Ide len a len o voľné pokračovanie toho istého príbehu, ktorým monopolizované spoločnosti – v zdanlivo konkurenčnom prostredí – z oblasti energetiky či teplárenstvá trestajú občana za optimalizáciu vlastných nákladov.
V krajine, v ktorej manažérsku neschopnosť predstaviteľov regulovaných odvetví musia zaplatiť občania, je úplne prirodzené brániť odpájaniu bytových domov z centrálneho vykurovacieho systému, vnucovať prostredníctvom správcov domov (a firemnej mafie venujúcej sa tomuto biznisu) ich zatepľovanie aj keď vzhľadom k typológii panelov nie je vždy nevyhnutné, vyberať prostredníctvom ceny elektrickej energie výpalné za sociálnu ťažbu nekvalitného uhlia (TU) … a zároveň poskytovať rôzne „akciové ceny“ pre sprivatizované priemyselné kolosy s obrovskou spotrebou energií. A jedným dychom zároveň bojovať s klimatickými zmenami (TU).
V prostredí trojpercentného ekonomického rastu, nulovej inflácie, (len) štatisticky klesajúcej nezamestnanosti a fantazmagóriách analytikov o raste priemernej mzdy sa občan stáva bezmocnou obeťou zovšeobecnení typu „… priemerný dopad na domácnosť bude predstavovať osem eur, čo je len …
“ V rade na svoj diel vedecký zdôvodnených zvýšených nákladov prenesených na občana stojí štát, samospráva a XY iných čakateľov. Čo je pre zákonom legitimizovaných výpalníkov „len osem eur“ môže byť v mnohých domácnostiach, pri kumulovaných navýšeniach, hranica medzi životom pred a za hranou. To však ľudom so štvorcifernými platmi nevysvetlíte.
V tejto krajine nevie ľavá ruka, čo robí pravá
Slovenský spotrebiteľ je zbavený slobody rozhodovania o tom ako často a v akom objeme vody sa má sprchovať, akú izbovú teplotu má mať jeho spálňa …, lebo akýsi Regulátor nám ide štatistický určovať pri akom objeme vody som ešte medvedík čistotný a pod ktorým som už prasa, koľko stupňov Celzia mám mať v izbe, aby som nezamrzol … (čo bude nabudúce?).
A tak vytápajme susedov, vykurujme ulice .., aby sme neboli štátno-súkromnou mašinériou potrestaní za šetrenie vodou či teplom, zaplaťme kopkajúcich baníkov v strácajúcich sa slojoch, lebo …
A následne, s rozvahou Angličana (po Brexite to už asi neplatí), si prečítajme tlačovú správu (TU) Ministerstva životného prostredia SR k Svetovému dňu vody (TU) plnú fráz o trvalo udržateľnom rozvoji, šetrení vodou a ochrane povrchových a podzemných útvarov vody, zalistujme v desiatkach informačno – propagačných materiálov typu „25 rád ako šetriť vodou“ (namiesto kúpania sa zvoľte sprchovanie, na sprchu namontujte úspornú hlavicu, riad umývajte v uzavretom dreze …), zaregistrujte eurofondové semináre, workshopy, konferencie … organizované po celom Slovensku niektorou z rezortných organizácii Ministerstva životného prostredia SR (SAŽP – TU) – napr. pre pedagógov – na príslušnú tému, pobavte sa na projekte StVPS a PVPS „Tajomstvo vody“ (TU) …
V tejto krajine totiž nevie ľavá ruka čo robí pravá.
Ekológia je v tomto geopolitickom priestore iba zmesou fráz draho zaplatených eurofondami.
Rudolf Pado
Článok publikujeme so súhlasom autora/vydavateľa, pôvodný text nájdete na pado.blog.sme.sk/
