Európa sa má na pozore. Čoraz viac sa predmetom debát stáva povinná vojenská služba, armády modernizujú arzenály, obranné rozpočty stúpajú. O posilnení vojenských síl diskutuje aj Slovensko. Ministerstvo obrany spustilo projekt tzv. dobrovoľného výcviku. Informuje o tom portál Pravda.sk.
V roku 2014 na summite NATO Slovensko sľúbilo, že namiesto súčasných 1,15 percenta pôjde na armádu 1,6 percenta hrubého domáceho produktu. Reálne by to malo byť do roku 2020. Ukončenie povinnej vojenskej služby v mnohých krajinách vyplývalo z toho, že konflikt v Európe vyzeral ako nepravdepodobná možnosť, ako pripomína Martin Zapfe z Centra pre bezpečnostné štúdie v Zürichu.
Situácia v Európe sa zmenila. Niklas Nováky, odborník na medzinárodnú bezpečnosť z univerzity v Aberdeene, sa pre spomínaný portál vyjadril: „Momentálna medzinárodná situácia má veľmi silný vplyv na debatu o obrane v celej Európe. Pre problémy na Ukrajine sa mnoho krajín, najmä na východe kontinentu, opäť viac sústredí na tradičnú obranu vlastného územia.“
O povinnej vojenskej službe sa teraz hovorí najmä vo Švédsku, ktoré ju zrušilo len pred šiestimi rokmi. Vrátila sa k nej aj Litva a z ďalších štátov Severoatlantickej aliancie majú povinnú vojenskú službu Turecko, Nórsko, Estónsko, Dánsko a Grécko. Ako informoval portál, v Nemecku sa diskutuje o tom, že sa dôsledne zameria na napĺňanie konceptu civilnej obrany.
Téma vojenskej obrany je aktuálna aj u nás. Slovenská vláda len pred niekoľkými dňami prijala politicko-strategický dokument, tzv. Bielu knihu. Ten by mal určiť, ako bude smerovať následný rozvoj obrany Slovenska do roku 2030.
Autor: luc
