Zástancovia zákona, ktorý prijalo pred rokom Federálne zhromaždenie, ale neuzákonilo, tvrdia, že je potrebné, aby pomohol krajine dobehnúť ostatné štáty, ktoré majú oveľa silnejší právny arzenál v boji proti kybernetickým zločinom, špionáži alebo útokom extrémistov.
Referendum zvolali odporcovia zákona, ktorí sa obávajú, že zdecimuje občianske slobody, nezabráni terorizmu a naruší neutralitu krajiny tým, že bude viac závisieť od zahraničných partnerov v rámci boja proti hrozbám.
Podľa nového zákona by tajná služba a ďalšie orgány mohli odpočúvať telefonáty, sledovať poštu, emaily, internetovú komunikáciu, umiestňovať skryté kamery a mikrofóny na monitorovanie osôb považovaných za jasnú hrozbu, ak to povolí federálny súd.
Švajčiarske zákony v súčasnosti bránia úradom, aby sa spoliehali na viac, než len na verejné dostupné informácie alebo tipy od zahraničných orgánov v rámci sledovania hrozieb v krajine.
