Kto sú klienti resocializačných centier?
Pre lepšiu predstavivosť si dovolím uviesť príklad. Ak má človek ťažkú dopravnú nehodu, tak život zachraňujúce úkony vykonávajú lekári – špecialisti. Následne ide človek do rehabilitačného centra, aby sa mu obnovili všetky funkcie. Napriek tomu, že tento človek vie, aká je pre neho rehabilitácia nevyhnutná a dôležitá, ide o bolestivý proces, ktorý niekedy nedokáže človek zvládnuť a predčasne z rehabilitácie odíde.
Ak by sme to chceli porovnať s našou činnosťou, taktiež prvotné úkony vykonávajú lekári – psychiatri, väčšinou v Centrách pre liečbu drogových závislostí. A následne ide o sociálnu rehabilitáciu. Naši klienti nemajú polámané nohy, ruky ale majú chorú dušu, čo spôsobuje, že sa bránia, nevedia si život bez psychotropnej látky ani predstaviť. Nevidia na svojom živote s drogou nič negatívne, a tu začína naša činnosť. Zjednodušene povedané klientmi podobných centier sú dospelé osoby so psychiatrickou diagnózou – závislosť, ktorí prešli strednodobou liečbou – 3 mesiace v špecializovaných zariadeniach Centrá pre liečbu drogových závislostí – a majú odporúčanie od adiktológa, alebo psychiatra na zaradenie do resocializačného programu, alebo deti s poruchou správania zapríčinenou užívaním psychotropných látok. Ako problém vidíme to, že pre mladistvých klientov nie je zabezpečená na Slovensku strednodobá liečba a do programu nastupujú po 10 – 12 dňovej detoxifikácii.
V akej vekovej kategórii sú?
V RS Tomky sa aktuálne nachádzajú deti od 16 rokov do 18 rokov v počte 11. Mladí dospelí od 18 rokov do 21 sú štyria. Dospelých bez vekovej hranice máme troch. Odborný tím tvoria: sociálny pracovník – 4, asistent sociálnej práce 1, psychológ 1, klinický psychológ 1, pracovný terapeut 1, inštruktor sociálnej rehabilitácie 1, pedagóg 1, liečebný pedagóg 1.
Z akých sú sociálnych skupín sa k vám dostávajú vaši klienti?
Psychiatrické ochorenie závislosť nemá vytypovanú určitú sociálnu skupinu. Často dobre situovaná rodina je nefunkčná a naopak, aj nekompletná rodina môže byť veľmi dobre fungujúca. Nedovolím si povedať (lebo ma štatistiky nepustia) že toto psychiatrické ochorenie je doménou slabšej sociálnej skupiny.
Aký máte najkrikľavejší prípad – napríklad z pohľadu množstva užívaných látok, alebo veku.
Nie je výnimkou, že deti začnú experimentovať s alkoholom, cigaretami, drogami už vo veku 12 rokov. Mojou povinnosťou je tieto deti a dospelých chrániť a preto odpoviem na túto otázku krátkym príbehom. Mali sme v programe klientku, ktorá od 14 rokov užívala drogy, to že jej zvláštne správanie je práve kvôli drogám odborníci zistili po dvoch rokoch. V tomto období nebola možnosť dať dieťa do resocializačného programu. Od 18 rokov do dnešného dňa a to je už desať rokov mladá žena chodí so zariadenia do zariadenia…..Keď táto matka na klube hovorí svoju skúsenosť ostatným rodičom, veľmi rýchlo pochopia, že čím skôr sa problém rieši, tým je to pre choré dieťa, ale aj pre celú rodinu bezpečnejšie.
Ako dlho sú u vás klienti liečení? A akými postupmi?
V resocializačnom stredisku sa klient doliečuje, liečenie absolvuje v medicínskom zariadení. Doliečovanie možno chápať aj ako sociálnu rehabilitáciu. Program je rozdelený do 4 základných fáz a 5 fázy nadstavbovej. Okrem toho má program aj 0 fázu, ktorá je v trvaní 2 týždne, alebo 4 týždne. Sám klient požiada o prestúpenie do 1. fázy. Každá zo základných fáz trvá 3 mesiace, na prestup do vyššej fázy musí klient splniť ciele danej fázy. Či klient prestúpi do vyššej fázy je rozhodnutím celej komunity. Ciele pre jednotlivé fázy sú pre klientov do 18 rokov a dospelých klientov odlišné.
Do 5. fázy môže nastúpiť plnoletý klient, v tejto fáze je už klient v prirodzenom prostredí. Podmienkou je štúdium, alebo práca a pravidelná – raz do týždňa – aktívna účasť na klube.
Aj formy terapie sú rozdielne pre obe skupiny, pre dospelých je to pracovná terapia, pre deti je základ vyučovacia časť resocializačného programu zameraná hlavne na udržanie pozornosti, schopnosti sústredenia, posilňovanie pamäti…
Mladistvý klient umiestnený na základe rozsudku súdu o vydaní výchovného opatrenia má raz za 2-3 mesiace v zariadení sociálneho kurátora, ktorý s klientom hovorí bez prítomnosti zamestnanca RS , taktiež vypracovávame pre súd hodnotenie, ktoré obsahuje psychiatrickú, psychologickú a sociálnu časť, kde hodnotíme individuálny resocializačný plán. Ak sociálny kurátor a naše hodnotenie dospeje k záveru, že dieťa je pripravené na život v otvorenom prostredí navrhneme súdu, aby výchovne opatrenie bolo ukončené z dôvodu, že splnilo svoj účel. Aktuálne máme takýchto dvoch klientov, kde predpokladáme, že ku koncu tohto roka podáme návrh na súd na ukončenie výchovného opatrenia.
Akú máte percentuálnu úspešnosť liečby?
Je naivné si myslieť, že dieťa, ktoré má poruchu správania s dôvodu užívania psychotropných látok a bude chodiť na pravidelné plánované toxikologické vyšetrenia, ale zostane v prostredí, kde psychotropné látky užívalo má reálnu šancu na abstinenciu. A preto vnímame v prvom rade potrebu vytvorenia bezpečného prostredia pre každé dieťa a dospelého klienta.
V prospech dieťaťa vidíme aj to, že v komunite má bezpečné prostredie, zdravotnú starostlivosť, pravidelnú stravu, režim, aktivity, pochopenie, motiváciu, všetko to, čo človek v dospievaní potrebuje. Počas obdobia 20 rokov našej komunity sa nestalo, že by nejaký klient prišiel z vychádzky pod vplyvom návykovej látky. Podľa mňa aj toto sa dá považovať za úspešnosť resocializačného programu. Za úspešnosť môžeme považovať aj to, že nám mladiství po ukončení platnosti výchovného opatrenia zostávajú dobrovoľne v programe, aby ukončili všetky fázy a mohli pokračovať v 5. fáze. Ak by sme hodnotili úspešnosť resocializačného programu, musíme si pomenovať metodiku. Ak klient po ukončení programu abstinuje min. 2 roky, považujeme program za úspešný. Takže od roku 2014 prešlo programom 73 klientov , u 46 klientov preukázateľne vieme, že abstinujú , čo je 63%, preukázateľne vieme, že 5 klientov malo recidívu a v 22 prípadoch nemáme overené informácie.
Ako často môžu mať rodičia priamy kontakt s dieťaťom, umiestneným vo vašom centre?
Dieťa po nástupe píše každý pondelok po hodnotiacej skupine rodičom technický list, v ktorom rodičov informuje, ako bolo hodnotené za predchádzajúci týždeň. Najneskôr do 6 týždňov má osobnú návštevu rodičov, ktorá má nárok raz do mesiaca. Následne môžu rodičia raz mesačne chodiť na rodinnú terapiu – Voľnú tribúnu priamo do zariadenia. Každý mesiac má dieťa nárok na návštevu, o ktorú nikdy nemôže prísť. Po prestupu dieťaťa do 2.fázy má nárok dieťa v sprievode rodičov ísť každý druhý týždeň domov na 24 hod. vychádzku. V 3. fáze na 48 hodín. Rodičia môžu navštevovať dieťa každú sobotu od 14 do 17 hodiny.
Čo môže robiť rodič dieťaťa, umiestneného v resocializačnom centre, ak má pochybnosť, že s jej dieťaťom nie je v súvislosti s pobytom v danom centre všetko v poriadku?
Každý rodič má na základe požiadania právo na individuálne bezplatné poradenstvo, ktoré vykonávam ja, ako osoba zodpovedná za plnenie opatrení. Druhou možnosťou je skupinová terapia v komunite (1x mesačne) alebo klub rodičov (2x mesačne) alebo telefonický sa informovať, prípadne mailom cez našu webovú stránku. Rodič má právo kedykoľvek kontaktovať sociálneho kurátora a svoje pochybnosti o metódach práce v RS mu predniesť.
Akú máte vnútornú kontrolu, aby nedochádzalo k takým veciam, ako sa stali v Galante?
Náš systém vnútornej kontroly je nastavený na pravidelnosť. Raz do týždňa máme pracovnú poradu, kde vyhodnocujeme individuálny resocializačný plán každého klienta, každý pondelok sa zúčastňujem hodnotiacej skupiny, kde každý klient hodnotí svoj týždeň. V tento deň má každý klient možnosť ma požiadať a poradenstvo, čo klienti aj využívajú. Prevažne sa jedná o témy či chodia rodičia na kluby, aké majú možnosti pokračovať v 5. fáze, a iné viacmenej technické otázky.
Máte spätnú väzbu ešte po odchode chovancov ako sa im v reálnom živote darí? Udržiavate s nimi nejaký kontakt?
Nie je výnimkou, že zostávame v kontakte s našimi klientmi, ale aj s rodičmi aj viac ako rok. Okrem zdvorilostnej komunikácie (pohľadnice k sviatkom) často sa zúčastňujú klubov, rodinnej terénne terapii, dňa otvorených dverí, ale aj len tak, prídu aby sa podelili o radosť. Dospelí klienti využívajú víkendové posilňovacie pobyty, nami organizované komunitné akcie, kluby klientov tak dlho, pokiaľ majú potrebu sa touto formou utvrdzovať a posilňovať v abstinencii.
