Bývalý generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne si myslí, že aj v podmienkach krízy môžu byť lekári, sestry a zdravotnícki pracovníci tí, ktorí v rámci možností svoju prácu robia kvalitne, a najmä v prospech pacienta. „Je empiricky dokázané, že z krízy sa len zriedkakedy dostanete evolučne, ale revolučne. Prvým predpokladom je pomenovať veci pravým menom. Držím palce vedeniu rezortu zdravotníctva, aby si zvolilo správnu cestu,“ píše vo svojom komentári pre hnonline.sk Lopatka. Ako upozorňuje, nemali by sme zabúdať, že na kríze majú zásluhu politici, a to pri aktívnej asistencii odborov, ktoré hlásajú svetonázor: „Menej pracovať, viac zarobiť.“
Ako sám hovorí, značnou témou sú mzdy zdravotníckych pracovníkov. „Len nevedomý vedúci zamestnanec nemá záujem o motiváciu svojich kolegov. Pes je však zakopaný v tom, že ide o regulovanú oblasť. Tí, ktorí plytvajú a ktorých zriaďovateľom je ministerstvo zdravotníctva, sú oddlžení s dôvetkom, že ide o posledné oddlženie,“ myslí si. Ako však dodáva, život ukázal, že iba o jedno z posledných. Lopatka upozorňuje, že dnes nejde o platbu za kvalitu a vykonanú prácu, ale za status, keďže v štáte funguje model zákonného zvyšovania miezd v zmysle „všetkým rovnako“.
Bude postačovať rozpočet ministerstva?
Podľa jeho slov bolo zvýšenie platov doteraz z veľkej časti kompenzované zvýšením platieb zo strany zdravotných poisťovní. „Na rok 2017 existuje úvaha, že časť kompenzácie na pokrytie zákonného zvýšenia miezd by mala prísť z úspor. Konkrétne ide o 174 miliónov eur. Dosiahnutie úspor je vždy otázne a platí to dvojnásobne, ak má úspory zabezpečiť štát,“ hovorí. Ako priznáva, z tohto dôvodu vzniká obava, že rozpočet rezortu zdravotníctva postačovať nebude.
„V prípade nezodpovedne hospodáriacich štátnych nemocníc sa zvýšenie miezd prejaví v podobe väčšieho zadlžovania, čo po nejakom čase zaplatíme všetci. Oddlženie sa však nikdy netýka súkromných nemocníc či nemocníc pod správou VÚC,“ podotýka. Ako hovorí, tie musia naň nájsť prostriedky, a teda znížiť investičný plán, obmedziť vzdelávanie svojich zamestnancov, čím sa spomaľuje celkový rozvoj. Podľa jeho slov podmienky nie sú rovnaké, čo spôsobuje deformáciu trhu práce. Tiež uvádza, že zadlžené štátne nemocnice majú nadstav zamestnancov a že konkurenciu preplácajú bez problémov.
„Ak štát nie je schopný spraviť systémové reformy a vyliečiť príčiny krízového stavu, nemal by v mene všetkých trestať tých zodpovedne sa správajúcich. Hoci nie som zástancom krátkodobých kompromisných riešení, z uvedených dôvodov považujem za jedinú korektnú cestu adekvátne dofinancovanie rezortu zdravotníctva,“ uzatvára Lopatka.
Autor: luc
