Označili by ste zákon o rokovacom poriadku, ktorý prijala vládna koalícia, za náhubkový?
Do istej miery áno, do istej nie. Ak sa nemýlim, niektoré pripomienky opozície, najmä o obmedzovaní času jednotlivých vystúpení, boli akceptované. V pôvodnom návrhu bol zásadný spor medzi filozofiou, na čo je tu národná rada a vláda. Národná rada je kontrolný orgán vlády a ten spor bol v tom, že ten, kto má kontrolovať, má obmedzený čas a kontrolovaný má neobmedzený čas, čo bolo choré. To sa vcelku vyriešilo. Napokon sa nezmenilo, že poslanci sa budú môcť hlásiť do rozpravy ústne aj písomne. To vnímam ako snahu o kompromis. Časovo obmedzené vystúpenia budú vtedy, keď sa poslanec prihlási za seba aj za klub. Časové obmedzenia dostali aj ministri, pôvodne mali mať neobmedzený priestor. Výnimku budú mať odvolávaní ministri.
Rokovací poriadok tu existuje a funguje dlhé roky. Prečo jeho zmenu potrebujeme riešiť práve teraz?
Máme nového predsedu parlamentu, ktorý si to predstavuje zrejme inak. Nemám pocit, že by bol náš parlament, čo sa týka štábnej kultúry, podstatne horší ako iné parlamenty. Dlhšie som v predchádzajúcej odpovedi hovoril o časových limitoch, keďže som to považoval za okatý spor medzi filozofiou fungovania národnej rády a vlády, ale teraz sa dostávam k podstate veci. Je zarážajúce, že sa zakazujú transparenty, letáky, zvukové nahrávky, prezentácie a pod. Toto považujem za zlé. Pokiaľ viem, v Európe toto nie je obvyklé. Zakazovať poslancovi obrazovú prezentáciu je nezmysel. Či zákaz sa vzťahuje len na prípady, keď chce niekto protestovať? Takisto za neprijateľné považujem zákaz robenia si fotografií či zvukového záznamu. Prečo by si mnou volený poslanec nemohol urobiť zvukový záznam z procesu, ktorý si my platíme? Lebo my platíme aj za tú elektriku, ktorú tam spália… Áno, môžu to robiť médiá, ale prečo to nemôže robiť aj poslanec? Bojí sa niekto, že náhodou tam niekto zaspí a niekto ho nafilmuje alebo tam niekto príde ožratý?
Béla Bugár napríklad argumentoval, že videá mali čisto provokatívny charakter. Nebolo vidieť, ako sa správa ten, čo filmuje, ale len filmovaný.
To sú také hlúposti, ktoré sa tak či tak budú obchádzať. Keď bude vo svojom klube, obklopený svojimi poslanci, nikto nepôjde žalovať Dankovi, že poslanec XY filmoval poslanca XZ. Akurát tu budeme mať ďalší zákon, ktorý sa môže flagrantne porušovať.
Vymenovali ste najväčšie nedostatky. Čo naopak považujete za plusy nového „rokováku“?
Plusy sú možno v tom, že rokovanie bude možno dynamickejšie. To je azda jediné plus.
Pomôžem si slovami predsedu parlamentu Andreja Danka, ktorý vyhlásil, že národná rada musí byť príkladom pre správanie ľudí. Zlepší sa po prijatí tohto zákona kultúra v parlamente?
Nie, to sa takto nerobí. Andrej Danko predsa nie je pedagóg a národná rada nie je súbor žiačikov prvého stupňa. Toto si predseda parlamentu pomýlil s materskou školou alebo základnou školou. Potom by si mal urobiť aspoň pedagogické minimum. Kultúra správania sa ústavných činiteľov sa nedá nadiktovať. Keď chce pán Danko kvalitnejší parlament, nech predloží zákon o zmene volebného systému, lebo aj ten nám prináša takýto parlament. Akýkoľvek predpis či zákon nám nezlepší kultúru, tam sú možné akurát sankcie. A pri vynachádzavosti politikov si viem predstaviť, že úspešne budú tento jeho úmysel sabotovať. Tu sa musím vrátiť k tej otázke, čo je pozitívne. No ja som tam veľa pozitívneho nenašiel. Je tu pomýlená filozofia zlepšovania kultúry. To sa nedá robiť pedagogicko-výchovnými opatreniami v národnej rade, na to máme iné zariadenia a pre podstatne mladších ľudí.
Koalícia urobila určité ústupky, hoci z politického hľadiska bolo zrejmé, že ani tie opozíciu neobmäkčia. Ako ich vnímate?
Vnímam ich ako nutné ústupky, najmä tie časové limity, lebo to nedávalo hlavu a pätu. Iné ústupky zásadnejšieho charakteru som nepostrehol.
Budú sa podľa vás tie sporné body – ako je vymáhanie pokuty či potrestanie a vykázanie poslanca za neadekvátne správanie – nového rokovacieho poriadku implementovať v praxi alebo bude platiť doterajšia parlamentná prax?
Ak sa nemýlim, niečím podobným sa už zaoberal Európsky súd pre ľudské práva v Maďarsku a dal za pravdu sťažovateľom. Neviem si predstaviť vymožiteľnosť toho celého, nedáva mi to zmysel.
Mandátový výbor by mal kompetenciu rozhodovať o pokute pre poslanca 2000 eur, v prípade opakovania až 4000 eur.
Áno, ale ak sa obrátia na ústavný súd alebo Európsky súd pre ľudské práva, zrejme tam budú úspešní. Môže sa to považovať napríklad za obmedzovanie výkonu funkcie a práv, ktoré sú delegované cez voľby.
Ako hodnotíte vyjadrenia, ktoré prezentoval napríklad Igor Matovič, že nebude rešpektovať pravidlá nového „rokováku“?
Pokiaľ ma taký odmietavý postoj, dalo sa to čakať. Matovič argumentoval tým, že napríklad pri diskusii o poklese pôrodnosti, by chcel prezentovať graf. To je ten problém, ktorý som už spomínal v úvode. Prečo by ten graf nemohol prezentovať? Budú ho pokutovať? Viete si predstaviť tú absurditu, že by sa išiel pokutovať poslanec za to, že ukáže graf vývoja natality za posledných 20 rokov? Koalícia ako keby determinovala, že vizuálne pomôcky budú len kritické, len urážlivé, len v rozpore s koaličnými názormi. Takto však nemôže fungovať parlamentná demokracia. V tomto prípade musím súhlasiť s opozíciou, že je to nezmysel.
Už ste teda naznačili, že opozícia má šancu so sťažnosťou na Ústavnom súde SR.
Áno, určite. Ústavný súd považujem za súdnu inštitúciu, ktorá sa snaží najmenej podliehať politickým vplyvom, takže si myslím, že má veľkú šancu uspieť. Podotýkam však, že ja to posudzujem z hľadiska logiky a zdravého rozumu a hlavne hovorím o grafických a vizuálnych pomôckach. Kto bude rozhodovať, či je konkrétny graf na sankciu, alebo nie?“
Podnet môže prísť zrejme od predsedajúceho danej schôdze.
Tak povedzme, že predsedajúci schôdze bude Danko. Na základe čoho bude rozhodovať? Veď to je svojvôľa.
Pokiaľ by ústavný súd rozhodol o protiústavnosti niektorých ustanovení tohto zákona, mal by Andrej Danko prijať politickú zodpovednosť?
Neberiem to z toho pohľadu, že by mal odstupovať. Ide, samozrejme, o to, ako by vyzeral návrh, ktorý by išiel na ústavný súd. Ale pokiaľ by ústavný súd rozhodol v prospech sťažovateľov a bol by tam ozaj silný rozpor medzi tým, čo sa prijalo a rozhodnutím ústavného súdu, svedčilo by to o čiastočnej nekompetentnosti. Lenže to nemôžeme vzťahovať len na Danka, za návrh hlasovalo 79 poslancov. A akú majú prijať politickú zodpovednosť? Odísť z parlamentu? Chápem vašu otázku, ale nič sa nestane. Keby sme politickú príčetnosť viazali len na navrhovateľov, tak ostatných poslancov by sme museli vnímať iba ako hlasovacie stroje.
Váš osobný odhad: Podpíše prezident Andrej Kiska tento zákon?
Ja si myslím, že nepodpíše.
Aká by bola v takom prípade ďalšia cesta rokovacieho poriadku?
Opäť to odhlasujú a potom to asi pôjde na ústavný súd. Tento proces sa však natiahne a uvidíme, čo bude po Novom roku. To už je mimo témy, ale ja si myslím, že konflikt medzi Smerom a SNS sa vyhrocuje. Je to paradoxné, ale predseda SNS má obrovský problém s poslancom Smeru Erikom Tomášom. To je na pohľad absurdné, ale absurdné to prestávať byť vtedy, keď si uvedomíme, že Tomáš má silnú podporu premiéra ako jeho mediálny poradca a je jeho bielym koňom v spore s Dankom.
