Ako by ste zhodnotili súčasnú parlamentnú kultúru? Je na dobrej, reprezentatívnej úrovni alebo je čo dobiehať?
Žiaľ, kultúra v našom zákonodarnom zbore upadá. Trend v politike je byť viac neformálny a „bližšie k ľudu“. A to aj vo vyjadrovaní, obliekaní a vystupovaní. Politici v snahe zaujať akoby strácali pojem o realite a robia všetko, aby boli v žiari reflektorov. Veľký podiel „viny“ na tom nesú aj médiá, ktoré zaujímajú práve tí politici, ktorí do politiky prinášajú „teatrálne“ prvky.
Spomeňme napríklad prípad Igor Matoviča, ktorý do rokovacej sály chodí v tričku s nápisom Fico chráni zlodejov. Je to vhodné oblečenie? Mal by poslanec v obliekaní dodržiavať určitú etiketu? Alebo žijeme v 21. storočí, keď takéto striktné pravidlá už neplatia?
Etiketa – to nie je zákon. Je to len súbor odporúčaní, ako by sme sa mali správať v spoločnosti. Čiže, ak rokovací poriadok vyslovene nestanovuje odievanie poslancov, tak pán Matovič nič neporušil. Na druhej strane je to ale aj vizitka človeka a jeho osobnosti. Parlament nie je korzo a poslanci by mali mať prirodzený cit pre slušnosť, taktnosť a seriózne vystupovanie. To neznamená, že sa v poslaneckých laviciach nemôžu ohnivo pohádať, ale určite by sa mali vedieť správať náležite a primerane k svojmu spoločenskému statusu. A poslanec je predsa status poriadne vysoký!
Slávne antificovské tričko Igora Matoviča Zdroj: TASR
Sú poslanci/politici, ktorým by ste v obliekaní nemali čo vytknúť a na druhej stranu zase takí, ktorí majú čo dobiehať?
Tu nejde o to, aby sme robili akúsi módnu políciu. Človek, ktorý príde v tričku a džínsoch na rokovanie parlamentu, si asi veľmi svojich poslaneckých kolegov neváži. V talianskom parlamente sedela aj pornohviedza Cicciolina, no nikdy tam nebola nevhodne oblečená. Ak ideme niekomu na svadbu, na ples či premiéru do divadla asi len ťažko by sme pochodili v tričku s nápisom. Také si môže poslanec pokojne obliekať na demonštráciách a protestoch, no parlament je miestom pre formálny odev. Dámy kostým a páni oblek s viazankou či motýlikom.
Myslíte si, že do národnej rady patria transparenty či iné vizuálne pomôcky?
Najsilnejším argumentom a výbavou poslanca by malo byť slovo! Transparenty, letáky či rôzne rekvizity zaváňajú lacným marketingom a sú vhodné možno na volebnú kampaň niekde na námestí.
Jedna z poslankýň nedávno v rokovacej sále jedla keks. Je to podľa vás vhodné alebo je to zanedbateľný prečin? Z hľadiska bontónu patrí jedlo do rokovacej sály?
Je to opäť o kultúrnej výbave každého z nás. Rád by som videl pani poslankyňu, ako si dáva keks či tresku s rožkom na premiére v divadle. Asi by sa od hanby prepadla. Zrejme si ešte neuvedomila, kam bola zvolená!
Andrej Danko v poslednom čase bojuje za zavedenie určitých pravidiel (zákaz jedenia v rokovacej sále, zákaz transparentov a tričiek – pozn. redakcie), ktoré by mali zvýšiť úroveň parlamentu. Hodnotíte to ako dobrý krok?
Myslím si, že už je najvyšší čas! Určite, že „slušné“ obliekanie automaticky neznamená slušnejší parlament, ale už len to, že sa tam niektorí zákonodarcovia pokojne premávajú v tričkách a sandáloch je úpadkom, ktorý treba zastaviť.
Vďaka Andrejovi Dankovi po parlamente pochoduje Čestná stráž ozbrojených síl SR. Zdroj: pk
Aký máte názor na ďalší z Dankových krokov. Čestná stráž na pôde parlamentu… Aký efekt to môže mať na zahraničných hostí?
Slovensko má mladú štátnosť a ešte si neuvedomujeme, že zdravý patriotizmus a uctievanie národných a štátnych symbolov sú vo vyspelých demokraciách samozrejmosťou. Určite to budú najmä zahraniční hostia vnímať ako akt vážnosti inštitúcie. Sám som navštívil mnohé zahraničné parlamenty či vládne budovy a čestnú stráž či štátne symboly si uctievajú na vyššej úrovni ako u nás.
Andreja Danka mnohí kritizujú za jeho prejav, štylistiku či slovnú zásobu. Myslíte si, že predseda parlamentu by mal ovplývať určitou komunikačnou zručnosťou? Disponuje ňou predseda Danko?
Každý špičkový politik by mal pracovať so svojimi rétorickými schopnosťami a rečovou výbavou. Pozrite sa na bývalého premiéra Dzurindu. On urobil obrovský pokrok v komunikácii a napokon aj vďaka tomu bol dvojnásobným premiérom. Pán predseda parlamentu má všetky predpoklady na to byť dlhodobo úspešným politikom. Jeho vystupovanie je seriózne, aj keď i u neho niekedy prepukne možno istá „mladícka“ nerozvážnosť či uletí nejaké menej vhodné vyjadrenie. Pravdupovediac v dnešnej politickej realite plnej invektív a konfrontácií podporovaných aj mediálnym tlakom zo strany bulváru sa máloktorý politik dokáže udržať vždy v rovine slušnosti a etikety.
Zaoberáte sa aj reprezentáciou a komunikáciou. Ako hodnotíte úroveň komunikácie v národnej rade. Či už smerom k médiám, alebo politikov medzi sebou…
Treba rozlišovať medzi vzájomnou komunikáciou politikov bez a so svetlom reflektorov. Akonáhle sa totiž zapnú kamery a rozsvietia svetlá, mnohí z politikov chcú strhnúť pozornosť na seba. A tak, ako sa bulvarizujú naše médiá, rovnako sa bulvarizuje aj slovenská politika. Nie je to pozitívny trend a, žiaľ, je ľahšie sa mu prispôsobiť, ako zostať medzi tými serióznejšími, ktorých časť verejnosti môže považovať za nudných a nezaujímavých politikov.
Premiér Robert Fico už dlhší čas nekomunikuje s médiami. Je to od premiéra správny prístup?
Nemyslím si, že by nekomunikoval s médiami. Veď je ho plná televízia, tlač i internet. Skôr je viditeľná jeho snaha selektovať tých, s ktorými z novinárov a médií chce komunikovať. Nie je to ideálny stav a z dlhodobého pohľadu sa nevypláca. No ako človek, ktorý robil 10 rokov komunikáciu v Prezidentskom paláci to viem pochopiť.
Ako premiérov prístup k médiám ovplyvňuje jeho imidž?
Jeho imidž vo verejnosti sa do veľkej miery odvíja od jeho mediálneho obrazu. Žiaľ, to je realita. Aj preto niektorí politici vo vzťahu k médiám radšej zatnú zuby a tvária sa, že sú k nim kamarátsky. Z takéhoto „vzťahu“ potom vyťažia pozitívnejší mediálny obraz.
Robert Fico už dlhší čas selektuje médiá, s ktorými bude či nebude komunikovať. Zdroj: TASR
Naopak, veľkým priateľom verejnosti bol Robert Kaliňák, ktorý vedel očariť najmä vďaka svojmu charizmatickému vystupovaniu. Ako hodnotíte jeho prejav pred médiami?
Pán podpredseda vlády Kaliňák má dobrú komunikačnú výbavu vo vzťahu k médiám a je pravdou, že patrí k tým ministrom, s ktorými sa novinári dokázali lepšie pozhovárať aj neformálne.
Zmenilo sa Kaliňákovo vystupovanie potom, ako sa na pretras dostala kauza Bašternák?
Ten sústredený politický a mediálny tlak musí urobiť svoje. To je rovnaké ako s premiérom. Aj politik je len človek a svoje emócie nedokáže zakrývať. Ak vás budú iní haniť a útočiť, a to bez ohľadu na to, či oprávnene, alebo nie, nemáte veľmi na výber a buď budete útoky opätovať, alebo zavriete dvere.
Mali by politici dbať na prvý dojem?
Etiketa vraví, že prvý dojem nemá druhý pokus. A to hovorí samé za seba.
