Pithart hovoril v prejave o „račom pochode“, ktorým vraj cúvame zo Západu. „Vzdávame to ako príliš náročné smerovanie. Myslím si, že teraz sa v mnohom nevedomky a nepriznane – a preto ,račím pochodom‘ – vraciame do toho známeho sveta, v ktorom sme sa kedysi naučili žiť a niektorí dokonca prosperovať,“ uviedol Pithart. Podľa neho sa teraz vraciame k nezápadným či priamo východným spôsobom a hodnotám.
A to konkrétne do času neskorej normalizácie. „Nemusí to byť rovno do Putinovho náručia, aj keď aj tak sú niektorí tunajší ľudia celkom určite nastavení. Skôr ako cielene na Východ je to teda hanblivé smerovanie od Západu: ale to je už potom jedno. Niečo ako neúmyselná rezignácia,“ uviedol Pithart.
Začiatok toho cúvania zo Západu vidí Pithart už v letnom prázdninovom čase po voľbách 1992. Pithart poukázal na to, že vo vtedajších voľbách nemala žiadna rozhodujúca politická strana v programe rozdelenie štátu. Pritom už šesť dní po voľbách „sa začalo fest rokovať o rozdelení medzi vedúcimi funkcionármi dvoch víťazných politických strán“.
Pithartovi prekáža, že sa na danú situáciu nepoužil prichystaný inštitút referenda. „Štát sa v rekordne krátkom čase rozdelil bez toho, aby sa na to ktokoľvek ľudí opýtal. Tí pochopili, že tie najdôležitejšie otázky sa budú riešiť bez nich. Mimochodom: kde sú tí slávni ,otcovia zakladatelia‘ nových, samostatných štátov, ktorým sa všade inde stavajú pomníky? Neštekne po nich ani pes, už sa ani nepoznajú ich mená,“ podotkol.
Všíma si, že „mnohí dnes dostali odvahu, pokiaľ ide o Spojené štáty“. „Tie naozaj urobili po vojne veľa vážnych chýb, ba zločinov. A tak sú teraz ľahkým, lacným terčom. Takže teraz sa bude nadávať na Ameriku, lebo veľa ľudí má dojem, že sa to po novembri nesmelo. Samozrejme, že smelo! Aj keď taký Václav Havel bol niekedy až nešťastne proamerický, nekritický,“ priznal.
Celý text si môžete prečítať TU.
