V úvode svojej prednášky Jan Zmeškal vymedzil, čo je v jeho poňatí politický islam a čo podľa neho do pojmu politický islam nepatrí. „Politický islam nie je individuálna viera a táto prednáška nie je o moslimoch, nebudeme sa teda baviť o moslimoch ako o jednotlivých ľuďoch, pretože ak chceme spoznať doktrínu, nemôžeme sa zameriavať na individuálne prežitky jednotlivcov. Nemôžeme sa baviť ani o náboženskom islame, teda o tom, čo je v islame duchovné, to je tá časť islamu, ktorá hovorí, ako sa modliť alebo rituálne očisťovať, to nás ako neveriacich nemusí zaujímať,“ povedal Zmeškal a citoval aj listinu práv a slobôd a jej ustanovenia o slobode vyznania, ktoré šíritelia teórie o politickom islame nehodlajú spochybňovať.
Zameral sa potom na otázku, čo je to pravý islam, ako je možné, že tí, ktorí tvrdia, že islam predstavuje náboženstvo mieru, aj zástancovia islamského teroru sa úplne autenticky považujú za skutočných moslimov. „Ako môže byť niečo náboženstvom mieru a zároveň také extrémne násilné? Čo je to teda pravý islam? Odpoveď hľadáme napríklad u spoločenských autorít, ktoré sa vyjadrujú, čo pravý islam je, od nich sa však väčšinou o riešení problému nedozvieme, pretože tvrdia rozporuplné veci. Preto musíme ísť k zdroju. Východiskovým bodom, na ktorom sa zhodneme, je Korán, kde islam nájdeme,“ uviedol Jan Zmeškal. Podľa jeho slov nie je skúmanie islamu skrze Korán ako zdroj jednoduché, pretože je napísaný pomerne zmätočne. Chýba vraj kontext, ktorým je Mohamedov život, ktorý je zobrazený v dokumente síra (As-síra an-nabawíja, Život prorokov), čo je podľa Zmeškala akýsi oficiálny životopis proroka Mohameda. Ďalším dôležitým textom sú tzv. hadísy, ktoré zachytávajú Mohamedove činy a výroky. Keď tieto zdroje spojíme, vznikne podľa Zmeškala niečo, čo Bill Warner pomenoval ako trilógiu. „Zbežný pohľad na percentuálne množstvo textov v tejto trilógii nám odhalí jednu veľmi dôležitú vec. To, čo nájdeme v Koráne, sú podľa islamu priame Alahove slová, vo zvyšných 86 % doktríny nájdeme Mohameda. To je pomerne zaujímavá informácia, v 86 % doktríny nie je reč o Alahovi, ale o Mohamedovi,“ uviedol Jan Zmeškal, ktorý potom definoval politický islam ako tú časť doktríny, ktorá sa venuje káfirom, teda neveriacim. „A tu sa dostávame k ďalšiemu zaujímavému faktu. Väčšina z nás očakáva od náboženských textov, že sa budú venovať samotnému náboženstvu a tomu, ako ho vyznávať. V prípade islamskej doktríny to tak úplne nie je, 51 % doktríny sa obracia ku káfirom a tomu, ako s nimi zaobchádzať,“ vysvetlil Jan Zmeškal a dodal, že Korán je plný zmienok o káfiroch, pričom je to vždy v negatívnom kontexte.
Džihád sa osvedčil ako nástroj expanzie
Za problém Jan Zmeškal považuje aj to, že sa v islame stretávame s tzv. dualistickou etikou. „V európskom myslení sa vyskytuje unitárska etika, ktorá znamená, že k celému ľudstvu pristupujeme ako k jednotnému celku, a zlaté pravidlo hovorí ,správaj sa k ostatným tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe‘. To v islamskej doktríne nenájdeme, tam je odlišný súbor pravidiel, ako sa správať k moslimom a ako ku káfirom. Hriech je klamať moslimom, ale ak je to v prospech islamu, je správne klamať káfirom,“ uviedol Zmeškal. Ďalší problém tkvie podľa neho v tom, že Mohamed funguje ako etický vzor pre ostatné generácie.
V ďalšej časti prezentácie poňatia politického islamu sa Jan Zmeškal venoval pojmu džihád. „Dnes je rozšíreným faktom, že džihád neznamená svätú vojnu, ale úsilie v mene Alaha o nastolenie jeho nadvlády nad svetom. Štatistické analýzy textu celkovej doktríny ukázali, že 31 % celého textu je zasvätených džihádu,“ hovorí Jan Zmeškal. Džihád sa dá pritom podľa jeho slov viesť aj proti moslimom, ktorí sú považovaní za odpadlíkov. Džihád má takú významnú úlohu, pretože sa veľmi osvedčil v prvých trinástich rokoch, keď Mohamed pôsobil v Mekke, mal asi stopäťdesiat stúpencov, počas obdobia pôsobenia v Medine, keď sa z neho stal politický vodca a bojovník, získava islam stotisíc prívržencov. „Na konci jeho života bol prakticky celý Arabský polostrov pod nadvládou islamu. Počas prvých sto rokov existencie islamu sa džihád osvedčil ako veľmi účinný nástroj na expanziu na ďalšie územia a podmanil si Blízky východ, sever Afriky, Pyrenejský polostrov, oblasť dnešného Pakistanu a dnešný Afganistan,“ vysvetlil Jan Zmeškal šírenie islamu pomocou džihádu.
Pravdu má vždy Alah a Mohamed
Ďalej sa Jan Zmeškal venoval druhému významnému prejavu politického islamu, ktorým je šaría. „Je veľmi dôležité odpovedať na otázku, čo je to šaría. Veľa ľudí si predstavuje, že šaría je jasný kódex, kde nájdeme islamské zákony, ale tak to nie je. Šaría je odpoveď na otázku, ako žiť ako moslim a čím by sa mala riadiť islamská spoločnosť. A odpoveď nájdeme opäť v Koráne, síre a hadísoch. Keď sa pozrieme do zdrojových textov, môžeme spísať manuál práva šaría. Musíme si však uvedomiť, že žiadny manuál nemá vyššiu autoritu ako samotná doktrína, inými slovami, pravdu má vždy Alah a Mohamed,“ vysvetlil Jan Zmeškal, podľa ktorého je dôležitá aj otázka, pre koho šaría platí. Problém je v tom, že právo šaría nehovorí, že zákazy a nariadenia musia dodržiavať moslimovia, ale že platí pre všetkých, teda aj pre nemoslimov. „Uplatnenie práva šaría nie je náboženský, ale politický akt, pretože ak ho chce niekto uplatňovať, chce na zvyšku obyvateľstva realizovať nejaké spoločenské nariadenia a obmedzenia. Čo vidíme dnes, je, že západná spoločnosť sa sama dobrovoľne podriaďuje právu šaría tým, že cenzuruje prejavy kritiky proti islamu, a veľa ľudí sa radšej podriadi právu šaría, než aby sa s ním dostali do konfliktu,“ vysvetlil Jan Zmeškal. Otázkou navyše je, či nemôže byť šaría zapracovaná do našich zákonov, keď vylučuje rovnosť mužov a žien, rovnako ako slobodu vyznania, pretože podľa hadísov je trestom za odpadlíctvo od viery smrť.
Politický islam je nezlučiteľný s našou spoločnosťou
V závere Jan Zmeškal zhrnul efekty vedeckej metódy štúdia islamu. Metóda výskumu politického islamu je podľa neho prínosná hlavne v tom, že dáva jasné odpovede na otázky, ako je napríklad tá, či islam predstavuje náboženstvo mieru. „Pomocou vedeckej metódy sa môžeme pozrieť do samotnej doktríny a odpovedať si na túto otázku. Keď sa pozrieme do Koránu, máme tam verš, ktorý hovorí: Niet žiadneho donucovania k náboženstvu. A potom tam máme verš: Ak niekto odpadne od islamu, jeho trestom je smrť. To sú odporujúce si veci. Ktorá z nich je pravdivá? Výhoda štúdia doktríny ukazuje, že v Koráne nájdeme ešte verš, ktorý hovorí: Kedykoľvek zrušíme nejaký verš či ťa naň necháme zabudnúť, prinesieme iný, lepší alebo podobný. Tento verš je interpretovaný tak, že neskoršie verše majú väčšiu silu ako predchádzajúce. Oba verše sú platné, ale ten neskorší je lepší,“ vysvetľuje Jan Zmeškal výhody vedeckej metódy Billa Warnera. Podľa neho sa na základe štatistiky dá všeobecne o Koráne povedať, že čím neskorší verš, tým násilnejší. Džihád je tak podľa jeho slov z 98 % násilie a len z 2 % je ním mienený osobný rozvoj. „Vedecká metóda štúdia politického islamu nám dáva možnosť povedať, že nie sme xenofóbovia, my vidíme, že politický islam je nezlučiteľný s našou spoločnosťou, a na základe faktov na to upozorňujeme. A až potom môžeme robiť správne rozhodnutia,“ uviedol Jan Zmeškal na záver prednášky.
