Príbeh je o žene, ktorá dostala výzvu na popravu, a moderátorke ho rozpovedali dvaja bratia, synovia spomínanej ženy. Jedného dňa na ich dvere zaklopali Nemci s tým, že idú celú rodinu pozabíjať, pretože tretí brat sa pridal k partizánom. „Zoči-voči tejto veľmi pragmatickej smrti by sa človek asi duševne opustil, prepadol strachu, skrátka – znížil by svoju energiu na minimum, do nízkej vibrácie, a teda hracej frekvencie pána popravcu,“ píše Banášová vo svojom komentári.
Ako sa však od bratov ďalej dozvedá, ich matka sa zasmiala a zareagovala slovami: „Juuuj, no veď aspoň nás zbavíte tej strašnej roboty. Ale musíte počkať na otca, kým príde z poľa,“ cituje moderátorka synov odvážnej ženy. Ako ďalej pokračuje v príbehu, Nemec po chvíli rozmýšľania a ticha vyriekol, že chodí takto popravovať ľudí bežne, ale s takouto reakciou sa ešte nestretol, preto ju aj jej rodinu nechá žiť a po vojne sa vráti na návštevu.
Nemec však nažive neostal a po vojne sa už neukázal, no ako v závere píše moderátorka: „Stal sa dôležitým dôkazom toho, že v moci nás majú len tí, ktorí nás stiahnu na svoju vlnu.“ Podľa jej názoru je to rovnako s agresiou a strachom, a ak ostaneme pri nadhľade a láske, dejú sa iné veci.
