Profil politika na PL slúži na spájanie poslanca a občana. Zástupca hnutia Sme rodina Milan Krajniak podobne ako jeho kolegovia z Národnej rady Slovenskej republiky dostáva na profile otázky od našich čitateľov, pričom výnimkou nie sú ani poriadne háklivé témy. Prinášame vám sumár toho najzaujímavejšieho, čo ste sa Milana Krajniaka opýtali.
Vzťah s Kollárom?
Celý profil poslanca Krajniaka je zložený z viacerých tém, ale čitateľov PL.sk zaujíma najviac jeho stranícky šéf Boris Kollár. Posledný križiak, ako sa označuje samotný Krajniak, dostal hneď niekoľko otázok smerovaných k tomu, že ovláda predsedu hnutia Sme rodina. Tieto tvrdenia považuje Krajniak za hlúposť. Podľa jeho názoru každý, kto Kollára pozná, vie, že je to človek, ktorý si chráni vlastnú slobodu a nezávislosť. „V tom sme si podobní,“ odpovedá a pokračuje: „Vážim si na ňom, že rovnako, ako si nedá siahnuť na vlastnú slobodu, tak rešpektuje aj slobodu iných.“
Ďalší čitateľ Kollára na základe tvrdení bývalého poslanca hnutia Sme rodina Petra Marčeka dokonca Krajniaka obviňuje z vydierania a manipulovania Kollára. „Je to hlúposť,“ píše poslanec a pokračuje, že s Marčekom skončil. „Toto indivíduum ma bolo schopné obviniť, že som bol agentom ŠtB,“ približuje a pokračuje vo vysvetľovaní, že v čase, keď padol komunistický režim, mal 16 rokov. „Agentom ŠtB som nemohol byť, ani keby som chcel,“ píše a pýta sa: „Potrebujete ďalší dôkaz, že ten človek iba trepe dve na tri?“
V médiách sa viac či menej šepká o tom, že by Kollár mohol kandidovať na bratislavského župana. Práve v tejto súvislosti čitateľa PL zaujíma, či je to správne rozhodnutie hlavne v tej súvislosti, ak by sa VÚC voľby nakoniec skončili iba s jedným kolom, ako sa snažia pretlačiť poslanci Smer-SD. „Boris sa ešte definitívne nerozhodol, či bude v Bratislavskom kraji kandidovať na župana,“ objasňuje Kollárov poslanec a pokračuje, že o tom vážne uvažuje a vedia, že by mal šancu uspieť. Tiež poslanec dáva čitateľovi zapravdu v tom, že definitívne rozhodnutie bude závisieť aj od toho, či pôjde o jednokolové voľby a bude ochota opozičných strán na spoluprácu. „Osobne sa mi zdá, že ak Boris kandidovať bude, jeho výsledok bude podobným prekvapením, ako bol náš úspech v parlamentných voľbách,“ uzavrel.
Rómska agenda a Ficovi homosexuáli
Posledný križiak Krajniak spolu s Petrom Pčolinským zakladal portál Konzervatívny výber. Práve na svojom portáli Kraniak reagoval na publicistu Michala Havrana, ktorý podľa jeho názoru prerazil dno žumpy, keď v súvislosti s banskobystrickým županom a predsedom ĽS NS Marianom Kotlebom hovoril o homosexualite. Viac sme o tom písali TU.
Na margo Havrana sa Krajniak vyjadril, že nech prezradí mená štyroch homosexuálov, ktorí sú vo vláde premiéra Roberta Fica. Čitateľa PL zaujíma, ktorí štyria to sú a Krajniaka vyzýva, nech povie ich mená. „Nemám v úmysle ich hejtovať,“ píše a pokračuje: „Reagoval som iba na to, že ´tolerantný´ a ´dúhový´ Havran zrazu napadol Kotlebu, že má inú sexuálnu orientáciu.“ Podľa jeho názoru si to nikdy nikto ani z takzvaných kresťanských fundamentalistov nedovolil, aby voči niekomu použil ako argument to, že je gej. „Ale keď si Havran kopol do Kotlebu, tak sa to zrazu všetkým páčilo,“ upozorňuje poslanec. „Keď je Havran taký frajer, nech to povie aj o členoch vlády. Veľmi dobre vie, ktorí to sú. Ale na to je mäkký,“ uzavrel.
V súvislosti s vládou sa ďalší čitateľ pýtal, či sa v parlamente uchytí rómska agenda Sme rodina. Kollárov poslanec si myslí, že sa to, žiaľ, nestane. Svoje tvrdenie vysvetľuje tým, že vláda problém s asociálnym správaním niektorých občanov – a je jedno, či sú to Rómovia, alebo drogoví díleri, či alkoholici – vôbec nepovažuje za prioritu. Ako paradox uvádza, že ak s tým niekto problém má, tak sú to smerácki starostovia. „Mám pocit, že vláda chce byť v tejto otázke v Bruseli za peknú dievčinku. Preto radšej neurobí nič,“ tvrdí.
Nebavíme sa, či je niečo pre Slovensko dobré, alebo zlé
Práve na Brusel je orientovaná aj ďalšia otázka. Konkrétne sa čitateľ pýta, čo nové v Babylone. Ako tvrdí Krajniak, slová bruselských predstaviteľov prestávajú dávať zmysel, „je to iba také frázovité kvá kvá, kvá“. Jedným dychom pokračuje, že nech sa v Európe udeje čokoľvek, bruselskí aj slovenskí euronadšenci na to odpovedia to isté: „Musíme prehĺbiť európsku integráciu, potrebujeme viac Európy, v globalizovanom svete prežije iba zintegrovaná EÚ, možno má EÚ chyby, ale aj tak nemá alternatívu…“
V takomto hodnotení rovno pridáva aj to, čo mu najviac prekáža. „Nebavíme sa, či je niečo pre Slovensko dobré, alebo zlé, či nám to dá viac slobody, alebo nám ju vezme,“ píše a pokračuje, že argumentom je, či je to dobré pre integráciu. Ale integrácia podľa jeho názoru nie je hodnota, je to iba prostriedok. „A ak je integrácia dobrá iba pre EÚ, čiže sama pre seba, potom je to celé o ničom,“ odpovedá.
Biblia, Posledný križiak a Pohoda
Medzi otázkami od čitateľov sa našla aj tá, či by bol Krajniak ochotný zaviesť v parlamente prísahu na Bibliu tak, ako je to v Amerike. „Mne by to, samozrejme, neprekážalo,“ píše poslanec, ktorý sa označuje ako Posledný križiak a pokračuje, „ale myslím si, že sľub na ústavu je v poriadku.“
Práve jeho nálepka Posledný križiak, ktorú používa, nedala spať jednému z čitateľov a zaujímal sa, prečo ju poslanec používa, keď pôsobí v parlamente. Svoju odpoveď začína citátom Jána Wericha: „Keď už človek je, tak sa má snažiť byť tým, čo je. A nie tým, čo nie je, ako, bohužiaľ, často je,“ a pokračuje tvrdením, že má rád históriu a postavy Bohemunda z Tarentu, Godofreya z Bouillonu alebo Richarda Levie Srdce sú mu sympatické a blízke. „Myslím si, že to, čo nám dnes vo verejnom živote chýba, je rytierskosť. Odvaha a priamosť, hovoriť, čo si myslím a robiť to, čo hovorím,“ vyznáva sa a dodáva: „Takže, nie, nálepku Posledný križiak nevymením. Ja ju považujem za serióznu. Vystihuje to, v čo verím.“
