Kotlebovci si namiesto Kisku vyvesili portrét Jozefa Tisa. No a toto nasledovalo…

    0
    Krajská kancelária ĽSNS v Nitre (Autor: ĽSNS)

    Štátne inštitúcie podobizeň aktuálneho prezidenta na stene povinne vystavovať nemusia a to, či fotografiu prezidenta vystavia, závisí od ich rozhodnutí. Ľudová strana Naše Slovensko sa však rozhodla vystaviť si namiesto fotografie prezidenta Andreja Kisku portrét hlavy slovenského štátu Jozefa Tisa. „Bol to podľa našej mienky doposiaľ jediný skutočný slovenský prezident, ktorý zastával práva Slovákov, čo sa, samozrejme, nedá povedať o novodobých slovenských prezidentoch a už vonkoncom nie o Andrejovi Kiskovi,“ okomentoval pre PL výber portrétu do kancelárie poslanec za ĽS NS Milan Uhrík.

    Výber takejto výzdoby politológa Miroslava Kusého neprekvapil. „Niečo také tam jednoznačne nepatrí. Tiso je predstaviteľ fašistického režimu na Slovensku a ako taký by nemal byť prezentovaný verejnosti,“ myslí si politológ. „Pokiaľ ide o neverejné priestory, tak áno, keď si to niekto zavesí do svojho bytu alebo do svojej pivnice, je to jeho vec. Pokiaľ je to však miestnosť, ktorá je určená verejnosti, tak tam treba zachovávať určité spoločenské pravidlá,“ myslí si Kusý. Podľa neho takýmto symbolom je aj podobizeň prezidenta slovenského štátu. „Áno, v tomto zmysle možno chápať, že je to priznanie sa k ideám, ktoré on reprezentoval,“ myslí si politológ.

    Ide o morálku

    „Ich názor na Jozefa Tisa a poniektorých členov kandidátky aj na Adolfa Hitlera je verejne známy,“ povedal pre Parlamentné listy Peter Osuský, podľa ktorého si ĽS NS aj takýmto spôsobom robí volebnú kampaň. Saskár si myslí, že orgány, ktoré majú podobné prejavy monitorovať, s týmito snahami extrémistov nič nerobia a tým ĽS NS umožňujú takýmto spôsobom oslovovať voličov. „Je to jednoducho stav obrazu krajiny a jej úcty k zákonom,“ dodal Osuský. Saskár si myslí, že aj sloboda prejavu má svoje hranice.

    „Ja sám som autorom zákona o osvienčimskej lži, ktorý obmedzuje slobodu slova a sloboda slova nie je bezbrehá. Keď si prečítate príslušný odsek Ústavy SR, ktorý hovorí, aké sú dôvody pre možnosť obmedzenia slobody slova, tak sú tam taxatívne uvedené menovite, ktoré sú to dôvody. Jedným z nich je morálka,“ myslí si poslanec a dodáva, že tento dôvod do ústavy zakotvili jej tvorcovia. „Verejná propagácia napríklad heroínu by sa asi páčila málokomu, ale tiež je to sloboda slova. Verejná propagácia pedofílie by sa tiež páčila asi málokomu, ale tiež by sme to mohli označiť ako akt slobody slova. To znamená, tvrdenie, že Cigáni a Židia si plynové komory zaslúžili, je tiež sloboda slova,“ uviedol Osuský a zdôraznil, že viac než v desiatke európskych demokratických krajín sú napríklad výroky tohto druhu slobody slova trestné.

    S minulosťou sme sa ešte nevyrovnali

    „To, ako si kto zariadi kanceláriu, je vecou vkusu a to, že si to takto zariadili, nie je protizákonné a treba to rešpektovať,“ myslí si líder KDH Alojz Hlina. Dodáva však, že toto neplatí pre kanceláriu, ktorá je hradená z verejných zdrojov. „Do obývačky ľuďom nepozerám, keď tam niekto chce mať aj Stalina, nech tam má Stalina. Keď však niekto má vo verejnej kancelárii, ktorá je hradená z verejných zdrojov, nejakú výzdobu, tá by mala zodpovedať aktuálnemu právnemu stavu,“ myslí si kádehák.

    Problém s reflektovaním dejín slovenského štátu je podľa Hlinu oveľa širší a Slováci by sa mali s minulosťou nejakým spôsobom vyrovnať. Koniec koncov, ubehlo už 70 rokov,“ povedal kresťanský demokrat. Slováci by sa k otázke prvého štátu mali vrátiť a poctivo sa s ňou vyrovnať. „Pretože, keď ju nezodpovieme, potom sa táto téma stane eldorádom ľudí, ktorí ju budú hrubo zneužívať ako trebárs v tomto prípade ĽS NS,“ myslí si Hlina.

    Parlamentné listy s otázkou, čo si myslí o výzdobe kancelárie ĽS NS, oslovili aj poslanca za SNS Antona Hrnka, ktorý sa však odmietol vyjadriť. Viac nám však povedal ďaľší koaličný poslanec Dušan Jarjabek (Smer-SD). „Treba sa na to spýtať ĽS NS. Ja by som si tam pána Tisa, prvého prezidenta slovenského vojnového štátu určite nedal,“ povedal poslanec Smeru.

    Fico a jeho Che Guevara

    Portrét historicky spornej postavy – Ernesta Che Guevaru mal svojho času v kancelárii zavesený aj premiér Robert Fico. Che Guevara sa preslávil ako ľavicový revolucionár. Najväčšia kritika na jeho osobu je spájaná s jeho podporou represívneho komunistického režimu na Kube, kladným postojom k trestu smrti a s popravami, ktoré na “ostrove slobody” vykonával. Ide predovšetkým o jeho činy v pevnosti La Cabaña, kde v priebehu niekoľkých mesiacov pod jeho jurisdikciou popravili desiatky ľudí. 

    Podľa Miroslava Kusého sa z kubánskeho revolucionára stal pre ľavičiarov symbol. „Je to predsa len iná podoba ako Tiso, ktorý je predstaviteľ fašizmu. Nie je to reprezentant priamo komunistického režimu, ale v tejto podobe bol symbol boja za oslobodenie latinskoamerických krajín,“ myslí si politológ a dodáva: „Druhá vec je, akým spôsobom sa to prevádzalo. To však bola súčasť ľavicovej ideológie.“

    „Medzinárodný terorista, a tým bol Che Guevara, je pre niekoho hrdina,“ myslí si Peter Osuský. „Pre iných bol napríklad hrdina Horst Wessel, pre niektorých bol zas hrdina Otto Skorzeny a pre iných bol letecké eso druhej svetovej vojny Rudel, ktorý zostrelil viac spojeneckých lietadiel, aj sovietskych, aj iných ako ktokoľvek iný a bol pre vtedajšie Nemecko hrdina,“ dodal liberál podľa ktorého sa nedá urobiť rebríček toho, ktorá postava dejín je horšia či lepšia. „Ale ak niekde visia ľudia, ktorí sa dopúšťali zločinov, tak je to na pováženie,“ uzatvoril Osuský.

    Podľa Alojza Hlinu má svoj idol každý. „Niekto si na stenu zavesí holú babu, niekto si zavesí Rockyho, niekto Che Guevaru. V tej výzdobe sa zobrazuje jeho mentálny svet. Nemyslím, že portrét Che Guevaru je protizákonný,“ uzavrel.  

    - Reklama -