Rastú na Slovensku v poslednom období prejavy rasizmu a xenofóbie?
Posledné roky skutočne možno sledovať istý nárast xenofóbnych, nacionalistických či rasistických nálad v spoločnosti. Vidieť to nielen v internetových diskusiách, ale aj v náraste podpory krajne pravicových strán, ktorých agenda je do veľkej miery založená práve na týchto sentimentoch. Tých dôvodov, prečo to tak je, môže byť niekoľko. Svoju rolu tu zohráva tak internet, ktorý slúži ako katalyzátor poplašných a v niektorých prípadoch aj nepravdivých správ, ale tiež zlyhávanie etablovaných strán, ktoré sa v dôsledku svojich káuz v mnohých prípadoch odcudzili svojim voličom. Časť týchto voličov následne podporuje protisystémové strany, pričom preberá nielen ich kritiku politických elít, ale zároveň aj ich častú xenofóbnu agendu.
Tá si v poslednom období v strednej Európe našla popri tradičných menšinách aj nového obetného baránka zosobneného v utečencoch. A v neposlednom rade majú na tom podiel aj rôzne médiá, ktoré v snahe prinášať čo najkontroverznejšie titulky a tým zvyšovať svoju čítanosť, často lipnú práve na týchto témach. Myslím, že vaše médium v tomto ohľade nie je výnimkou. Samozrejme, mohli by sme tu hovoriť o celom rade ďalších faktorov a tiež o tom, že nárast podpory krajnej pravice nie je len výlučne slovenský problém, keďže k nemu dochádza aj v mnohých iných krajinách Európy a vlastne aj na fenomén Donalda Trumpa v USA sa možno pozerať cez túto optiku.
Pre mňa osobne je najvypuklejším znamením toho, že v spoločnosti dochádza k istým posunom, pomerne vysoká podpora strany Alternatíva pre Nemecko v krajine, kde krajne pravicové strany hrali v dôsledku historickej viny tradične marginálnu rolu.
Jeho výrok, v ktorom tvrdil, že o Tretej ríši a Hitlerovi sa učia klamstvá a že 6 miliónov židovských obetí holokaustu, či priemyselná výroba mydiel z ich tiel sú výmysly a rozprávky, je typické klišé historického negacionizmu a revizionizmu veľmi populárne v neonacistických kruhoch. Vo Francúzsku pritom za podobné, dokonca miernejšie výroky opakovane odsúdili Jean-Marie Le Pena k vysokým peňažným pokutám, keď označil holokaust za historický detail.
Takto otázka nestojí, pretože tu nejde len o problém vlády, ale celej spoločnosti. Vláda, a to bez ohľadu na to kto ju tvorí, má síce v rukách exekutívne páky, ale nie je všemohúca a jej možnosti sú v tejto oblasti limitované. Skôr by som tu videl priestor pre politické strany ako také, nakoľko dokážu svojou agendou konkurovať v rámci politickej ponuky.
Tento návrh možno považovať za priamu reakciu na avizovanú snahu ĽSNS založiť domobranu a v tomto kontexte si myslím, že mal potenciál byť prospešný. Nie som však právnik a nepoznám všetky detaily, preto mi je ťažké zaujať k tomu presné stanovisko.
Rozumiem, kam tým mierite. Jeden z problémov slovenskej diskusie o extrémizme je podľa môjho názoru ten, že sa až priveľmi točí okolo legálnych otázok, čoho dôkazom sú koniec-koncov aj vaše otázky. Pritom, ak viac ako 200-tisíc voličov odovzdá svoj hlas extrémne pravicovej strane, tak ide o primárne politický problém, ktorý už nie je možné riešiť právnymi opatreniami ako v čase, keď išlo o marginálnu stranu s 1,5-percentnou podporou. Na druhej strane rozumiem rezortu spravodlivosti, že robí to, čo spadá do jeho kompetencie a je pravdou, že ten boj je potrebné viesť na viacerých frontoch. Či sa však niektorými týmito, viac symbolickými ako efektívnymi opatreniami, neodvádza pozornosť od hlavného problému, je otázne.