„Schránky sú v mnohých škandáloch, ale zďaleka nie vo väčšine. Je to jeden z liekov na časť problému, ale je to zákon v mnohých aspektoch deravý. Tieto zákony sú ako piesok na podlahe. Ak je niekto extrémne šikovný, vie miestnosť prejsť bez toho, aby zanechal stopu, ale je to veľmi ťažké,” povedal Beblavý.
Podľa jeho slov ak táto právna norma bude najvýznamnejším protikorupčným počinom tejto vlády, tak sa s korupciou veľa neurobí. “Ale to neznamená, že neprinesie významné zmeny. Vnímajme ho ako ďalší piesok na podlahu, cez ktorý sa bude ľuďom ťažko prechádzať,” podotkol Beblavý.
Poslanec pripomenul, že za rok a trištvrte je to už tretí protischránkový zákon, čo vníma ako priznanie vlády, že doteraz neodviedla dobrú robotu. Za základnú slabinu aktuálnej právnej normy považuje jej vynútiteľnosť.
Aktuálny protischránkový zákon by mal zaviesť väčšiu transparentnosť do obchodov medzi štátom a firmami zo súkromného sektora. Právna norma má pokrývať všetky formy nakladania s verejnými zdrojmi. Firmy uchádzajúce sa o ne sa majú povinne registrovať v registri partnerov verejného sektora. Zároveň by mali zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.
Register má byť verejne dostupný na internete. Povinnosť registrovať sa nebudú mať len tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátnych fondov, alebo štátnych či obecných akcioviek. Registrovať by sa mali aj tí, ktorí nadobúdajú pohľadávky voči štátu, obci, ich akciovkám, ale aj na dodávateľov tovarov a služieb pre zdravotné poisťovne.
Režim navrhuje ministerstvo sprísniť aj vo vzťahu k verejným funkcionárom. V registri by mali byť uvedení nielen ako koneční užívatelia výhod, ale tiež ak figurujú kdekoľvek v reťazci firiem v riadiacej alebo vlastníckej štruktúre. Nepravdivé údaje o nich môžu byť potrestané najprísnejšou pokutou – odobratím hospodárskeho prospechu alebo vylúčením štatutára. To hrozí aj v prípade konfliktu záujmov oprávnenej osoby a partnera verejného sektora.
Odkryť svoju vlastnícku štruktúru by mali povinne aj tí, ktorí si v konkurze alebo reštrukturalizácii uplatňujú pohľadávku nad jeden milión eur voči subjektu, ktorý je, alebo v posledných piatich rokoch bol zapísaný ako partner verejného sektora.
Ministerstvo tiež upravuje povinnosť registrácie pre neziskový sektor. Majú ju mať iba v prípade, ak sa uchádza o zákazku štátu a verejnej správy. Výnimku z registrácie majú mať firmy kótované na burze, ktoré už podliehajú zverejňovacím povinnostiam a sú pod istým dohľadom. V registri nebudú musieť figurovať ani banky, ktorým štát či obec spláca pôžičku, a tiež subjekty, ktoré dodávajú pre zastupiteľské úrady v zahraničí.
