Bačišin začína svoj komentár na aktuálne.sk o stave v školstve. „V roku 1989 bolo na Slovensku 128 gymnázií a športových gymnázií. Dnes je ich skoro dvakrát viac – 244. Na druhej strane počet odborných stredných škôl klesá.“
Ako poznamenal, myšlienka rastu počtu vysokých škôl vychádza z presvedčenia, ktoré sa do verejného priestoru dostalo z EÚ. A teda ide o názor, čím viac vysokých škôl je, tým je to lepšie. „Z tohto dôvodu sa klasické päťročné vysokoškolské vzdelanie rozdelilo na bakalárske a magisterské štúdium. Pre študentov to znamená písanie dvoch záverečných prác a dva razy absolvovanie záverečných skúšok. Pre pedagógov a vysoké školy to znamená dvakrát viac byrokracie,“ píše.
Bačišin poukazuje na to, že dopyt po vysokých školách je ovplyvnený tým, koľko mladých sa na ne môže potenciálne dostať. „Posledným populačne silným ročníkom pre vysoké školy bol rok 2008. To boli posledné deti, ktoré sa narodili ešte v predchádzajúcom spoločenskom zriadení. V tomto roku bolo aj najviac vysokoškolákov na verejných, ale aj súkromných vysokých školách,“ uvádza. Ako ďalej píše, v deväťdesiatych rokoch sa rodilo menej detí, a to pre ekonomickú neistotu. Na prelome tisícročí sa situácia začala trošku zlepšovať. „Teraz zaznamenávame ďalšiu vlnu poklesu. Ten najväčší prepad budeme cítiť v roku 2020.“
Upozorňuje tiež na to, že keď sa učitelia dožadujú väčších platov, nemali by sme zabúdať na dôležitý fakt. A to, že vinník je v minulosti. „Je to ten, kto dostal stredné a vysoké školstvo do súčasného neutešeného stavu. Je to ten, kto rozhodoval o zvyšovaní počtu gymnázií a neštudoval pritom tabuľky. Nemal znalosť o tom, koľko a kedy sa narodilo detí. Hovorí sa tomu jednoducho – demografický vývoj,“ píše. Podľa Bačišina sa tak stalo, že v niektorých mestách je aj verejné, súkromné či cirkevné gymnázium. A to, ako poznamenal, je najmä preto, aby sa ideologické predstavy o školstve naplnili. „História ale potvrdila, že ideológiu vždy porazili reálne fakty,“ dodal.
Slovenský ekonóm tiež pripomína, že veľa vysokých škôl vzniklo ako dôsledok politických rozhodnutí. V komentári uviedol výrok, ktorý bol často opakovaný. „Do koalície vstúpime, keď nám povolíte vznik vysokej školy.“ A inak to nebolo ani so súkromnými školami.
„Znižovanie efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov vo verejnom a súkromnom sektore vedie k znižovaniu reálnych miezd a zvyšovaniu záťaže,“ vysvetľuje. Konflikt medzi kapitálom a prácou na vysokých školách sa podľa Bačišina preniesol na konflikt medzi zamestnancov. „Kradnú si jednotlivé predmety, robia si ľudsky zle. Čím väčšia záťaž, tým nižšia kvalita. Nie je správne, ak niekto súčasne prednáša etiku, reklamu a napríklad aj atómovú fyziku,“ myslí si.
Prelomový bude rok 2020. Ako píše, problém nebudú mať len školy, ale ekonomika ako celok. V danom roku sa skončia možnosti čerpania eurofondov. „Politici by sa mali prestať očierňovať, ohovárať a začať sa venovať oveľa vážnejším problémom. A to sú reálne dôsledky ich rozhodnutí na osudy ľudí,“ uzatvára.
Autor: luc
