systém opatrení, ktorý by ani nebol finančne náročný a kto vie možno by sa tomu predišlo . Bohužiaľ all is over. Všetko je už minulosť. Ja nemám dôvod nemyslieť si, že išlo o objednávku vraždy vzhľadom na ťažké prípady, ktorými sa zaoberal a vývoj v niektorom z nich možno nešiel podľa predstáv zainteresovaných.
Môže ísť samozrejme aj o klasickú lúpež na objednávku niekoho, kto obeť veľmi dobre poznal a došlo k momentu prekvapenia páchateľa, alebo možno ani nie a vražda bola súčasťou plánu. Ale ak polícia vyselektovala verzie a pracuje už len s jednou, ako som takmer pred rokmi zachytil, ide zrejme o dôkazovú núdzu. A to je už dosť dlhá doba na to, aby bola aká taká nádej posunúť sa niekam ďalej. Určite je potrebné brať do úvahy i tú skutočnosť že sa podarilo vyriešiť aj staršie prípady, no išlo prevažne o vraždy, keď mnohí zločinci začali spolupracovať s políciou, lebo im išlo o premárnený život niekoľkých rokov za múrmi väzenia a vyzrádzali jeden na druhého a pri vražde bolo viac svedkov a to je veľký rozdiel. Obávam sa, že tento prípad má úplne iné znaky konania a komplicov zúčastnených sa na vražde nebude veľa, respektíve žiadny. Preto som trochu skeptický.
Čo je však vždy ako prvé dôležité pri takomto skutku ako bola vražda je dokonalé zmapovanie situácie na mieste činu výjazdovej skupiny. Nedovolím si hodnotiť konkrétne v tomto prípade činnosť výjazdovej skupiny a následne povolaných odborníkov, ak nejakí povolaní boli, ale je dosť možné, že došlo k nedokonalej obhliadke miesta činu a nie je k dispozícii hodnotný materiál pre ďalšie úkony s konečným výsledkom úspešne odhaliť a usvedčiť páchateľa. Viacerí sa vyjadrili, že obhliadka miesta trestného činu nebolo profesionálne. Ak sa niekto správal ako slon v porceláne a nemal ani štipku fantázie, ktorá sa dá nadobudnúť len dlhoročnou praxou a záujmom na sebe v tejto oblasti pracovať, nepomôžu ani teoretické poznatky celého radu vedných odborov či teórie odrazu, teórie modelovania alebo teórie štrukturálnej analýzy miesta činu. To je proste fakt a s tým nikto nič neurobí.
Ani keby boli traja ministri vnútra v jednej kancelárii naraz a riadili by policajný zbor. Ak vyšetrovateľ vykonal stovky výsluchov svedkov a v prípade bolo vypracovaných 49 znaleckých posudkov a momentálne nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vzniesť obvinenie konkrétnej osobe, tak už po 6 ročnom období buďme úprimní veľká nádej nie je.
Ernest Valko zastupoval štát napríklad aj v kauze TIPOS, udržoval aj blízke vzťahy s politikmi. Myslíte, že ide o lúpežné prepadnutie ako tvrdil vtedajší šéf polície Jaroslav Spišiak? Alebo mohlo ísť aj o plánované usmrtenie?
Ako právnik participoval aj v iných kauzách. Nebol to len TIPOS. Jeho meno sa spájalo napríklad aj so Slovenským plynárenským priemyslom a to sú zraniteľné miesta, pretože v tomto prostredí a za takých okolností aké v tej dobe boli sa veci neriešia právnymi metódami ale skôr praktikami organizovaného zločinu a znovu sa vrátim k tomu, že prečo nemal osobnú ochranu? Určite ju nepotreboval pri zastupovaní pána Feldeka v súdnom spore proti pánovi Slobodníkovi, ani v spore novinára Kleina s arcibiskupom Sokolom, alebo v spore medzi pánmi Mikloš a Fico, ale v ťažkých kauzách kde už ide o veľké peniaze to bolo priam žiaduce a nevyhnutné. Keď k tomu riziku pridám situovanie jeho nehnuteľnosti, ktorá bola na odľahlom mieste zjednodušuje to prípravu a vykonanie tohto najodsúdeniahodnejšieho zločinu. Jedno je isté. Tak ako všade inde, tak i v kriminalistike a jej vedných odboroch môže a nemusí jedno vylučovať druhé. Ale v tomto prípade si opäť myslím, že išlo o plánovanú vraždu a to je veľmi zlé. Ak sa vraždia právnici nejde o právny štát.
Valko sa stýkal aj s novinármi, napríklad v deň jeho smrti po telefóne vtipkoval s investigatívcom Tomom Nicholsonom. Do akej miery sú podľa vás ohrození novinári, ktorí sa zaoberajú citlivými kauzami a vo veľkej miere môžu šliapať na päty aj samotnému štátu či iným veľkým rybám…
Je to prirodzené stretávať sa s novinármi hlavne keď ide o takéto kauzy a muža v jeho postavení. Novinári aby mohli podať pravdivý obraz verejnosti potrebujú informácie aby mohli vyskladať čím najobjektívnejšiu pravdu. Nie je to jednoduché povolanie. Je tiež potrebné rozlišovať medzi skutočným profesionálnym novinárom a píšucou osobou, ktorá si hovorí že je novinár a napíše to čo vyhovuje len určitej skupine ľudí alebo jemu samému. Nicholson patrí medzí tých profesionálov, ktorých keby verejnosť nemala len ťažko by sa dozvedela pravdu takú aká v skutočnosti je. Ide do hĺbky a má kombinačné schopnosti, čo mnohým jeho kolegom chýba. Keď sa toto skĺbi s odvahou, ktorá mu nechýba, tak ten výkon podaný na papieri je celkom slušný.
Isteže nie je sám a ľudí v tejto brandži, ktorí podávajú slušný výkon a patria v podávaní informácií občanovi tejto krajiny z prostredia organizovaného zločinu je viac. Vážim si prácu a úroveň komentárov napríklad Ivana Kríža, ktorý keď niečo napíše tak to má hlavu i pätu a taktiež Ivan Mego, ktorý s touto problematikou doslova žije. Je ich mnoho s ktorými som robil rozhovory k citlivým témam a sú naozaj dobrí v tom čo robia. Neboja sa a chcú sa dostať až na kostnú dreň. Baví ich to a vtedy idú prirodzene aj do určitého a nie malého rizika. Bez takýchto ľudí by sa stali občania za pár rokov otrokmi rôznych oligarchov, pochybných zbohatlíkov a boli by len ticho prihliadajúcimi sa na bujnenie organizovaného zločinu bez akejkoľvek možnosti niečo urobiť.
Aktuálne sa znova veľmi hovorí o kauze Gorila. Čo hovoríte na fakt, že šéf vyšetrovateľov odišiel z vyšetrovacieho tímu?
Najskôr by som rád niečo povedal k tejto samotnej kauze. Nie je nič nové na svete, že úspešné podnikateľské subjekty a hlavne ich majitelia ak sú rozumní, tak si zostavia silný štáb ľudí, ktorý má profesionálne osobnosti z bezpečnostného prostredia a ktorí musia nielen plánovať ale aj predvídať všetky potenciálne riziká. Musia to byť ľudovo povedané machri. Týchto ľudí musí niekto riadiť a delegovať na podriadených mnohé úlohy, ktoré im musia byť blízke ako v oblasti ochrany telesnej integrity vrcholových manažérov spoločnosti, tak i v oblasti prostredia, kde sa títo ľudia pohybujú.
Ak tento materiál s názvom Gorila, ktorý dostal verejnosť do varu pretože obsahuje monitoring rozhovorov niekde vznikol, čiže údajne v nejakom byte a týka sa významných ľudí či už z politiky alebo vrcholných manažérov z korporátneho sektoru pýtam sa, čo za diletantov sa staralo o bezpečnosť a čistotu prostredia, kde rozhovory prebiehali. Nehovorme v tomto prípade o ich obsahu a všetkých zainteresovaných, kde sú samé prekvapenia. Len tak vkročiť do nejakého bytu a nevedieť čo je za stenou je ako zo scifi filmu. Z tohto som šokovaný v prvom rade ako človek, ktorý dohliadal vo svojej profesionálnej praxi na to, aby tam kde VIP osoba vkročí a otvorí ústa nebol z toho škandál. Je mi osobne jedno či tam predseda vlády bol alebo nebol, pretože keby tam aj bol žiadnu vážnu vec tým nespáchal. Vždy som kládol dôraz počas môjho pôsobenia na Úrade ochrany aby informácie o plánovanom pohybe ústavného činiteľa boli v plnom prepojení ľudí z blízkosti jeho sekretariátu a mojich ľudí z ochranky, ktorí sú v jeho blízkosti, sú viazaní mlčanlivosťou, nemôžu vypovedať a na základe ich informácií o plánovanom pohybe sa eliminujú všetky riziká, ktoré by mohli pre takúto osobu vzniknúť.
Taktiež manažéri veľkých spoločností sú a musia byť pre odborníkov starajúcich sa o ich bezpečnosť vo vlastnej firme VIP osobami. To je nespochybniteľné. Je to nezodpovednosť a zároveň veľké prekvapenie osobne i pre mňa čo za ľudí niekto zamestnáva. Toto nech je pre všetkých na zamyslenie. Keď na to pozerám z druhej strany, tak bol to profesionálny a úspešný výkon inštitúcie, ktorá zmapovala dosť podrobne určitý stav a súvislosti, ktoré sú dnes predmetom vyšetrovania a stoja daňovým poplatníkov nemalé finančné prostriedky, pretože na tom robí mnoho ľudí a platí ich štát. Nebudem sa teraz opierať o bohužiaľ existujúci negatívny pohľad občanov tejto krajiny na výsledky vyšetrovaní najzávažnejších vrážd a kriminálnych káuz, ktorých obsahom bolo jednoznačne len rozkrádanie finančných prostriedkov a aktív Slovenskej republiky.
Tento stav tu je, nemení sa a žiadne svetlo na konci tunela nesvieti. Ak sa zdá, že nejaké svieti, ide o vlak ktorý sa rúti priamo proti nám. Poviem prečo. Zdrvujúce v krajine, v ktorej žijeme je to, že národ už úplne rezignoval na nejakú nádej a takýto stav prijal. Ďalší fakt je ten, že ľudia zjavne stratili dôveru v spojení politik a vyšší mravný princíp, princíp slušnosti a neúplatnosti. A potom je to nakoniec samotné postavenie pravdy. Pojmy ako sú pravda a klamstvo sa v politike zrelativizovali až do takej miery, že po nejakom ich rozlíšení má už málokto chuť pátrať. Samozrejme a ak k tomuto všetkému ešte napomáha úpadok médií viď. posledná kauza s emailami a esemeskami, ktorých hodnovernosť takmer nikto nespochybňuje a nemenej hlavnú úlohu v tomto filme hrajú niektorí známi novinári, tak je to už veľmi zlé a ľudia neveria už ničomu. A ak ľudia neveria už ničomu, tak je spoločnosť chorá. Pochybujem preto, že veria aj v objasnenie tejto kauzy. Odchod šéfa vyšetrovateľov ma osobne prekvapil. Mal na to asi vážne dôvody. Je to práca pod obrovským tlakom a nesie si veľké bremeno zodpovednosti. Čas ukáže čo ho k tomu viedlo.
Prednedávnom sa v parlamente uskutočnil branno-bezpečnostný výbor, ktorý si mal posvietiť na kauzu Gorila. Robert Kaliňák na rokovanie exvyšetrovateľa Mareka Gajdoša nepozval. Odôvodnil to tým, že výboru sa policajti a vyšetrovatelia nezúčastňujú. Bol to správny krok zo strany ministra?
Branno-bezpečnostný výbor parlamentu je zložený z ľudí poslancov, ktorí zastupujú občanov. Oni ich tam dostali. Pochybujem, že ich voliči na mítingoch žiadali, aby sa to nevyšetrovalo. Objasnenie tejto kauzy je vo verejnom záujme a preto takýto výbor musí mať rešpekt. Jeho predseda by mal byť dominantnou osobou, ktorá trvá na verejnom záujme. Neviem si predstaviť, že by som bol predsedom branno-bezpečnostného výboru a malo by to takýto vývoj. Je to pre mňa nepredstaviteľné. Už by som mal sedenie s Marekom Gajdošom za sebou za účasti všetkých členov. Je to bohužiaľ smutné. Ide o zneváženie zložky najvyššieho zákonodarného zboru. Tento národ a krajina v ktorej žije nie je eseročka niekoho, s ktorou si robí niekto ako konateľ čo chce. Nech sa nad tým všetci zamyslia. Toto koalíciu neposilňuje a poškodzuje to jej budúcnosť a existenciu.
Ako hodnotíte iniciatívu Andreja Kisku, keď si k sebe do kancelárie pozval Mareka Gajdoša?
Má na to právo. Je najvyšší predstaviteľ ozbrojených síl v tejto krajine a je hlava štátu. Bol by som býval prekvapený, keby to neurobil. Prezident Kiska nemá však okolo seba schopných ľudí, ktorí by mu vedeli poradiť na čo sa má pýtať a hlavne ako sa má pýtať. Len tak na okraj, dorazila ma napríklad tá skutočnosť, keď si svojvoľne nedávno chodil po prezidentskom paláci narušiteľ a nikto o ňom nevedel, tak vyhlásili z jeho kancelárie výberové konanie na pracovníka pre bezpečnostnú politiku a hneď to bolo aj uzatvorené.
Vyvoláva to domnienku, že ešte aj na toto miesto si tam niekto upratal známeho. Toto sú tak citlivé veci, že si to niekto nevie ani predstaviť. Pritom ide o jeho bezpečnosť. Keby tam vtedy pri narušení priestorov bol niekto niečo uložil, na druhý deň si počkal ako pán prezident príde do nádvoria objektu, vystúpi, odpočíta si čas presunu do kancelárie, pretože v tom objekte cez noc bol, máme to čo sme nechceli a hanbu na celý svet. Vždy si kladiem otázku, prečo ešte aj do takýchto citlivých vecí ako je ochrana života významnej funkcie si niekto dovolí zasahovať a neporadí sa s odborníkmi.
Ale vrátim sa k veci. Prezident Kiska sa k vyšetrovaniu kauzy Gorila vyjadril že je to trapas a hanba, že do dnešného dňa nie je žiadny výsledok. Nastal tiež podľa neho čas, aby zodpovední povedali, že to nedokážu vyšetriť. K tomu ja dodávam, že to mu nikto nepovie a takej odpovede sa nedočká. Nemyslel to zle, že si majú priznať chybu, ale chcel vedieť kde v tom systéme a v procese vyšetrovania celej kauzy sa stali chyby. No na jeho otázku či máme zlé zákony alebo zlú prokuratúru ja odpovedám, že zákony máme pán prezident dobré. Čo je na zamyslenie na tomto všetkom keď sa najvyšší ústavný činiteľ vyjadrí, že nevie povedať, či sa Gorila stala alebo nie? Na to nepotrebuje prístup k spisu, ktorý mu odmietla SIS poskytnúť. Čo to má len za ľudí okolo seba…. Sú to veci a záväzné plnenia zo Zákona o SIS, poskytnúť prezidentovi tejto krajiny informácie významné pre ich činnosť a rozhodovanie a na požiadanie prezidenta to musí byť v určenej lehote a požadovanom rozsahu dať informáciu o ktorú prezident požiada.
Aj keď SIS nemá žiadnu vyšetrovaciu právomoc, nič to nemení na tom, aby v podstate veci informovala hlavu štátu o tom čo poskytla orgánom činným v trestnom konaní. Aj keď v predmetnej veci prebieha vyšetrovanie orgánov činných v trestnom konaní, nikto nechce aby sa SIS inak vyjadrovala a ovplyvňovala vyšetrovanie, alebo ho dokonca nedajbože marila. Otázne je ako bola požiadavka formulovaná a podaná. Potom je na mieste aj otázka prečo nikomu nevadí návšteva pána M. Gajdoša u hlavy štátu. Alebo sa čaká, čo pán prezident povie z obsahu stretnutia a potom zase bude na svete nová kauza, ktorá prekryje samotnú Gorilu? Je to naozaj neuveriteľné a toto môžu vyriešiť už len noví ľudia, ale to by národ musel chcieť.
