Čo je hlavným poslaním Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS)?
Hlavným poslaním Konfederácie politických väzňov Slovenska je mapovať a upozorňovať na zločiny komunizmu, ktoré tu najmä v 50.-tych rokoch boli. A práve preto, aby sa tu takéto veci v budúcnosti už nikdy nerobili, treba na ne upozorňovať. Samozrejme, sú tu aj iné aktivity – úzko spolupracujeme tiež s Ústavom pamäti národa (ÚPN).
Koľko má KPVS aktuálne členov? Klesá ich počet?
Klesá, samozrejme, že ten počet členov klesá. Bohužiaľ, mortalita je už tak vysoká medzi členmi, že ako pamätníci už pomaly vymierame. Viete, navyše dnes už nemá o túto problematiku akosi nikto záujem. Každý by to najradšej už len nejako zmietol pod koberec. Nemáme prístup k médiám, lepšie povedané, médiá nemajú záujem nejako informovať o tejto téme. V susednom Česku aspoň dávajú na druhom programe nejaké dokumenty, konkrétne príbehy. U nás sa v tomto smere nič nedeje.
Čo však musím zdôrazniť, je to, že sme zistili, že sa nám vtierajú do priazne bývalí komunisti do konfederácie, aby nejako ututlali svoje hriechy minulosti a aby ich ľudia neodsudzovali. To je nebezpečenstvo a takýchto členov nechceme.
Aj vy osobne ste sa určite stretli tvárou v tvár s mnohými obeťami komunistického režimu. Ktoré konkrétne príbehy vo vás zanechali najsilnejšie spomienky?
Asi najlepšie to môžem povedať na svojom príbehu. Nemal som ešte ani 18 rokov a ako stredoškolák som bol vylúčený zo všetkých škôl, nemohol som tým pádom študovať na vysokej škole a bol som ´zavretý´. To bolo nešťastie. Veď treba povedať národu, že za komunistickej hrôzovlády bol postihnutý každý piaty občan v krajine. A toto je svätá pravda. Všetko sa tu zničilo len preto, že sem prišli „chorí“ ľudia a títo diktovali našim komunistickým predstaviteľom nezmysly. Ľudia sa zatvárali… Veď to boli jatky! Doslova „mäsopriemysel“ či koncentráky.
Keby ste čítali dobové dokumenty, čo všetko sa robilo v Leopoldove alebo Jáchymove, tak to je koniec. Veď toto ani Turci alebo Tatári nerobili na našom území. Tisíce ľudí zomierali na hraniciach, robili sa popravy. Veď ešte v roku 1949 sa na východe Slovenska ´špacírovala´ ŠTB a zatvárala ľudí, prípadne ich rovno vzala do ruských gulagov. A toto sa tu malo robiť? Inteligentnému národu? Najhoršie pritom je, že najväčšie represálie začali až vtedy, keď už boli komunisti pri moci.
Učitelia sa pritom sťažujú, že dnešní mladí ľudia nepoznajú históriu vlastnej krajiny, ba čo viac – ani nemajú záujem dozvedieť sa viac. Dá sa vôbec tomuto stavu do budúcnosti nejako predchádzať? Alebo je táto ignorácia historických udalostí skrátka len súčasťou vývoja, ktorý sa nedá zastaviť?
Toto je presne ono! Pozrite sa, do učebníc sa nedostávajú historické pravdy, ktoré tu reálne boli. Neviem, či je problém na ministerstvách… No neverme tomu, že mládež tieto témy nezaujímajú. Tu u nás vo Vranove nad Topľou som bol na gymnáziu medzi seminaristami a keď to podáte inou, no hlavne pravdivou formou, tak ich to zaujme. Nemôžeme však stále omieľať vety typu ´ako bolo za komunizmu dobre´. Treba objektívne informovať. Aj s pozitívami, aj s negatívami.
My sami sme v konfederácii navrhovali, aby sa do učebníc dostala aj osveta ohľadne tejto problematiky. Nielen téma holokaustu a návštev koncentračných táborov. Ak budeme len mlčať, hoci aj majme svätú pravdu, tak svojím pasivným prístupom komunizmus nikdy neskritizujeme, respektíve nikdy neodstránime. Veď nie je mysliteľné, aby na súdoch boli tí istí sudcovia, ktorí súdili v trestnom práve našich občanov aj v minulom režime.
Nadviažem na poslednú otázku, keďže niečo ste už naznačili – práve Andrejovi Dankovi KPVS koncom júna adresovala list, v ktorom ho žiada, aby SR zriadila v leopoldovskej väznici Múzeum obetí komunizmu a aby sa jeho návšteva stala povinnou súčasťou vzdelávania mládeže. Dostali ste od predsedu parlamentu odpoveď?
Neviem o tom, že by prišla nejaká odpoveď. No toto išlo skôr mimo mňa.
Dobre, ale môže ešte dnešných stredoškolákov vôbec oslovovať téma ako Pražská jar, prípadne nežná revolúcia?
Určite by ich to oslovilo, keby to šlo primeraným, teda kvalifikovaným spôsobom. Ak by som ja ako účastník protikomunistického odboja išiel diskutovať do škôl po našich dedinách o téme komunizmu a hovoriť o našich dejinách celkovo, tak asi by to bolo iné, ako len informácie z domácich médií.
Tých pár politických väzňov, čo sme ešte nažive, tak my musíme bojovať a hovoriť ľuďom pravdu. Zdá sa mi, že už všetci chcú, aby sme boli len ´pasívnučkí´ a nič nerobili. Len aby sme spomenuli, že bolo tu to a to. Mládež musí poznať pravdu o tom, čo sa tu dialo.
Aký máte názor na súčasné Rusko?
Rusko bolo vždy nedemokratický štát. Je to veľmoc, ktorá ide po svojich záujmoch. Ako môžeme hovoriť aspoň o ruskej demokracii, keď je šéfom štátu bývalý profesionálny dôstojník KGB?
Nie je výnimkou, že aj štvrťstoročie po páde komunistického režimu sa odhaľujú, zväčša v ich rodisku, pamätné tabule či busty bývalým komunistickým „papalášom“. Chceli by ste niečo odkázať starostom, prípadne členom miestneho zastupiteľstva, ktorí sa pričinili o vznik týchto pamätných tabúľ či sôch?
Ani nevravte. Veď keď ideme stavať sochy Vasiľovi Biľakovi, ktorý bol skutočne preukázateľným komunistom a protokolárne pozval cudzie vojská, tak čo k tomu povedať. Veď to bola z jeho strany vyložená vlastizrada. Lenže to je aj chyba historikov. Je ich psia povinnosť zdokumentovať a povedať, čo bolo pozitívne a čo treba naopak odsúdiť.
Čo im odkázať? Za peniaze daňových poplatníkov si idú robiť reklamu a robia vyloženú propagandu komunistickým osobnostiam, ako aj samotnému režimu.
Čo si myslíte o mladých umelcoch, ktorí oblievajú farbou spomínané busty? Je to správna forma protestu poškodzovať verejný majetok?
Nejako sa protestovať musí. Prečo sa ale radšej nerieši, že to je propagácia komunizmu? No ako som už vravel, nie je záujem.
V mnohých mestách či obciach sú ešte stále pomenované ulice či námestia oslavujúce minulý režim (napr. Námestie hraničiarov v Petržalke). Je toto v poriadku?
Joj, prosím vás, veď toto je hanba a najväčšia škvrna na našom národe! My nie sme pomstychtivý národ, no nikto nebol ani len formálne odsúdený. U nás nebol ani jeden politický proces, nikto nebol za nič zodpovedný.
Faktom však je, že komunizmus bol zločineckou organizáciou a takto to treba navždy historicky zakonzervovať. Neprenasledoval len súkromné osoby, ale zničil celé triedy ľudí. Komunistická mašinéria prenasledovala triedu roľníkov, zničila cirkev, prenasledovala inteligenciu a kopu ďalších ľudí, ktorým zničila život. Aktuálne je hrozbou tiež islamizácia Európy. Pokiaľ sa nebudeme držať našich cyrilo-metodských tradícií a nepoučíme sa z histórie, budeme tu všetci mohamedáni.
?
