Mohli by ste trochu bližšie predstaviť Stranu zelených Slovenska (SZS)? Čo sú hlavné programové priority vašej partaje? A v čom je iná v porovnaní s ostatnými stranami?
Strana zelených Slovenska je súčasťou slovenskej politickej scény už od roku 2006, avšak jej korene siahajú až do roku 1989, keď boli naši členovia spoluzakladateľmi prvej, porevolučnej Strany zelených. V súčasnosti tvoria našu členskú základňu mnohí odborníci so zameraním na ekológiu a environmentalistiku, máme však aj odborníkov v oblasti práva, pedagogiky či medicíny. Náš pán predseda Čulen je lekár. No hlavne máme v strane ľudí zapálených pre „zelené“ témy, respektíve „zelenú“ politiku inšpirovanú Západom. Spomenula by som Českú republiku alebo Rakúsko, kde sú strany zelených súčasťou parlamentu.
V súčasnosti rozširujeme členskú základňu a hľadáme nových ľudí, aby sme dokázali pokryť všetky regióny Slovenska.
Naším najhlavnejším cieľom je trvalo udržateľný rozvoj, boli by sme však radi, aby sa naša strana neformovala len čisto tým „zeleným“ smerom, no aby sme vedeli poskytnúť aj silné sociálne témy. Pretože ľudia si často povedia, že tí zelení sa starajú len o stromy a o vodu, pritom nás tu trápia existenčné problémy – malé platy, vysoká nezamestnanosť, nízke rodičovské príspevky… Takže SZS nie je len o „zelených“ témach, ale súčasne ponúkame riešenia pre všetky sociálne vrstvy.
Medzi naše tri základné piliere, ktorým by sme sa chceli aj v budúcnosti venovať, patria: ekologická múdrosť, sociálna spravodlivosť a ekonomická zodpovednosť.
Do volieb ste išli ako jednotka kandidátky. Predsedom strany je však Martin Čulen, vy ste podpredsedníčkou. Prečo vám prenechal miesto líderky na kandidátke?
Základom našej kandidátky bol princíp skutočnej rovnoprávnosti žien a mužov. Mali sme 42 kandidátov, z toho bolo 21 mužov a rovnaký počet žien. O to nám aj išlo, keďže jedným z bodov nášho programu je aj skutočná rovnoprávnosť medzi pohlaviami. Takže našou kandidátkou sme chceli deklarovať, že to myslíme skutočne vážne.
Myslíme si, že v politike skutočne chýbajú ženy. A aj preto som bola ja ako žena líderkou kandidátky. A keď sa pozrieme do parlamentu, tak ani jedna zo strán nemá v súčasnosti na čele ženu. A hlavne pri tých sociálnych témach dokáže žena priniesť do politiky viac empatie a pochopenia. V politike by sa skrátka ženy určite zišli.
V marcových parlamentných voľbách vám odovzdalo hlas 17 541 voličov, čo predstavovalo volebný výsledok 0,67 %. Boli tieto čísla pre vás sklamaním?
V prvom rade by som chcela ešte raz poďakovať tým 17 tisícom ľudí, ktorí nám prejavili svoju dôveru. A neviem, či to nazvať sklamaním, lebo fakt je, že naša kampaň bola pred voľbami postavená dosť nízkonákladovo. Vzhľadom na tú kampaň to nebol až taký zlý výsledok, pretože napr. v porovnaní so SKOK-om, ktorý mal naozaj obrovskú, masívnu kampaň, sme dosiahli veľmi podobný výsledok.
Na druhej strane ale musím povedať, že keď sa pozrieme na volebný výsledok v Čechách alebo Rakúsku, tak tam majú zelení skutočne svoje postavenie na politickej scéne a to je aj naším cieľom. Aby sa tie sociálne a zelené témy dostali aj do parlamentu a neboli len takými prázdnymi sľubmi politikov.
Čo je tiež dôležité, musíme byť aktívni aj na poli internetu, sociálnych sietí či médií. Ľudia sa musia o nás dozvedieť. Lebo potom pred voľbami prísť pred nich, že teraz sme tu a voľte nás, tak takto to jednoducho nefunguje.
Zdroj: Facebook, Strana zelených Slovenska
Pred spomínanými voľbami kolovali médiami rôzne negatívne informácie, ktoré vašu stranu označovali ako trójskeho koňa Smeru, respektíve vašich svokrovcov – manželov Hanulíkovcov. Ako by ste vyvrátili tieto obvinenia?
Čakala som túto otázku. Po pravde, povedala by som, že v týchto parlamentných voľbách boli nasedené iné trójske kone. Také, ktoré zámerne vznikli pred voľbami, napríklad taký TIP. No naša strana funguje od roku 2006 a napríklad pán Pokorný či pán Juriš sedeli v parlamente už po prvých porevolučných voľbách za pôvodnú Stranu zelených.
A čo sa týka mojich svokrovcov, uviedla som to už xkrát, že keď som stretla svojho manžela, tak som sa ho nepýtala, akej politickej orientácie či akého vierovyznania sú jeho rodičia. Myslím, že to nerobí žiaden človek. Je to na uvážení každého, čo si o tom myslí. Sme tu aj po voľbách a máme nejaké ciele, ktoré chceme splniť. Svojou politickou orientáciou a programom si myslím, že Smeru skôr škodíme, ako keby sme mali byť nejakým „odoberačom“ hlasov. Neviem si predstaviť, komu z opozície by sme mohli s našimi témami vôbec odoberať hlasy.
Ono je to také trošku nereálne. Veď keď už by chcel Smer trójskeho koňa, tak asi poriadneho a nie 0,6 % Stranu zelených Slovenska, kde naša kampaň bola postavená na tom, že sme poslali do domácnosti jeden jediný list plus bezplatná prezentácia v politických debatách. Takže keď už, potom si myslím, že by si dal na tom Smer trošku viac záležať.
Ale nepopierate, že vaši svokrovci sú známymi tvárami Smeru v rámci komunálnej politiky, nie?
Nemyslím si, že sú známymi tvárami Smeru, no fungujú na úrovni komunálnych poslancov asi od 90. rokov. Nie je však zvykom, že by sme v rodine rozoberali politiku, ani nejako aktívne nesledujem ich aktivity. Ja mám svoje politické vízie, oni zase tie svoje. Je to celé len zlomyseľná informácia, ktorá bola na verejnosť vypustená práve nasledovníkmi pani Hanulíkovej (bývalej starostky – pozn. red.) v Karlovej Vsi, ktorí sa tým dodnes živia a neviem, či od toho niekedy upustia. Možno potom, keď tu stále budeme aj po 10 rokoch a dokážeme, že robíme politiku Strany zelených Slovenska a nie Smeru, tak potom ich to možno prestane baviť.
Myslíte si, že aj táto negatívna publicita mohla mať vplyv na dosiahnuté volebné výsledky?
Myslím si, že tieto voľby boli v zásade iba o tom, že kto je za Smer a kto je proti Smeru. A tieto maličké strany nemali nejaký veľký priestor. Predpokladám, že manželia Hanulíkovci nie sú takí známi, aby ich poznali ľudia na východnom, prípadne strednom Slovensku, a tak ovplyvnili ich mienku. Navyše v Bratislave, kde pôsobia, sme mali dokonca lepšie výsledky ako celoštátny priemer 0,67 %. Takže si nemyslím, že by sa toto nejako negatívne prejavilo na volebnom výsledku.
Čisto teoreticky, ak by ste sedeli v parlamente, s ktorou stranou, prípadne stranami, by ste našli asi najväčšiu názorovú zhodu?
Tak to je ťažká otázka. Išli by sme do parlamentu s tým partnerom, ktorý by bol ochotný rešpektovať čo najviac našich programových priorít. Ale povedať, kto by to bol? To si naozaj netrúfam. Na druhej strane, nechcem byť negativistka. Určite má každá strana niečo do seba a v každej sa nájdu aj odborníci a dobrí ľudia. Avšak pri úrovni dnešnej politickej kultúry si z morálneho hľadiska neviem celkom predstaviť, ako by som tam fungovala s určitými jednotlivcami.
Čo sa týka samotného Slovenska, sú dnes Slováci v témach ako ochrana životného prostredia či separovaný zber uvedomelejší ako pred 10 – 20 rokmi?
Nejaký progres v myslení tu určite nastal. Ľudia sa viac zaujímajú o zdravý životný štýl a azda sú aj ekologicky uvedomelejší. My zastávame názor, že každý by si mal najprv „zamiesť pred vlastným prahom“. Skrátka nemôžeme ísť kázať o globálnom otepľovaní, keď doma neseparujeme odpad, jazdíme 100 m do práce na aute, prípadne nevyužívame MHD. Preto sa aj tešíme každému novému členovi, ktorý je aktívny vo svojom okolí a má nejaké vízie. Napríklad, že vo svojej obci dokáže spraviť niečo pre prírodu. Myslíme si, že dnes sú ľudia citlivejší k tomu, čo sa deje v ich životnom prostredí. Radi by sme tento prichádzajúci životný trend u ľudí rozvíjali, napríklad podporou cyklistiky, znížením dane na čerstvé ovocie či zeleninu, ale tiež zavedením ekologickej výchovy do učebných osnov v školách.
Existujú u nás akési vzorové mestá, ktoré aktívne podporujú a zlepšujú kvalitu životného prostredia v regióne, respektíve komunite?
Všímame si, akí sú ľudia aktívni, no to sú hlavne jednotlivci. Že by ale vyvíjali nejaké aktivity alebo tlak samotné samosprávy, prípadne mestá, tak to sme skôr skeptickí. Áno, pred predsedníctvom sa zrazu snažia, no inak im neprekáža umiestňovanie skládok, neprekážajú im fabriky znečisťujúce ovzdušie, pritom to môžu svojimi územnými plánmi regulovať. Skôr sme smutní, že nejaké takéto príkladné mesto nevidíme. Hoci možno existuje nejaká malá obec, ktorá je v tomto smere vzorová, a nevieme o nej. V Ovčiarsku máme starostku (Darina Ninisová – pozn. red.), tak možno túto obec by sme mohli dať za príklad.
Obec Ovčiarsko. Zdroj: Facebook, Ovčiarsko
Už len keď sa prejdete po Slovensku, vidíte, ako je krajina doslova zaplavená bilbordmi v takej miere ako azda nikde v okolitých štátoch… Vizuálny či svetelný smog je u nás celkovo katastrofálny.
Budete kandidovať aj v budúcoročných župných voľbách? Postavíte svojho vlastného kandidáta?
Touto témou sme sa ešte celkom konkrétne nezaoberali. Ale skôr si myslím, že sa budeme snažiť o spoluprácu s niekým, pretože sme mladá a malá strana. Netvrdím to stopercentne, no skôr si myslím, že to pôjde týmto smerom.
Pokrýva vláda dostatočne „zelenú“ problematiku?
Strany, ktoré boli zvolené, by reálne vedeli pomôcť, no po svojom zvolení na túto problematiku zabudli. A o podobných aktivitách strán nie je počuť, pričom ten problém tam stále je. Niektorí ľudia si povedia, že zelení… veď to sú takí ekoteroristi, ako nás niektorí nazývajú. Pritom nám ale volajú ľudia, čo majú reálne problémy, napríklad do potoka im vypúšťa niekto splašky či kal. A tí ľudia sú tam naozaj bezradní, nevedia, čo majú urobiť. Problém je, že politici nepočúvajú ľudí, čo ich skutočne trápi.
Ako ste spokojní so súčasným ministrom životného prostredia, ktorým je László Sólymos?
Podľa nás je to taký typ profesionálneho politika. Nemám pocit, že by v minulosti zastával nejakú pozíciu v oblasti životného prostredia. Bol skôr dosadený svojou stranou Most-Híd len preto, že strana získala pri spoločných rokovaniach tento post. Takže by sme iste radi videli viac aktivity zo strany pána ministra. Vieme o konkrétnych problémoch, no zodpovední s tým nerobia nič. A, samozrejme, nie sme spokojní s tým, že konkrétne problémy, ktoré ľudí trápia, nie sú vyriešené.
A čo nadnárodná kooperácia? Spolupracujete so stranami zelených aj v zahraničí?
Toto je v procese. Mali sme pár stretnutí s rakúskymi zelenými, konkrétne so Sociálnym inštitútom. Snažíme sa, aby sme boli opäť zaradení do Organizácie európskych zelených. Všetko je to ale v štádiu riešenia. Nemôžem ešte hovoriť, že áno, spolupracujeme, no je tam snaha z jednej aj druhej strany.
Jedným z programových bodov strany je aj Voľná nedeľa, v rámci ktorej organizuje Strana zelených Slovenska protestné akcie. Zdroj: archív SZS
- Reklama -
