V rozhovore pre časopis Le Débat to uviedol francúzsky prezident Francois Hollande. Rozhovor bol zverejnený deň pred neformálnym summitom 27 lídrov krajín EÚ v Bratislave, ktorý sa zameriava na otázky budúcnosti únie.
Hollande sa vyjadril pre vytvorenie “užšieho kruhu” alebo predvoja členských krajín, ktoré by sa mali dokázať lepšie brániť, viac investovať a prijímať novú politiku pre vytvorenie pracovných miest pre mladých ľudí.
“Oživenie Európy sa musí spoliehať na obranu, ochranu a bezpečnosť. Pridávam sem i priemysel, ekológiu, životné prostredie, kultúru a vedu. Najbezprostrednejšími prioritami sú však obrana, ochrana hraníc a boj proti terorizmu,” opísal Hollande svoj projekt.
Francúzsky prezident bude mať v Bratislave priestor predostrieť svoje vízie o budúcnosti Európy po brexite, rovnako ako ostatní národní lídri. O témach ako bezpečnosť v Európe a boj proti terorizmu sa vo štvrtok, na jednom z posledných predbratislavských bilaterálnych rokovaní, zhodol aj s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.
Hollande v rozhovore pre Le Débat upozornil, že v zjednotenej Európe sa treba vrátiť k základnej otázke “Čo je to politická únia?” Podľa jeho slov to nie je len demokratický priestor hodnôt, spoločný trh a mena, ale ide aj o schopnosť brániť sa a mať váhu vo svete.
Francúzsky prezident spresnil, že ním zamýšľaný užší okruh krajín musí byť menší ako je eurozóna, ktorá má 19 členských štátov. Domnieva sa totiž, že solidarita sa v eurozóne narúša.
Zároveň však odmieta návrh na návrat k užšej skupine pôvodných šiestich zakladajúcich krajín Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), pretože to by nemuseli správne pochopiť “susedné a spriatelené krajiny”, napríklad Španielsko alebo Portugalsko.
Rímske zmluvy, jeden zo základov neskoršej európskej integrácie, podpísalo 25. marca 1957 v Ríme šesť zakladajúcich krajín EHS: Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Taliansko a Západné Nemecko.
