Tkačenko pripomína, že prezident okrem samotného výkonu mandátu sa venuje aj iným úlohám a aktívne komentuje slovenské politické dianie. „Drzo sa stretáva s dalajlámom, nebojí sa vŕtať do kauzy Bašternák, ba dokonca Robertovi Ficovi vyhodí na oči, že sa za jeho slová musel v OSN hanbiť, a napokon si pozve vyšetrovateľa Gorily,“ píše. V úvode textu sa pýta, čo týmto správaním prezident sleduje.
Tkačenko odkazuje na Kiskov rozhovor v týždenníku Trend. Podľa jeho odpovedí sa dá odhadnúť, čo má prezident za lubom: zvýšiť dôveru občanov k štátu, a tým pádom odpoveď na predošlú otázku je jednoznačná. „Kto dokáže narátať do troch, vie, že v parlamentnej demokracii je odpoveď jediná – stať sa ťažiskovou súčasťou vládnej koalície, inými slovami, zapojiť sa do straníckej politiky. Kiskove vyhliadky sú takmer ideálne – je s prehľadom najobľúbenejším politikom, nepolarizuje, vďaka súboju s Ficom v prezidentských voľbách sa jasne vymedzil voči Smeru a reprezentuje ideový prúd (z praktických dôvodov ho nazvime pravicovým slniečkarstvom), ktorý súčasné strany ignorujú,“ konštatuje publicista.
Komentátor upozorňuje, že nezávislé prezidentovanie sa diametrálne líši od aktívnej straníckej politiky. „Pýta sa tam veľa kompromisov a taktizovania, skrátka mocensko-intrigánsky inštinkt,“ porovnáva. Tkačenko na záver dodáva, že nie je na sto percent isté, či sa Kiska do straníckych vôd aktívnej politiky naozaj vydá, no ak tak urobí, zatiaľ postupuje veľmi logicky a premyslene.
