Bývalá hlava štátu Michal Kováč má dnes štátny pohreb, udeje sa tak po prvýkrát v histórii novodobého samostatného Slovenska. V akých prípadoch vláda pristúpi práve ku kroku organizovania štátneho pohrebu? Viaže sa len k úmrtiu prezidenta štátu?
Podľa nášho diplomatického protokolu sa štátny pohreb usporadúva pre zosnulých významných predstaviteľov štátu. Štátny pohreb a s ním súvisiaci štátny smútok sú najvyššou formou prejavu úcty zosnulým osobám, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o vznik a budovanie demokratickej spoločnosti. Inými slovami, nemusí tu ísť len o hlavu štátu, ale napr. aj o predsedu NR SR či premiéra, vo výnimočných prípadoch aj o iné významné osoby.
Kto z hľadiska organizácie pohreb zastrešuje?
Pohreb organizuje a platí ústredný orgán štátnej správy. Napr. Kancelária prezidenta SR, NR SR alebo Úrad vlády SR.
Kto pozýva zúčastnených na pohreb?
Ústredný orgán štátnej správy, ktorý pohreb ohlásil a potom ho aj zastrešuje. Ten má na starosti vyloženie kondolenčných listín tak, aby boli prístupné verejnosti a oficiálnym predstaviteľom vrátane diplomatického zboru.
Existuje nejaký kľúč, kto by konkrétne na pohrebe Michala Kováča nemal chýbať? Napríklad z radov štátnikov či bývalých politikov?
Je to na rozhodnutí samotného organizátora, teda ústredného orgánu štátnej správy, koho na pohreb pozve. Ono v skutočnosti nejde ani o pozvanie ako také, ale o úmrtné oznámenie, resp. smútočnú nótu s oznámením o úmrtí a podrobnosťami o programe štátneho pohrebu. Zvyčajne sú o pohrebe vyrozumení významní zástupcovia štátu, napríklad prezident, parlament, vláda, členovia diplomatického zboru, ale často aj zahraniční štátnici, najmä z okolitých krajín. Samozrejme, aj iné významné osobnosti, blízki spolupracovníci a samotní pozostalí.
Politického rivala Michala Kováča, Vladimíra Mečiara, na štátny pohreb „nepozvali“. Zdroj: TASR
Je podľa vás v poriadku, že na pohreb nebol pozvaný Vladimír Mečiar?
Z hľadiska protokolu neexistuje menovitý kľúč na „pozývanie“ hostí na pohreb. Je to na rozhodnutí štátom zriadenej komisie, ktorú u nás v tomto prípade vedie riaditeľ protokolu Kancelárie prezidenta SR. „Nepozvanie“ pána Mečiara je vzhľadom na jeho ostatné vzťahy so zosnulým prezidentom Kováčom pochopiteľné. Ale opakujem, štátny pohreb nie je na pozvánky, len sa o jeho konaní informujú tí, ktorých účasť je na ňom žiadaná…
Ako hodnotíte Mečiarovo gesto, keď po smrti Michala Kováča na svojej vile spustil slovenskú vlajku na pol žrde?
Ak to je skutočne tak, tak sa to dá chápať ako gesto a prejav úcty k zosnulému od jeho bývalého politického súputníka. Napokon aj expolitik a expremiér Vladimír Mečiar bol štátnikom a autoritu prezidenta republiky Kováča nikdy, aj napriek osobným antipatiám, nepoprel.
Líši sa „dress code“ zúčastnených niečím od „dress codu“ na bežnom pohrebe? Na čo by mali pozvaní v tejto otázke dbať?
Ú nás je smútok spájaný s čiernou, a teda čierne šaty, čierny kostým, oblek a kravata, prípadne motýlik, sú už klasikou. Pozor si treba dávať na vrchný diel odevu. Častou chybou na pohreboch v chladnom období sú nevhodné biele, pestrofarebné a svetlé kabáty či vetrovky…
Kto by mal mať príhovor počas pohrebu? Je na to taktiež určitý kľúč?
Hlavným rečníkom by mala byť oficiálna osobnosť verejného života. Môže to byť pokojne prezident, predseda parlamentu i premiér. Nie je menovite určené, ktorá funkcia zo štátnych predstaviteľov musí rečniť. Napokon podľa aktuálnych informácií na zádušnej omši s príhovormi vystúpi prezident Andrej Kiska, ale i brat zosnulého prezidenta a jeho bývalý blízky spolupracovník.
Rakvu s ostatkami Michala Kováča naložia počas smútočného pochodu na lafetu. Čo symbolizuje toto gesto?
Je to predovšetkým odkaz na historickú tradíciu bývalého Česko-Slovenska a treba si uvedomiť, že prezident republiky je u nás zároveň aj hlavným veliteľom ozbrojených síl. Nedeje sa tak len u nás, ale i v Rusku, Poľsku, Česku či na ďalších európskych štátnych pohreboch prezidentov.
Historickú lafetu v ČR použili aj pri prevoze telesných pozostatkov Václava Havla v roku 2011. Zdroj: TASR
Pohreb Michala Kováča sa uskutoční na Ondrejskom cintoríne bez prítomnosti médií, len za prítomnosti rodiny. Dá sa úplne vylúčiť, že sa fotografie priamo z pohrebu neobjavia napríklad v bulvárnej tlači? Myslíte si, že bulvár odolá a „nezmapuje“ pohreb napriek zákazu?
Toto vám ja nezaručím. Je to o etike, ktorej hranice majú dnešné bulvárne médiá výrazne posunuté.
Ako by mali médiá pristupovať pri informovaní napríklad o úmrtí bývalého štátnika, akým bol Michal Kováč? Myslíte si, že niektoré médiá boli v tomto smere necitlivé?
Nie je mojou úlohou hodnotiť médiá. Každá redakcia by mala mať etický kódex. Z pohľadu poskytovania informácií a spomienky na bývalého prezidenta republiky, si myslím, úlohu splnili.
V deň pohrebu je aj štátny smútok. Čo to znamená pre bežného Slováka?
Pre bežného možno nič, no pre každého, kto si váži prácu a dielo bývalého prezidenta, by mal byť tento deň venovaný pietnej spomienke na Michala Kováča. Prakticky však ide o menej ako deň. Štátny smútok je vyhlásený od 8.00 do 17.00 hodiny a navonok sa prejavuje spustením štátnych vlajok na pol žrde. Ak to technicky nie je možné, štátne orgány a inštitúcie vyvesia aspoň čiernu zástavu. Na našich zastupiteľských úradoch v zahraničí, ale i v oficiálnych štátnych sídlach sú vystavené kondolenčné knihy.
Má štátny smútok len symbolický význam alebo nejako konkrétne obmedzuje či pozmeňuje napríklad spoločenský chod v krajine? Mohlo by dôjsť k zrušeniu určitých spoločenských akcií či koncertov?
Ministerstvo vnútra môže vydať pokyny k smútočnej vlajkovej výzdobe, ale nikoho štátny smútok prinútiť smútiť nemôže. Je to v prvom rade o osobnom presvedčení. No štátne inštitúcie by podmienky štátneho smútku mali dodržiavať.
Môže sa štátny pohreb podpísať aj na programovej štruktúre médií, napríklad televízie či rozhlasu?
Predpokladám, že najmä verejnoprávne médiá pochopia svoju povinnosť dôstojne sa rozlúčiť s prvým prezidentom. Súkromným médiám sa v tomto smere nedá nič prikázať. Je to viac o ich vnútornej etickej vybavenosti a rozhodnutiach.
Zúčastníte sa pohrebu?
Pána prezidenta Kováča som poznal osobne. Najskôr ako novinár a neskôr ako dlhoročný hovorca hlavy štátu. Považujem za prirodzené, že sa na poslednej rozlúčke zúčastním.
Verejnosť sa mohla s bývalou hlavou štátu rozlúčiť v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade deň pred štátnym pohrebom. Zdroj: pk
