„Neverím tomu, že sú Saudská Arábia a napríklad aj Irán priateľmi USA. Napokon Bill Clinton, George Bush, Barack Obama a Hillary Clintonová so svojou politikou zbabrali väčšinu dobrých vzťahov na Strednom východe a s pomocou mnohých európskych politikov, hlavne Angely Merkelovej, ničia aj Európu. Podľa môjho názoru bude Donald Trump stáť na strane americkej strednej triedy a bude sa snažiť o zlepšenie našej ekonomiky,“ uvádza Renata Grossmanová, ktorá sa pre okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy zo svojej návštevy v New Yorku už nevrátila. Ďalej dosť drsne objasňuje, ako sa za Clintonovcov a Obamu zmenili pomery v USA na nepoznanie.
O ilegálnych obyvateľoch z Mexika
Spojené štáty americké sa podľa Grossmanovej nachádzajú v obrovských problémoch: „Ľudia potrebujú prácu, veď 94 000-tisíc ľudí je bez nej. Mosty padajú a školy tiež, ale deťom na hlavu. O vzdelaní radšej nehovoriť. USA sa v jeho kvalite prepadli na tridsiate miesto vo svete. Rodiny sa rozpadajú, deti umierajú na predávkovanie drogami či v prestrelkách kriminálnych bánd. Spoločnosť sa rozpadá. Černosi sa vraždia navzájom, ale odnášajú si to aj policajti. Taká nenávisť, ako za osem rokov panovania Obamu, tu celých päťdesiat rokov neexistovala. V niektorých štvrtiach to vyzerá, akoby išlo o ulice zaostalých afrických miest, napríklad Mogadiša.“
Najväčšie problémy na južnej hranici USA sú s ilegálnymi utečencami zo susedného Mexika. „Mnoho Mexičanov tu žije zo štátnej pomoci. Niektorí pracujú ako záhradníci, v upratovacích čatách alebo ako pomocníci na stavbách. Ťažko pracujú, ale majú problémy dohovoriť sa. Tiež tu operujú gangy, ktoré zarábajú predajom drog, hlavne heroínu, marihuany, amfetamínu, OxyContínu a ďalších. Drogové vojny sú veľmi nebezpečné a často na ne doplatia životom aj nevinní ľudia. Vláda Baracka Obamu, v ktorej v prvom funkčnom období bola ministerkou zahraničia práve Hillary Clintonová, to ale ignorovala. Chcú otvorené hranice,“ vysvetľuje.
Ilegáli, budúci demokrati
„Všetci ilegálni migranti sú totiž ich budúci demokrati, a preto pre nich chcú amnestiu. Je ich tu vyše tridsať miliónov a Clintonová im počas prvých sto dní svojej možnej vlády sľúbila amnestiu. Tí, ktorí žijú v Kalifornii, majú dokonca už voliť povolené. Kalifornský guvernér Jerry Brown takýto zákon presadil práve pred týmito voľbami. Napokon v mnohých štátoch, kde je to stále protizákonné, volia migranti pod identitami mŕtvych ľudí,“ vysvetľuje predvolebnú hru.
„Nie som proti imigrantom, ale chcela by som, aby sa do krajiny dostali legálne. Pri ilegálnych migrantoch nemôže nikto vedieť, čo sú zač a na aký účel sem prišli. Určite som proti tým, ktorí sa nechcú prispôsobiť a žiť podľa zákonov tejto krajiny. Vlastne to u mňa platí aj všeobecne. Keď chcú moslimovia žiť podľa práva šaría, tak nech zostanú v krajinách, kde sa žije podľa zákonov šaría. Veď tunajšia ústava a právo šaría nejdú dohromady, naopak, sú protikladné. Napokon máme tu dosť ,domácich teroristov' narodených v rodinách druhej generácie tunajších moslimov a viac ich naozaj nepotrebujeme,“ dodáva Grossmanová.
O moslimských utečencoch
Sedemdesiatpäť percent Američanov je, ako hovorí, proti moslimskej imigrácii a nelegálnym migrantom. „Preto je Donald Trump taký populárny. Títo ľudia chcú bezpečné hranice, angličtinu ako hlavný jazyk vyučovaný na školách a americkú kultúru. Multikulturalizmus však túto kultúru mení. Organizácia Spojených národov v New Yorku nás stojí milióny dolárov, pričom sa skladá z krajín a národov, kde sú ľudia tvrdo utláčaní a kašle sa na ľudské práva. Veď sa pozrite na množiace sa rezolúcie proti Izraelu, ale o palestínskom terorizme sa mlčí, ten nikto nenapadá, ten je asi v poriadku,“ nenecháva na pochybách, koho bude voliť.
Nakoniec si spomenie na domovinu: „V Európe je to rovnaké ako u nás. Som jednoznačne proti obrovskému prílivu utečencov do Európy. Títo, najviac moslimovia, sa nechcú prispôsobiť tamojšej kultúre. Naopak. Chcú, aby ste sa vy prispôsobili ich zvykom a náboženstvu. Títo ľudia si prichádzajú Európu podrobiť, a nie sa prispôsobiť. Vidím to ako samovraždu európskej kultúry a spoločnosti. Politici by mali radšej pomôcť s vytvorením ,bezpečnej zóny' napríklad niekde na území Saudskej Arábie, veď tam žijú bohatí moslimovia, ktorí majú možnosti pomôcť. Prečo títo boháči nepomôžu svojim spoluveriacim? Tam sa utečenci zo Stredného východu omnoho rýchlejšie a lepšie zapoja do spoločnosti.“
Pohostinný Texas
Narodila sa v Topoľčanoch na Slovensku. V roku 1965 sa s celou rodinou odsťahovala do Karlových Varov a jedenásteho augusta 1968 odletela do New Yorku na návštevu. Práve tam sa dozvedela o invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a hneď požiadala o politický azyl, ktorý dostala. Žila vtedy v internátnej škole Stern College na Manhattane a chodila do jazykového inštitútu New York University na hodiny angličtiny pre cudzincov. Po štyroch mesiacoch úspešne zložila Test of English as a Foreign Language (TOEFL) a v roku 1971 potom zmaturovala na Stern College. Ešte toho roku sa vydala za Američana, časom získala trvalý pobyt, následne aj americké občianstvo.
V New Yorku žila Renata Grossmanová trinásť rokov, neskôr desať rokov v Michigane a teraz už dvadsiaty piaty rok v texaskom Dallase. S manželom sa vždy sťahovala kvôli jeho práci, ale hovorí: „Texas je môj najobľúbenejší americký štát. Mierne zimy, dlhé horúce letá. Ľudia sú tu pohostinní a priateľskí.“ Majú tam centrály firiem ako IBM či Dell. V Texase je veľmi rozvinutá ťažba ropy. Ekonomicky a hospodársky je Texas v rámci USA jedným z najlepších, ide však aj o veľmi konzervatívny štát.
Autor: Jan Rychetský
