Po jednom z nich niekto hodil vo vlaku fľašu od piva. Ďalšieho zase uprostred noci zobudili traja muži, ktorí drevenými tyčami búchali na vchodové dvere jeho bytu. Inej utečenke strhli šatku z hlavy, keď išla po ulici.
Rok potom, keď pred vojnou ušli do Nemecka, sa niektorí Sýrčania netaja tým, že pre prejavy nenávisti zvažujú návrat do vlasti. „Je to tu príliš desivé,“ hovorí Fares Kassas, obeť vlakovej agresie.
„Nejaký muž po mne hodil fľašu vo chvíli, keď sa zatvárali dvere a vlak odchádzal zo stanice. Nemohol som s tým nič urobiť,“ povzdychol si Kassas, ktorý už v Nemecku získal utečenecký status, ale radšej zvažuje odchod do Turecka, kde žijú jeho rodičia.
Mohammad Alkhodari sa zase bojí vychádzať von po šiestej hodine večer, pretože už zažil, že vedľa neho zastavilo auto a muži, ktorí v ňom sedeli, ho chceli zbiť. Našťastie sa mu podarilo utiecť. „Som taký vystresovaný, že mám z toho žalúdočné ťažkosti,“ zveril sa.
„Východné krajiny Nemecka sú zlým miestom pre utečencov. Je ťažké tu nájsť bývanie aj prácu. Vybudovať si kontakty s miestnymi,“ opísal situáciu na východe Nemecka Alkhodari, zubný hygienik, ktorý sa zúfalo túži presťahovať do západného Nemecka.
V Clausnitze, dedinke neďaleko hraníc s Českou republikou, zase rozvášnený dav obkľúčil autobus plný utečencov. „Kričali na nás vyhrážky typu ,zabijeme ťa‘. Boli opití. Báli sme sa,“ opísala afganská žiadateľka o azyl Sadia Aziziová.
Server podotýka, že utečenci majú smolu v tom, že najmä východná časť Saska – sídlo protiislamského hnutia Pegida – vedie rebríček kriminality spolkových krajín Nemecka. Počet trestných činov spáchaných krajnou pravicou vrátane útokov na žiadateľov o azyl a podpaľačstvo voči utečeneckým zariadeniam sa strojnásobil z 235 útokov v roku 2014 na 784 v minulom roku.
Celý článok si môžete v angličtine prečítať TU.
autor: luš
