Za týchto dvoch panovníkov prišlo aj k silnému rozmachu ruskej vedy, čo bolo korunované v roku 1755 založením moskovskej Univerzity.
Po Švédoch boli na rade Francúzi, ktorí tiež chceli Rusko (vraj kolos na hlinených nohách) „zhltnúť“. V roku 1812 prepadol Napoleon s obrovskou armádou 600 000 mužov úplne bezdôvodne a bez vyhlásenia vojny Rusko (je príkladom toho, ako sa z masových vrahov a diktátorov po storočí i skôr stávajú národní hrdinovia a idoly). Hoci sa mu podarilo obsadiť Moskvu, tak už o šesť mesiacov po vtrhnutí na ruskú pôdu utrpel zničujúcu porážku od generála Michaila Ilarionoviča Kutuzova a domov sa vrátilo sotva 20 000 Francúzov.
Ďalším významným míľnikom v histórii Ruska bol február 1861, keď cár Alexander II. zrušil poddanstvo – v tom čase v krajine „najväčšej slobody“, v USA, ešte existovalo otrokárstvo. V marci 1867 sa Rusko dopustilo ťažkej strategickej chyby, ktorej dopad sa preukázal až neskôr. Amerike predalo za „facku“ Aljašku a Aleuty.
V novembri 1917 sa udiala v Rusku veľká historická zmena. Pod vedením legendárneho revolucionára Lenina strhli boľševici moc na seba a odstránili carizmus. V roku 1924 Lenin zomiera a k moci sa dostal Stalin.
22. jún 1941 je deň, ktorý otriasol nielen Ruskom, ale aj celým svetom. Hitlerova Wehrmacht prepadla bezdôvodne a bez vyhlásenia vojny Sovietsky Zväz. Pre Moskvu sa začala Veľká vlastenecká vojna, ktorá bola ukončená víťazne v Berlíne 9.mája 1945 – hitlerovský fašizmus bol porazený.
Stalin vládne ako tvrdý diktátor a jeho éra vošla do dejín ako stalinizmus. Tu nie je miesto, aby som jeho osobu a jeho metódy analyzoval. Kto však pozná jeho biografiu podrobne a je psychológ, tak je schopný ho objektívne posúdiť a ho nielen jednostranne démonizovať.
Po jeho smrti v marci 1953 sa k moci dostáva Nikita Chruščov. Po ňom prichádza vláda Leonida Brežneva 1971 – 1982
V roku 1980 sa koná po prvý krát letná olympiáda v Sov. Zväze.
Od novembra 1982 vládne v Moskve Jurij Andropov. Po ňom nasleduje v rokoch 1984 – 85 Konštantín Černenko, ktorý pokračuje v zlopovestnej brežnevovskej politike (ktorá tvrdo zasiahla v roku 1968 aj Československo).
Potom príde k historickému zlomu v ruskej politike v ére Michaila Gorbačova 1986 – 91. Gorbačov otvorí Sov. Zväz smerom navonok. Mení zahraničnú politiku a má najväčšiu zásluhu na ukončení tzv. Studenej vojny. Celý svet porozumie nové pojmy: Glasnosť a Perestrojka. Je len jeho zásluhou, že prišlo k zjednoteniu Nemecka, ktoré sa Rusku za to veľmi zle odvďačilo a v podstate sa v súčasnosti k nemu chová ako k nepriateľovi.
Rok 1991 znamená aj oficiálne ukončenie Sov. Zväzu a začína sa doba Ruska a samostatných štátov, ktoré zo Zväzu vystúpili.
Rusko dostáva prezidenta v osobe Borisa Jeľcina. Po jeho smrti sa stane prezidentom Vladimír Putin (rok 2000). Po Leninovi je druhou hlavou svojej krajiny, ktorý hovorí výborne po nemecky.
V roku 2001 navštívi Nemecko a po prvý krát v dejinách rusko-nemeckych vzťahov prednesie nejaký ruský politik reč na pôde Bundestagu. Bola to naozaj historická reč, v ktorej podáva ruský prezident ruku v priateľstve – a v nádeji na mierovú spolupracu – nielen Nemecku, ale celému Západu.
Ako to to dopadlo zo strany Západu a Nemecka všetci vieme.
Tu robím bodku za mojím článkom a nosím v sebe obavy nielen o ďalšiu históriu Ruska…
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
