Paul Romer je vrchný ekonóm Svetovej banky a v súčasnosti tiež profesor ekonómie na New Yorskej univerzite. Podľa jeho názoru by švédska vláda mohla vyriešiť problém s narastajúcim počtom migrantov vo Švédsku relatívne jednoducho. Stačí vraj vyčleniť pre utečencov územie o veľkosti mesta Hong Kong, kam by boli všetci presídlení. Romer vidí v tomto kroku potenciálne veľké benefity a nízke náklady. „Švédsko je riedko osídlená krajina a takéto územie by určite mohla vyčleniť.“ vyhlásil.
Takýto utečenecký štát by pojal milióny migrantov, ktorí by sa starali sami o seba a nestáli by tak švédsku ekonomiku takmer nič. Je však nevyhnutné aby toto územie bolo považované za absolútne nezávislé, čo by znamenalo, že by v ňom neplatili švédske zákony. Tí, ktorí by na tomto území žili, nebudú švédski občania a budú žiť v izolácii od zvyšku krajiny. Aby zóny mohli fungovať musia však byť oddelené od zvyšku krajiny nielen právne, teda vyňatím z legislatívnych povinností, ale aj fyzicky. Nevyhnutnosťou by teda bolo vytvorenie veľmi prísnych strážených hraníc, ktoré by migranti nesmeli prekračovať.
V začiatkoch utečeneckej krízy sa objavovali optimistické dohady, že prichádzajúci migranti zaplnia prázdne pracovné pozície v štátoch Únie, o ktoré nemali obyvatelia EÚ záujem. Nakoniec sa však ukázala veľká väčšina migrantov nezamestnateľných. Z viac ako milióna migrantov, ktorí v roku 2015 prišli len do Nemecka, sa dokázalo zamestnať iba zanedbateľné množstvo .Oslobodenie obyvateľov zóny od švédskych pracovných zákonov, by však podľa Romera malo pozitívny vplyv na rast ekonomiky v zóne a teda aj pracovné uplatnenie migrantov.
Obdobný nekonvenčný model už Romer navrhoval aj Spojeným štátom, kde by na vytvorenie autonómnej kolónie migrantov použil oblasť Guantanamo Bay.
