Prednedávnom sa na verejnosť dostal exkluzívny rozhovor, v ktorom Zineb el Rhazouiová vysvetľuje, prečo by mali ľudia prestať argumentovať tým, že islam je náboženstvo mieru. Francúzska novinárka, ktorá samú seba označuje za sekulárnu moslimku, bojuje proti extrémizmu moslimov a vo svojej novej knihe tvrdí, že nemieni vzdať svoj boj proti islamským radikálom, aj keď vie, že po nej idú teroristi.
V osudný deň 7. januára 2015, keď na redakciu Charlie Hebdo v Paríži zaútočili teroristi, bola Zineb el Rhazouiová v marockej Casablance. Smrti rukou džihádistov sa len zhodou náhod vyhla, ale proti islamským radikálom neprestala bojovať napriek tomu, že jej už viackrát hrozili smrťou.
Pre svoje postavenie a neutíchajúcu kritiku na adresu radikálnych islamistov je Zineb el Rhazouiová najlepšie stráženou ženou vo Francúzsku. Pod policajnou ochranou žije 24 hodín denne už 20 mesiacov.
V rozhovore pre americký New York Times francúzska novinárka priznala, že militantní islamisti dychtia po jej smrti od chvíle, keď po masakri deviatich svojich kolegov z Charlie Hebdo odmietla byť ticho a pokračuje v boji proti moslimským radikálom.
Šialená situácia
Rodáčku z Maroka vraj teší, že jej islamisti venujú pozornosť a chcú sa jej zbaviť, pretože to len potvrdzuje správnosť jej konania. Rozhovor pre NY Times poskytla Zineb el Rhazouiová v čase, keď bola súčasťou delegácie francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda v USA, a tvrdí, že ochrana, ktorej sa jej dostáva od Francúzka, ju nijako nemrzí.
„Ak ma francúzsky štát ochraňuje, nie som to len ja osobne, koho chráni. To, čo očakávam, že bude chránené, je sloboda byť neúctivá a sloboda vyjadrovania. Preto by som mala tieto slobody uplatňovať častejšie, keď už sa teším tejto ochrane,“ podotkla v interview francúzska novinárka.
Zineb el Rhazouiová tvrdí, že neurobí nič zlé, keď kritizuje radikálny islam, a tvrdí, že nejde o náboženstvo mieru. „Je to šialené. Neurobila som nič protizákonné a nemám čo skrývať, a napriek tomu žijem pod ochranou, zatiaľ čo tí, ktorí nás ohrozujú, sú na slobode,“ myslí si Francúzka marockého pôvodu.
Vo svojej kritickej knihe s názvom Detruire Le Fascisme Islamique (Zničiť islamský fašizmus), ktorá vyšla vo Francúzsku pred pár týždňami, píše aj o tom, ako chce bojovať proti „kazateľom nenávisti“. Práve títo islamskí ideológovia sú podľa 34-ročnej novinárky zodpovední za útoky podobné tým, aké sa stali nielen v parížskej redakcii Charlie Hebdo, ale aj na ďalších miestach, kde v uplynulých rokoch útočili militanti motivovaní práve radikálnym islamom.
Ak existuje islamofóbia, kde je potom fóbia z kresťanstva?
Zineb el Rhazouiová písala pre Charlie Hebdo o náboženstvách, ale odišla nie preto, že by sa bála opakovania útoku islamistov, ale naopak, práve preto, že magazín podľa nej už neuverejňoval názory kritické voči moslimom, aby sa náhodou znova nestal terčom teroristov.
„Tí, ktorí si myslia, že iba hŕstka šialencov je schopná vraždiť kvôli kreslenému Mohamedovi, zrejme zabúdajú, že všade tam, kde vládne islam ako štátne náboženstvo, sú karikatúry a kreslené vtipy potláčané,“ varuje francúzska novinárka marockého pôvodu.
Prehovoriť proti islamu sa dnes rovná prinajmenšom označeniu za rasistu alebo islamofóba a to je podľa Zineb el Rhazouiovej nesprávne. „Toto je veľmi nebezpečné, pretože je toto slovo (islamofóbia) aj v slovníku uvedené ako nevraživosť voči islamu a moslimom a napriek tomu kritika islamu alebo náboženstva nie je zločin. Narodila som sa v islamskom Maroku a žijem vo Francúzsku a mám právo kritizovať náboženstvo a túto diktatúru islamofóbie, podľa ktorej nemám právo kritizovať. Ak kritizujeme kresťanstvo, neznamená to predsa, že sme kresťanofóbovia alebo že sme rasistickí proti kresťanom,“ uvádza na pravú mieru novinárka.
Problém je podľa bývalej pracovníčky Charlie Hebdo v korektnosti, s akou sa pristupuje k písaniu a vyjadreniam o moslimoch a islame ako takom. „Nemôžeme ďalej hovoriť o islame bez toho, aby sme povedali, že je to náboženstvo mieru a lásky, ale keď otvoríte ktorúkoľvek knihu o islame, čo v nej nájdete? Násilie, krv, utláčanie žien a nenávisť k ďalším náboženstvám. Samozrejme, že to nájdete aj v iných náboženstvách, ale tu hovoríme o niečom, čo bolo napísané pred mnohými storočiami počas barbarskej éry ľudstva. Ak o tomto nezačneme hovoriť a budeme opakovať, že islam je náboženstvom mieru a lásky, mnohí ľudia budú Korán považovať za svoju ústavu namiesto toho, aby priznali, že je to kniha napísaná pred pätnástimi storočiami a nedá sa aplikovať na súčasnosť,“ vraví Zineb el Rhazouiová.
