Historička tvrdí, že učebnice dejepisu sa vo Francúzsku snažia prezentovať najmä mierumilovné spolužitie medzi kresťanmi a moslimami. Učiť o udalostiach, ktoré viedli k brutálnym vojnovým konfliktom, sa učiteľom oficiálne neodporúča.
Lefebvreová poukazuje na fakt, že učebnice používajú termín „znovunadobudnutie kontroly“ pri popise dobyvačných výpadov Mohamedovych vojsk na územia, ktoré predtým moslimské nikdy neboli.
Takéto nariadenia, ktoré nabáda učiteľov ku korektnosti voči moslimom, však už podľa historičky neplatí v prípade, ak ide o križiacke výpravy. Tie sú v učebniciach už označené ako „násilné sväté vojny“. Táto časť histórie spolu s oslobodením španielskeho územia od moslimov sú vo francúzskych dejepisných učebniciach prezentované, ako „krvavé zločiny“.
Podľa Lefebvreovej je to v situácii, keď vo francúzskej spoločnosti vládne odpor voči moslimom a islamu mimoriadne škodlivé. Historička tvrdí, že nie je zdravé prezentovať islamskú civilizáciu jednostranne ako úžasnú a tvrdiť, že Západ je moslimskému svetu niečo dlžný.
Celý text v angličtine nájdete TU
- Reklama -
