Prečo tradičné strany strácajú u občanov na dôveryhodnosti? Vidíme to nielen u nás, ale aj v ďalších európskych krajinách, v Rakúsku, Francúzsku…
Nie je to len český fenomén, dôvodom je systém uzatvorenia sa do seba. Politické strany riešia vlastné mocenské problémy, debatujú medzi sebou, vytvárajú rôzne koalície, opozície, rôzne zoskupenia a zabúdajú, že zástupcovia ich strán boli zvolení, aby spravovali krajinu a slúžili občanom. A občania sa na nich len pozerajú, každopádne, to nie je jeden svet, sú to dva svety. A svet štandardov politických strán nežije s verejnosťou, nevidí priority, takže je pochopiteľné, že ľudia hľadajú zmenu.
Čo teda dnes považujete za najväčšie nebezpečenstvo? Je to strata slobody? Niektorých slobôd sa však vzdávame aj dobrovoľne pre zvýšenie bezpečnosti, čo súvisí s ďalšou hrozbou, ktorá narastá s prílevom migrantov, a to je islamský terorizmus. Niekto má zase väčšie obavy z Ruska, z politiky prezidenta Putina, z ruskej rozpínavosti.
Myslím, že najväčšia hrozba je nepochybne agresivita islamu, ktorá nás dnes reálne ohrozuje. To je takmer vojnový stav. A nie je to len Islamským štátom. Problém nie je inštitucionalizovaný, ten nepredstavuje len al-Káida alebo samotný Islamský štát. Ľudia, ktorí sa terorizmu aktívne zúčastňujú, ktorí de facto bojujú s našou civilizáciou, žijú v Európe napríklad už druhú generáciu. Ale islamský fundamentalizmus ich vedie do toho problému. Teda nie je podstatné, či je ten človek členom nejakej bojovej jednotky Islamského štátu. Oni sa dokážu vďaka islamskému fundamentalizmu natoľko radikalizovať, že sú pre nás reálnym nebezpečenstvom. Preto je migrácia problém. Nie preto, či s tisíckou ľudí prenikne do Európy desať teroristov. Ale preto, že päťsto a viac z nich sú potenciálni budúci teroristi, dnes neorganizovaní. Ako sa nezžila minulá generácia s väčšinovou spoločnosťou v krajinách, do ktorých prišla, ako vidíme celkom jasne vo Francúzsku, tak sa nezžije ani táto. Aj keď dnes nebudú vraždiť, strieľať, usekávať hlavy, znásilňovať, tak to budú robiť v nasledujúcej generácii. A to je problém.
Myslíte si, že problém v neschopnosti integrácie moslimov súvisí s ich vierou – islamom, alebo s tým, že ide o odlišnú kultúru s inými hodnotami, pravidlami, nezlučiteľnými s európskymi hodnotami, ako sú demokracia, sloboda, rovnosť? Alebo násilie pramení z určitej frustrácie moslimov, že nie sú schopní sa integrovať, že nie sú v našej spoločnosti takí úspešní a potom sú náchylnejší k radikalizácii?
Ja by som s tým súhlasil. Tá druhá civilizácia, ono je tých civilizačných modelov na svete viac, nepochybne neuspela v súťaži civilizácií, ľudia v arabských krajinách nie sú spokojní, preto utekajú, oni sa jednoducho chcú mať lepšie. Všetky ostatné veci sú len podružné a skôr propagandistické. Takže ich civilizácia prehrala a my sa môžeme pýtať, prečo. To je celý ten koncept, ktorý je agresívny, ktorý nie je postavený na tom, aby sa tolerantne zžil s iným civilizačným modelom. A jediným riešením je, nech moslimovia zostanú tam, kde sú; a my sa musíme snažiť vytvoriť tam, kde žijú, akési podmienky pre to, aby sa ich životný štandard zdvihol. A čím lepší bude ich životný štandard na mieste, kde žijú, tým menej budú potrebovať kamkoľvek odchádzať. Všetky ostatné schémy sú nezmyselné. Samozrejme – my sme si vyvinuli iné hodnoty, iný celkový koncept spolužitia pohlaví, mužov, žien, detí a tiež to nebolo ľahké. Oni to s nami nezdieľajú, teda tu nemôžu spokojne žiť.
Takže ste presvedčený, že ľudia moslimského vyznania nie sú integrovateľní do európskej spoločnosti?
Samozrejme, že sú štáty, kde to spolužitie možné je, kde to po generácie fungovalo a kde sa konflikt nezačal radikalizáciou islamu. Bolo to aj v Európe, v Sarajeve, ale vieme, ako sa to skončilo. Po niekoľko generácií žili kresťania a moslimovia vedľa seba v pokoji a zrazu sa začali navzájom vraždiť. Takže to riziko tu vždy bude a vzájomné spolužitie už bude opatrné. Je jednoducho lepšie zdvihnúť ich životnú úroveň u nich doma a ich hodnotám vytvoriť iný ventil na realizáciu. Nemyslím, že by ich prenikanie do Európy, ich premiešanie v Nemecku viedlo k niečomu, čo by vytvorilo nového Nemca, nového Európana, spokojného a tolerantného k obom náboženstvám.
To je riešenie, ktoré si vyžiada nielen veľa úsilia, ale aj času. Ale čo teraz, keď do Európy stále prúdia migranti cez Stredozemné more? A čo s tými stovkami tisíc, ktorí už sú tu a aj keď nedostanú azyl, rovnako zostávajú v západoeurópskych krajinách?
Myslím, že jediné riešenie je riadne strážiť európske hranice. To je bod číslo jeden. A tých, ktorí nezískajú azyl, je nutné deportovať späť. Našťastie, v Českej republike nie je migrácia taký problém, je to väčší problém iných krajín. Nemecko si ten problém zažije a bude sa z toho spamätávať roky. Ale tí ľudia budú určite stále pod tlakom, aby sa vrátili späť. Iné riešenie nie je.
Povedali ste, že sa nás migračný problém bezprostredne netýka, Európska komisia však navrhuje, aby vo všetkých členských krajinách Európskej únie boli rovnaké azylové podmienky. To by, samozrejme, mohlo našu atraktivitu zvýšiť. Myslíte si, že by to pre nás bolo nebezpečné, lebo by to mohlo privábiť migrantov aj k nám?
Ak sa to stane, tak zrušme štát. Potom nemá cenu hrať sa na Českú republiku. A ak to politici nechápu, stanú sa z nich okresní predstavitelia a ten okres sa bude volať Česká republika. Myslím, že to je zlé a že žiadne Nemecko nám nedá peniaze, aby sme tu niekoho podporovali. Tí ľudia sú nezamestnateľní a my musíme svoje hranice ochrániť, ako ich po stáročia chránili naši predkovia. To nie je niečo, s čím môžeme hazardovať.
Znamená to, že keby tlaky zo strany Bruselu a niektorých západoeurópskych politikov na prijatie väčšieho počtu utečencov k nám boli také silné, bolo by pre Českú republiku lepšie, keby podobne ako Veľká Británia odišla z Európskej únie? Aj keď sme od nej ekonomicky úplne závislí?
Áno, máme veľký podiel exportu do Európy. Tiež sa pozeráme na Veľkú Britániu a napriek veľkému strašeniu nemeckých politikov sa Veľkej Británii nič zlé nestalo. My ale skutočne nie sme Veľká Británia, my si nemôžeme dupnúť tak jednoducho ako Veľká Británia, ktorá má Commonwealth a veľa medzinárodných vzťahov. Ale nemyslím si, že to bude otázka len Českej republiky. Nemecký diktát, ktorý sa po pár generáciách znovu vracia do Európy, bude rovnako neprijateľný ako v čase prvej svetovej vojny a ten konflikt bude taký, že ak bude chcieť Európska únia prežiť, nebude to môcť urobiť. Ak bude na členské krajiny tlačiť, začne sa rozpadať až zmizne. A nebolo by dobré, keby sme sa zase vrátili na absolútny začiatok. Je niekoľko faktorov, prečo v EÚ zostať, ktoré sú pozitívne. Nemožno to zapierať alebo to nevidieť.
Nemáte obavy, že by nám po rozpade Európskej únie mohlo hroziť, že by sme sa dostali opäť do sféry vplyvu Ruska? Predseda TOP 09 Miroslav Kalousek hovorí: Čím menej Európy, tým viac Ruska.
Myslím si, že to je dobrý strašiak, ktorý má povedať, že jediná spravodlivá krajina je Amerika, ktorá má byť policajtom nad slobodou tohto sveta. A to je tiež nesprávne. Nepochybne Putinov režim tu nechceme a sme radi, že ho tu nemáme. Ale praktiky americkej diplomacie a obamovskej politiky nielen v európskom kontexte, ale aj inde sú plné prehliadania, dominancie rýdzo amerických záujmov. Myslím, že my v strede Európy musíme dokázať balansovať medzi mocnosťami, musíme sa zapájať do nejakého spoločenstva, ktoré bude schopné baviť sa občas aj partnersky. Rozhodne to nie je tak, že sa máme báť len expanzie Ruska, ale máme si dávať tiež pozor, s čím prichádza americká, už ani nie tak veľmi, demokracia.
K zmene na čele Spojených štátov amerických príde už čoskoro. Máte pocit, že keď Baracka Obamu nahradí Donald Trump, že sa americká politika voči Európe zmení pozitívne? Jeho výroky zatiaľ skôr nasvedčujú, že Trump chce v prípade svojho zvolenia utlmiť aktivity Spojených štátov v NATO, ktoré považujeme za najväčšiu záruku našej bezpečnosti.
NATO v podstate nefunguje. Aktivita Severoatlantickej aliancie z posledného obdobia nie je taká, aby sme mohli povedať, že je schopná reálne fungovať, lebo je pod vplyvom všeobecného trendu politiky, ktorý pripomína politiku pred druhou svetovou vojnou – za každú cenu udržať nekonfliktnosť – a v podstate nič extra nevykonáva. Myslím, že sme od NATO čakali razantnejšie a jasnejšie vyjadrenie k mnohým konfliktom, ktoré okolo nás boli za dvadsať rokov. A že ich nebolo málo. Takže Trumpova kritika fungovania NATO je vcelku oprávnená. Samozrejme, že chcem, aby NATO bola akčná inštitúcia, ktorá sa skutočne bude starať o našu bezpečnosť. Už by som napríklad NATO rád videl na schengenskej hranici, a nevidím ho tam. To je len drobný príklad. A druhá vec, kedy má Trump pravdu: on nechce hrať úlohu toho jediného policajta na svete, čo je podľa mňa rozumné. Keď máte demokraciu, máte dve strany, nikde nie je absolútny Vševedko, ktorý nám povie, čo je dobré a čo zlé. Trump to síce hovorí pre Američanov jazykom, ktorý nám naozaj nie je sympatický, ale tá správa je takáto: Vážení Európania, my za vás nebudeme vyťahovať tŕň z päty zakaždým, keď sa neviete dohodnúť. Takže by bolo celkom zaujímavé, keby sa stal prezidentom a my by sme sa tak konečne dozvedeli, ako to s ním naozaj je, lebo mediálny obraz môže byť skreslený.
