Miestom konania podujatia bol bratislavský Ateliér Babylon, pričom prednášky prebiehali paralelne na dvoch pódiách. V piatok podvečer si návštevníci mohli okrem iného vypočuť aj prednášku s názvom Kedy budú Rómovia sexy témou pre politikov?
Pozvanými prednášajúcimi boli blogerka a lektorka Janette Mazíniová Motlová, ďalej správkyňa občianskeho združenia Divé maky Barbora Kohútiková a treťou do partie bola asistentka štátneho tajomníka v ministerstve školstva a členka projektu Teach for Slovakia Lucia Kažimírová.
Všetky tri pozvané hostky sa aktívne venujú práci, respektíve pomoci rómskej komunite.
Moderátor otvoril diskusiu dvoma čerstvými prípadmi z praxe. Koncom augusta nastal prípad, ktorý šokoval herečku Zuzanu Fialovú. Tá pri natáčaní filmu Čiara zažila v Sobranciach situáciu, keď v istom penzióne odmietli ubytovať skupinku rómskych detí – komparzistov.
Druhým prípadom bola robotnícka ubytovňa na bratislavských Zlatých pieskoch, kde majú dokonca vyhradené samostatné poschodie pre Rómov.
Odborníčky z praxe takéto prípady neprekvapili.
„Na Slovensku sa to deje dennodenne. Predmetom médií sa táto problematika stáva vtedy, ak pretečie nejaký pohár trpezlivosti a niekto sa to snaží medializovať. Alebo potom, keď je toho súčasťou zrazu Neróm, pre ktorého je to veľmi prekvapivé. Lebo to, čo sa deje okolo, a zrazu sa to stane niekomu z jeho okolia, kto mu je blízky, s kým má spoločnú minulosť alebo nejaký zážitok, napr. ako práve Zuzka Fialová pri natáčaní filmu Čiara, tak vtedy to začne byť také bytostne citlivé. A vtedy sa toho médiá viac chytia, obzvlášť keď sa to ešte spája s nejakou mediálne známou osobnosťou,“ otvorila diskusiu Mazíniová Motlová, ktorá je tiež autorkou autobiografického románu Cigánka.
Občania druhej kategórie
V podobnom duchu sa vyjadrila aj Barbora Kohútiková z OZ Divé maky.
„Tieto kauzy vnímam aj osobne, keďže po tých 11 rokoch, čo robím v Divých makoch, mám veľa kamarátov Rómov a aj naši štipendisti sa dennodenne stretávajú s diskrimináciou, ktorú si my (bieli) ani nevieme predstaviť. Týka sa to prakticky všetkých oblastí, či už si chcú niečo vybaviť na úradoch, alebo si chcú objednať priestory na rodinnú udalosť v nejakom hoteli. Je to skrátka každodenná prax. Aj dnes som zažila v jednom nákupnom centre, že predavačka, keď zaregistrovala rómskych zákazníkov, okamžite zmizol úsmev, bola strohá a začala sa s nimi skutočne baviť ako s občanmi druhej kategórie,“ dodala.
Rómovia ako černosi
Luciu Kažimírovú inšpirujú Spojené štáty ako symbol multikulturalizmu a spolunažívania mnohých rás, prípadne národností.
„Bohužiaľ, je to fakt tejto doby. Slovensko ako vyspelá krajina má stále tento problém. Ja si tak stále možno aj naivne predstavujem Ameriku, kde majú černošského prezidenta, fungujú tam zmiešané manželstvá a podľa mňa by sme takto mohli aj my na Slovensku fungovať s Rómami, ktorí sú najpočetnejšou menšinou u nás.“
V centre negatívnej skúsenosti detí
Jedinou Rómkou spomedzi pozvaných troch rečníčok bola najstaršia z nich – Janette Mazíniová Motlová. Aj preto má k danej problematike trošku iný vzťah.
„Vidím, že to, čo sa mne stávalo, keď som mala 8 – 9 rokov, podobne prežívajú aj moje deti. A to je niečo, čo mnou rezonuje, lebo nemám pocit, že som špinavá, že som roztrhaná alebo že som nevzdelaná. A nemám pocit, že by som vychovávala svoje deti tak, aby neboli dobrými Slovákmi. Alebo že by som bola horšia ako ktokoľvek iný. Ja s tým dokážem žiť, no fakt sa pýtam, či aj moje deti musia mať takúto skúsenosť,“ dodala trpko Motlová.
Samotná Motlová bola tiež najaktívnejšou rozprávačkou zo spomenutého tria, pričom pridala aj nedávnu príhodu.
„Syn mi asi pred tromi týždňami povedal: ‚Mami, ja už neviem, čo im mám povedať. Nestačí im angličtina, nestačí im, že viem trochu po španielsky, nestačí im, že mám maturitu a chcem ísť na vysokú školu. Napriek tomu mi do telefónu oznámia, že keby ste nám hneď povedali, že ste Cigán, mohli ste si tú cestu ušetriť.' A to je nefér. A kľudne môžete vravieť, že som egoistická, lebo sa jedná o moje deti, no nechcem, aby žili v rovnakom spoločenskom nastavení ako doteraz.“
Janette Mazíniová Motlová ponúkla počas prednášky viacero podnetných myšlienok a názorov. Zdroj: mr
To, že Rómovia môžu byť pre „gadžov“ príjemnými a dobrosrdečnými spoločníkmi, potvrdila z vlastných skúseností Barbora Kohútiková, ktorá navyše dodala: „V rámci spoločnosti, ako aj rodiny, som bola vychovávaná s mnohými predsudkami, pričom predsudky majú aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia, tiež moji kamaráti. A čo som sa ja osobne stretla, tak čím vzdelanejší človek, tým viac argumentuje, že Rómovia nemajú geneticky na to, aby boli úspešnými doktormi alebo vedcami.“
Zaujímavý postreh predstavila na konkrétnom príklade Mazíniová Motlová: „Mám skúsenosť, kedy jeden mladý muž veľmi nadával na tému migrantov aj na všetkých okolo, ktorých sa to týka. Ale to len do momentu, kedy nevidel prvé dieťa utečenca a nemal ho na rukách. A myslím, že to je to, čo človek potrebuje. V momente, ako človek zistí, že za masou je jedna konkrétna tvár, tak to preňho začína byť sexy témou. Len potrebuje vidieť tú tvár, kedy sa problém masy pretaví na problém konkrétneho človeka. A vtedy sa už nedá urobiť si ráno spokojne kávu, vyjsť do práce a mať ten pekný deň.“
Väčšie mestá výhodou, avšak…
Diskutérky sa nevyhli ani geodemografickej stránke problému.
„Ja si myslím, že je to hlavne o tej osobnej skúsenosti, ktorá formuje názory ľudí. Či už pozitívne, alebo aj negatívne. Predsa len, na východe a na juhu Slovenska je to zastúpenie Rómov väčšie,“ domnieva sa Kažimírová.
„V Bratislave sa však nežije lepšie preto, že tu viac akceptujú Rómov, ale preto, že tu ľahšie zapadne tmavá pokožka. A v momente, aj keď ja poviem, že som Rómka, tak tunajšie okolie mi povie ‚nie, nie si'. Ale ja im vravím, že som Rómka. A to sú tie stereotypy každého jednotlivca, ktorý Róma má za niekoho z osady a niekoho, kto je chudobný. Preto sa v bohatších, kozmopolitnejších mestách lepšie žije integrovaným Rómom. Neznamená to ale, že by sa tu ľahšie žilo chudobným Rómom,“ pohotovo doplnila Mazíniová Motlová.
Tá tiež chápe, že ľudia radi hľadajú vinníkov svojich zlyhaní inde.
„Je bežný psychologický aspekt, že potrebujeme nájsť vinníka, niekoho, na koho môžeme zviesť, že málo zarábame, že si nemôžeme kúpiť veľký byt, že musíme veľa pracovať, a najslabšia skupina je tá, na ktorú sa vždy tak najlepšie nadáva, lebo má najmenej možností brániť sa,“ myslí si.
Zmena myslenia aj vyššia angažovanosť médií
„U nás sú Rómovia sexy témou najmä pre rozličné extrémistické politické hnutia, kde je táto rétorika prispôsobená práve ľuďom, ktorí potrebujú identifikovať dôvod ich vlastnej (nedobrej) situácie. Pre isté skupiny je to téma, ako si nahnať svoje ovečky do košiara. Ale pre mainstreamovú spoločnosť to sexy téma nie je. Skôr by som povedala, že to pociťujú ako príťaž. Veľkú úlohu zohrávajú aj médiá, ktoré však podľa mňa neplnia to poslanie úplne tak, ako by mali. Ani politici, mimo extrémistov, nejako o tejto téme nehovoria. Aby sa niečo zmenilo, asi v každej oblasti nášho života by mala byť táto téma prioritou. Určite to nie je len tak, že Rómovia majú geneticky len na manuálne práce, prípadne na to, aby nás zabávali tancom či spevom,“ nazdáva sa Kohútiková.
„Tá zmena, ktorú chceme vidieť, tak ju musíme najprv (vnútorne) prijať. Keď prijmeme tú predstavu a myšlienku, tak zrazu aj my ju začneme vidieť. Pretože ak mám klapky na očiach a nechcem tú zmenu vidieť, tak môže stáť aj predo mnou a nič z toho,“ je presvedčená Mazíniová Motlová.
Prvý impulz musí prísť od nás
Tá na záver aj konkretizovala tri hlavné body, ktoré brzdia zlepšovanie vzájomnej interakcie medzi oboma etnikami.
„Kultúra chudoby, naše postoje k farbe pleti a náš postoj k rómskemu akcentu. Keby tieto tri veci neboli, tak my (Rómovia) nemáme žiaden problém.“
„Myslím, že médiá by mali skôr zjemňovať správy a snažiť sa hľadať najmä pozitívne príspevky, no stále si budeme obsah vyberať, takže až takú silu im v tomto smere nepripisujem. Skôr taká tá diskusia doma s deťmi medzi rodičmi, prípadne starými rodičmi, mi príde dôležitejšia,“ ponúkla svoj pohľad Lucia Kažimírová.
