Hovorkyňa ukrajinského rezortu diplomacie Mariana Becová vo svojom mikroblogu na sieti Twitter zdôraznila, že: “Krym je Ukrajina. Voľby (ktoré sa tam konajú) sú nelegitímne a nezákonné. Výsledky sú bezcenné.”
V súvislosti s konaním volieb do Štátnej dumy na ukrajinskom území ukrajinský prezident Petro Porošenko 10. septembra nariadil svojim podriadeným, aby informovali príslušné ruské úrady o nemožnosti uskutočniť ich na ukrajinskom území.
Kyjev vtedy oznámil, že podmienkou pre konanie volieb do ruskej Dumy na ukrajinskom území by bol súhlas Ruska s nekonaním volieb na Krymskom polostrove a v Sevastopole a vyškrtnutie obyvateľov Krymu z federálnych kandidátskych listín.
Voľby do ruskej Štátnej dumy na Ukrajine sa napokon predsa len konajú na tamojších ruských diplomatických misiách, ale sprevádzajú ich násilnosti – došlo k nim pred budovou ruského veľvyslanectva v Kyjeve, ako i v blízkosti ruského konzulátu v Odese. Polícia zadržala najmenej štyroch násilníkov, pričom niektorí z nich sú aktivistami ukrajinského Pravého sektora. Títo aktivisti sa snažia ruským občanom brániť v účasti na voľbách.
Agentúra Ukrinform pripomenula, že ukrajinský parlament – Najvyššia rada – prijal 8. septembra uznesenie, v ktorom vyzval parlamenty celého sveta, aby neuznali voľby do Štátnej dumy na Krymskom polostrove za právoplatné.
Európsky parlament podľa Ukrinform označil voľby do Dumy na Kryme za “ďalšie cynické podkopanie územnej celistvosti Ukrajiny” a zdôraznil, že neuzná štyroch poslancov, ktorí vzídu z hlasovania podľa väčšinového systému vo volebných obvodoch na Kryme a v Sevastopole.
Ukrajinské vedenie vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby neuznalo za legitímne nielen voľby do Štátnej dumy na území Krymského polostrova, ale ani zloženie samotnej novej Dumy.
Ukrinform v tejto súvislosti uvádza, že podľa politológov by sa uznanie nového ruského parlamentu, dokonca aj bez toho, aby sa brali do úvahy poslanci zvolení za Krym, mohlo interpretovať “ako formálne akceptovanie okupácie ukrajinského Krymu Ruskom”.
