Policajné organizácie v prvom rade poukazujú na rastúci počet útokov proti strážcom zákona a volajú po vyšších trestoch pre páchateľov týchto trestných činov. Ďalšou z ich požiadaviek je personálne posilnenie policajných zborov, čo sa vláda snaží v posledných mesiacoch čiastočne plniť, keď k polícii prijali niekoľkotisíc nováčikov. Podľa policajtov je však súčasný stav stále nedostatočný a vláda by mala navýšiť na tieto účely ďalšie finančné zdroje.
Protesty policajtov po celej krajine spustili štrnásť dní staré udalosti, keď boli napadnuté dva policajné vozy kolegov v južnej časti Paríža Viry-Chatillon, ktorá sa všeobecne pokladá za jednu z mnohých desiatok tzv. no-go zón v krajine. Po útoku asi desiatich maskovaných páchateľov bolo niekoľko policajtov zranených a jedného z nich pre rozsiahle popáleniny uviedli do umelého spánku. Práve náročná vymáhateľnosť práva v no-go zónach je dôvodom dlhodobej nespokojnosti policajtov.
„No-go zóny neexistujú“
Téma no-go zón je navyše na francúzskej politickej scéne tabu a väčšina mainstreamových politikov popiera, že by azda v krajine nejaké no-go zóny existovali. Len niekoľko dní pred začiatkom protestov na túto tému diskutovala organizácia policajných vyslúžilcov a obviňovala vládu, že problémy spojené s existenciou no-go zón zámerne ignoruje. Premiér Manuel Valls v reakcii na sťažnosti policajných vyslúžilcov konštatoval, že „nič také vo Francúzsku neexistuje“.
Dlhodobé ignorovanie problémov nakoniec vyústilo do súčasných protestov hneď niekoľkých policajných organizácií, ktoré zatiaľ majú podporu obyčajných Francúzov aj médií. Téma môže podľa denníka Le Figaro do značnej miery ovplyvniť aj prezidentské voľby, čo je tiež dôvod, prečo sa prezident Francoise Hollande rozhodol prijať delegáciu nespokojných policajtov priamo v Elyzejskom paláci. Vláda má však podľa médií len úzky manévrovací priestor, ako celú situáciu rýchlo vyriešiť.
Pochod hnevu
Policajné protesty však nemajú jednotné vedenie a nie sú centrálne organizované. Kým odbory vyzvali každý utorok k tichým protestom pred súdnymi budovami, konkurenčné zoskupenia chcú zajtra usporiadať masový “pochod hnevu”. Predstavitelia jednotlivých organizácií sa navyše navzájom obviňujú z úmyslu prevziať vedenie celého protestného hnutia. Policajný šéf Jean-Marc Falcone navyše stratil podporu radových policajtov a na demonštráciách sa ozývajú hlasy, ktoré požadujú jeho rezignáciu.
Na problémy bolo podľa odborníkov “zamiesené” už v čase “prezidentovania” Nicholasa Sarkozyho, keď došlo k znižovaniu početného stavu polície. Všetko gradovalo v posledných rokoch, keď krajina čelila teroristickým hrozbám a spomínaným útokom v no-go zónach. V pondelok navyše polícia začala s dlhoočakávaným vypratávaním utečeneckého tábora v Calais, ktoré prišlo vzhľadom na aktuálne policajné protesty v najmenej vhodnom čase.
Všeobecne sa francúzski komentátori zhodujú, že požiadavky polície nie je možné naplniť v najbližšom období a bude ich musieť riešiť okrem ministra vnútra až nástupca Hollanda v prezidentskom úrade. Že táto téma môže prezidentským kandidátom prihrať potrebné politické body, naznačili svojimi reakciami tiež Nicholas Sarkozy a Marine Le Penová, keď obaja zhodne vyjadrili pre policajné protesty pochopenie.
Piaty deň protestov policajtov vo Francúzsku
Autor: Josef Provazník
