V druhej svetovej vojne pracovali s veľkým úsilím na vývoji atómovej bomby tak Američania, ako aj Hitlerovi vedci. Nemecký fyzik Werner Heisenberg i jeho dobrý priateľ, Dán Nils Bohr boli účastní na týchto prácach, ale každý v inom tábore. Obaja boli nositeľmi Nobelovej ceny za fyziku. Spájalo ich dlhoročné priateľstvo i spolupráca, keď Heisenberg pracoval dlhší čas u Bohra v Kodani. Všetko ale zmenila druhá svetová vojna. Už na jej začiatku ich vzťah ochladol. Napriek tomu sa ale stretli. Aký priebeh mal ich rozhovor, to ostalo navždy tajomstvom, lebo nebolo pri ňom žiadnych svedkov a zároveň to bol ich posledný rozhovor. Mal mať však veľké dôsledky.
Heisenberg pracoval pre Hitlera, jeho priateľ Bohr ho z duše nenávidel a pracoval pre USA. Stretli sa v roku 1941 v Kodani, keď vojna už naplno prebiehala a Hitler bol oslavovaný na víťaznej vlne. Dánsko už v tom čase bolo okupované nacistami. Keď v roku 1933 prišli v Nemecku k moci nacisti, tak Heisenberg na rozdiel k iným fyzikom, ako Erwin Schrödinger či Albert Einstein, ostal v Nemecku. Údajne sa nezúčastňoval na politických aktivitách nacistov, ale jednoznačne pracoval pre nich. Údajne ho nacisti potom donútili, ako aj ďalších fyzikov, aby od roku 1940 pracoval na výskume menom Uranprojekt. Bol menovaný za šéfa projektu a vedel veľmi dobre čo robí: Vývoj atómovej bomby.
Vedci po dvoch rokoch výskumu vyhlásili, že projekt je extrémne náročný a že nemajú na neho dostatok finančných prostriedkov. Oznámili to Albertovi Speerovi, ministrovi vojny. Krátko potom im bolo pridelených podstatne viac prostriedkov.
V USA sa veci vyvíjali inakšie. Keď sa Američania dozvedeli, že Hitler dal vyvíjať atómovú bombu, tak boli nepríjemne zaskočení. Informáciu dostali od Nielsa Bohra krátko po jeho stretnutí s Heisenbergom. Fyzici sa poznali od roku 1922 – Heisenberg bol Bohrovým študentom a chodil na jeho prednášky z atómovej fyziky. Keď sa v roku 1941 stretli v Kodani Bohr bol už aktivstom v dánskom protinacistickom odboji. Mal 55 rokov a bol synom židovskej matky. O čom hovorili, to ostalo záhadou histórie vedy. Početné knihy – a dokonca aj jedna divadelná hra – sa zaoberali touto témou. Všetko boli ale len špekulácie.
Obidvaja v niečom tvrdili nepravdu
Po tom, ako nacistické Nemecko vojnu prehralo, bolo už všetko inakšie a zrejme sa veľa zmenilo aj v hlave Heisenberga. Ten potom tvrdil, že v pamätnom kodaňskom rozhovore chcel Bohrovi oznámiť, že Nemci predbežne zastavili práce na atómovej bombe. Zrejme to ale bolo klamstvo, ak máme veriť Bohrovi. Ten povedal, že svojho bývalého študenta rozumel inakšie. Z rozhovoru vraj pochopil, že nacisti vyvíjali aktívne atómovú bombu a že preto rozhovor v zdesení okamžite ukončil.
Blízky spolupracovník Heisenberga povedal po jeho smrti v roku 1976, že v podstate celý čas sabotoval vývoj atómovej bomby pre nacistov. Čo tiež nemôže byť celkom pravdou, lebo v Kodani viackrát prehlásil pred viacerými ľuďmi, že vojnu vyhrá len ten, kto bude mať atómovú bombu a že to budú Nemci.
Oficiálne sa však k ich stretnutiu nevyjadril ani jeden. Všetko čo o ich tajuplnom rozhovore vieme, vieme len od ich blízkych ľudí, ktorým sa o ňom čiastočne zdôverili.
Zvláštne je aj to, že obaja sa vyjadrili nesúhlasne o mieste, kde sa konal ich rozhovor. Bohr tvrdil, že to bolo v jeho vedeckej pracovni, Heisenberg povedal, že po spoločnom obede v Bohrovom dome, sa rozhovor konal počas prechádzky v blízkom parku.
Faktom ostáva, že obidvaja v niečom tvrdili nepravdu. Prečo a z akého dôvodu, to sa už viac nedozvieme.
Jediné čo vieme s istotou, je fakt, že len dva týždne po rozhovore s Heisenbergom sa Bohrovi podarilo z Dánska ujsť najprv do Švédska a odtiaľ do USA, kde sa okamžite prostredníctvom spriatelených fyzikov zasadil o skorý vývoj atómovej bomby. Tú potom v roku 1945 postavil Robert Oppenheimer so svojím tímom v Los Alamos.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com
