Sledovali ste utorkovú úvodnú debatu v boji o prezidentské kreslo medzi Donaldom Trumpom a Hillary Clintonovou? Ak áno, čo vám televízny duel spomínaných kandidátov naznačil?
Sledoval som, pričom bez ohľadu na ešte ďalšie prichádzajúce ohlasy verejnosti sa ukázalo, že Donald Trump ťahá zatiaľ za kratší koniec. Už len preto, že si znepriatelil všetky možné menšiny v USA. Teda aj Afroameričanov, ako aj Hispáncov, ktorí tvoria najvýraznejšiu menšinu. Otázny je postoj žien, tam sa často hlasuje de facto proti ženám na takom vysokom poste. Čiže aj oni by mohli byť vnímané do istej miery ako menšina, hoci je to polovica obyvateľstva. A aj táto „menšina“ bude hlasovať skôr za Clintonovú.
Samotný duel tiež ukázal to, že Trump je dosť výbušný a kladie obrovský dôraz na určité prehnané momenty, ktoré sa v USA dejú – napr. zločinnosť. Zatiaľ čo u Clintonovej je evidentné, že má skúsenosti z politiky a že vie, ako reagovať, respektíve dokáže zahnať Trumpa do úzkych. Ten má skôr výbušnú povahu a zakladá si na tom, že šokuje amerických voličov svojím radikalizmom. Aj tak si však myslím, že navrch má zatiaľ demokratická kandidátka.
V posledných vetách ste už čosi naznačili. Môžete teda bližšie špecifikovať, aké sú silné stránky oboch nominantov?
Tak, Hillary Clintonová je skúsená diplomatka a aj po boku svojho manžela, bývalého prezidenta, určite nasala dôležité politické skúsenosti, rovnako tak, ako senátorka. Toto sú skúsenosti, ktoré určite nie sú na zahodenie. Toto Trump nemá.
Clintonová má väčší prehľad i silnejšie medzinárodné skúsenosti. U Trumpa je zarážajúce, že on svoje názory často mení. V jednu chvíľu to vyzeralo, že už nie je ochotný tak úzko spolupracovať s Európou v rámci NATO. Potom to dementoval a prihlásil sa k vedúcej úlohe Spojených štátov v rámci Severoatlantickej aliancie plus mu niektorí protivníci podsúvajú určité antisemitské podtóny, ktoré on potom zase trošku pozmenil. A to všetko je v dôsledku toho, že v Amerike stále pretrváva izolacionizmus. To znamená, my sa budeme starať o seba a nebudeme robiť svetového policajta. Toto má určitý ohlas v USA a je to jeho silnou stránkou, no nevie to príliš predať, nevie to dostatočne zmysluplne vyjadriť a najmä v tom nie je konzistentný. On tie svoje názory trošku modifikuje, čo pri takom skrutinizovaní nahráva jeho oponentke. No ten izolacionizmus tam z jeho strany je evidentný a myslím, že na značnú časť voličov to zaberie. Či to však bude väčšina, to zatiaľ nevedno.
Čo účasť voličov, respektíve preferencie konkrétnych štátov, prípadne i miest? Čo bude tým pomyselným jazýčkom na váhach a bude rozhodovať?
Klasickým štátom, ktorý v minulosti dlhodobo volil republikánov, je napr. Ohio. Ako sa však nedávno ukázalo, Clintonová má aj tam momentálne vybudovanú dosť silnú pozíciu. Otázna zostáva Florida, kde majú obrovské slovo kubánski Hispánci, čo sú vlastne jediní Hispánci, ktorí sú skalnými prívržencami republikánskej strany. Ostatní Hispánci sa v štatistickej absolútnej väčšine vždy prikláňali na stranu demokratov. O židovskej menšine je zbytočné diskutovať, lebo to je menšina, ktorá bez ohľadu na to, ako Obama narábal s konfliktom na Strednom východe, sa z 80 % priklonila na stranu demokratov pri posledných voľbách, to znamená na stranu Obamu. Aj na tzv. „fringes“, teda okrajoch – východné pobrežie, ako aj západné pobrežie a predovšetkým najľudnatejší americký štát Kalifornia, by mali jasne patriť demokratom. V konzervatívnejších štátoch, kde žije menší počet prisťahovalcov, je ten výsledok nejasný.
Účasť na voľbách je v USA celkovo veľmi komplikovaná. Treba tam mať trvalý pobyt a musíte byť prihlásený, takisto musíte žiť v danom štáte istý čas a pod. Toto mnoho ľudí odradí. No pri vyššej volebnej účasti dávam väčšie šance Clintonovej. Ale v tomto sú voliči nevyspytateľní a môže ešte dôjsť k prekvapeniam, hoci ja osobne sa nedomnievam.
A čo váš osobný názor? Kto sa stane Obamovým nástupcom v Bielom dome? Máte svojho favorita?
Ako nezávislý analytik nechcem hovoriť o favoritovi, ale pre Európu, ktorá koniec-koncov už rezignovala na vybudovanie spoločnej armády a tá vedúca úloha v otázkach obrany zase zostane Spojeným štátom, by bolo lepšie, keby vyhrala demokratická kandidátka. To sa, samozrejme, týka aj Slovenska, ktoré stojí na strane silnej Európy.
Bez ohľadu na to, či nakoniec zvíťazí Trump alebo Clintonová, aké opatrenie by ako prvé mala urobiť budúca hlava štátu?
Samozrejme, väčšina Američanov sa zaujíma nie o zahraničnú, ale o vnútornú politiku krajiny. Takže budúci prezident by sa mal venovať asi hlavne ekonomike, hospodárskym otázkam či zníženiu nezamestnanosti. No budúci víťaz by sa mal dotknúť aj otázok nie celkom podarenej ObamaCare, teda poisteniu pre tie masy, respektíve tie milióny Američanov, ktorí poistení neboli. Toto sa Obama snažil zmeniť, no s nie veľkým úspechom. Opäť je otázne, či Trump ako možný víťaz, ktorý reprezentuje skôr bohatšiu Ameriku, bude ochotný podporovať túto priaznivú poisteneckú politiku voči chudobnejším Američanom.
Posledné roky však, minimálne v tunajších médiách, vidno znepokojivé zábery či reportáže z eskalácie rasového násilia v USA. Bude aj toto musieť budúci prezident prioritne riešiť?
To napätie tu existuje a v poslednom období sme boli svedkami už niekoľkých takýchto výbuchov rasovej nevraživosti, pričom sa obávam, že Trump by ako budúci prezident neprispel k nejakému zmiereniu. Už len preto, že tieto demonštrácie a nepokoje sa udiali za úradovania afroamerického prezidenta, ktorý sa toto napätie snažil tlmiť.
Tu však dochádza k ešte jednej zvláštnosti – Afroameričania sú chudobní a zrejme vo všeobecnosti aj chudobní zostanú. Dosť si navykli na to, že žijú zo štátnej podpory a dostávajú sa tým do konfliktu s ázijskou menšinou, ktorá rapídne rastie a to sú ľudia, ktorí nežijú zo štátnej pomoci. Naopak, rýchlo si nájdu prácu, získavajú pôžičku, posielajú deti študovať na prestížne univerzity a rýchlo sa stanú úspešnými. Takže táto nenávisť či nevraživosť sa neponesie len voči bielemu obyvateľstvu. Pred mnohými rokmi, konkrétne v roku 1992, zažili Spojené štáty jeden z najväčších pouličných neporiadkov a rabovaní v Los Angeles.
Neslávne známe “LA riots” spred 24 rokov. Zdroj: Youtube
Vtedy sa prvýkrát táto žiarlivosť afroamerického obyvateľstva preniesla predovšetkým na ázijskú menšinu, ktorá ale reagovala inak ako biela väčšina. Biele obyvateľstvo sa pri podobných udalostiach zamkne a skryje niekde v pivnici a počká, že poisťovňa im preplatí škody. Ázijčania boli iní, tí vyšli pred svoje obydlia so strelnými zbraňami a začali páliť po tých, ktorí im ničili obchody. Takže tu na seba narážajú dve kultúry dvoch rozdielnych menšín. Z toho jedna je slabnúca, keďže černochov ubúda aj prirodzenou demografiou a druhá je veľmi dynamická. Ako sa bude správať hispánska menšina, v tomto prípade ťažko povedať, keďže v krajine žijú milióny ľudí ilegálne. Hispánska menšina má tiež problémy s väčšinovým bielym obyvateľstvom, no hlavne ohľadom jazyka. Už štyri štáty USA dnes hovoria primárne po španielsky. Nijaký zákon o štátnom jazyku však v USA neexistuje a títo ľudia chcú byť, prirodzene, silnejší a preto podporujú prisťahovalectvo z hispánskych krajín. Na prvom mieste z týchto krajín je, pochopiteľne, Mexiko. Práve túto stále vzrastajúcu menšinu si Donald Trump s najväčšou pravdepodobnosťou znepriatelil tak, že mu nebudú schopní odovzdať svoj hlas.
Začiatkom júla prebehli strety černošského obyvateľstva a polície aj v Louisiane, konkrétne v hlavnom meste Baton Rouge. Zdroj: Facebook, Mark Wallheiser Photography
