Schneidtová parafrázuje v názve svojej knihy optimistický slogan kancelárky Merkelovej „Wir schaffen das“ (My to zvládneme, pozn. red.). Sama je však po svojich skúsenostiach priamo v teréne skôr pesimistická. Aj po roku si kladie otázku, prečo sa vôbec kancelárka rozhodla otvoriť hranice státisícom utečencov a prečo prišla so svojím sloganom. Merkelovej prisťahovaleckú politiku kritizuje mnoho politikov, ale Schneidtová predstavuje vzhľadom na svoje postavenie skutočne „zvláštny prípad“.
Schneidtová má ďaleko k postojom opozičnej AfD, rovnako ako sú jej cudzie názory krajnej pravice ako takej. Štyridsaťpäťročná politička za SPD z Hesenska sa stretáva s utečencami každý deň, pomáha im pri hľadaní ubytovania, vypĺňa im potrebné dokumenty a chodí s nimi k lekárovi. Jej kniha „Wir schaffen das nicht“ je teda skutočným zhrnutím vlastných skúseností a nielen spleťou kritických názorov, ktoré by boli vytvorené „od stola“. Práve preto stojí podľa Die Welt jej kniha za zvýšenú pozornosť.
Podľa Schneidtovej rozdelila migračná kríza nemeckú populáciu na dva tábory. „Buď ste za utečencov, alebo proti nim. Nič medzi tým. Pozitívne na celej veci je aspoň to, že sa o politiku začalo zaujímať oveľa viac ľudí. Priamo u nás v dvadsaťtisícovom Büdingene je prijímacie stredisko aj tri komunitné ubytovne pre utečencov a vládne tu dobrá nálada. Krajná pravica sa tu neteší výraznejšej podpore, v marci získala NPD len 10,2 %. Treba však dodať, že počiatočná eufória je už dávno preč,“ pripúšťa Schneidtová v prvej kapitole svojej knihy.
Schneidtová opisuje bezútešný život utečencov, ktorí sú síce v bezpečí, ale čelia sklamaniu, ktoré plynie z nenaplnených očakávaní. „Dôsledkom tohto stavu je sociálna izolácia, frustrácia a násilie. Konkrétnym príkladom je napríklad spor medzi utečencom a zamestnancom ubytovacieho zariadenia, ktorý sa skončil s tržnými ranami v nemocnici. Keď som sa utečenca neskôr spýtala, prečo to urobil, odpovedal mi, že ten človek mu nepreukazoval dostatok rešpektu.“
Terčom kritiky Schneidtovej sú integračné kurzy. Každý utečenec má nárok na 600 hodín v rámci kurzov nemeckého jazyka a ďalších šesťdesiat hodín výučby, v ktorej sa zoznámi s miestnymi zvyklosťami. „Nemôžeme predsa očakávať, že utečenci absolvujú nejaké integračné kurzy a úspešne sa zaradia do spoločnosti. Moslimovia sú proste naprogramovaní inak a islam nie je náboženstvo ako kresťanstvo. Islam je životný model a nikto nemôže v žiadnom prípade tvrdiť, že patrí do Nemecka.“
Schneidtová vo svojej knihe mnohokrát poukazuje na nezlučiteľnosť islamu so zvyklosťami a náboženstvom v Nemecku. Okrem pravidelného styku s utečencami však má s islamom aj osobné skúsenosti. Keď mala osemnásť rokov, chodila s tureckým moslimom. Vzťah sa však rýchlo vyvinul v nočnú moru, pretože priateľ ju bil a snažil sa ju úplne izolovať od ostatných. Až po troch rokoch sa jej podarilo zo vzťahu uniknúť. Pred piatimi rokmi napísala o prežitej skúsenosti knihu, ktorá sa stala bestsellerom, a po dvoch rokoch vydala pokračovanie.
Autorka knihy si podľa Die Welt uvedomuje, že môže dostať rovnakú nálepku ako priaznivci AfD a krajnej pravice a že ju môže kdekto považovať za niekoho, kto sa snaží migračnú krízu zneužiť vo svoj politický prospech. Aj napriek tomu však toto riziko podstupuje. „Nechcem, aby boli moje skúsenosti vnímané ako šírenie poplašných správ. Ale som presvedčená, že keď budeme aj naďalej ignorovať realitu, ničomu tým nepomôžeme,“ cituje Die Welt Schneidtovú a dodáva, že navzdory neustálemu opakovaniu sloganu „Wir schaffen das“ už kancelárke Merkelovej neveria ani ľudia, ktorí utečencom dobrovoľne pomáhajú.
Celý text si môžete v nemčine prečítať TU.
