Koniec letných prázdnin sa blíži a od septembra zasadnú naši školáci znova do lavíc, vysokoškoláci o trochu neskôr. Téma (ne)kvality nášho školstva je na pretrase už pekných pár rokov, pričom reálne zlepšenia v praxi podľa zamestnávateľov príliš nevidno.
Absolventom stále chýbajú viac-menej tie isté zručnosti, pričom niektoré predmety a oblasti sú podľa odborníkov v rámci rozsahu preberaného učiva zbytočne v popredí. Ich využiteľnosť sa totiž v súčasnosti pomaly znižuje.
Málo praktické
Problémom je podľa mnohých nielen široký rozptyl v rámci predmetov, ale aj zbytočné memorovanie.
„Máme tradíciu akademizmu, to je naše špecifikum. Kritické myslenie pritom potrebuje každý, chémiu niektorí. Je to vec tradície. Vždy sa učila latinčina, ale už sa neučí,“ citovalo odborníka na regionálne školstvo Vladimíra Burjana utorkové vydanie denníka SME.
Okrem spomínaného kritického myslenia by mali vzdelávacie inštitúcie klásť zvýšený dôraz aj na finančnú gramotnosť, prezentačné zručnosti či výchovu k občianstvu. O počítačových znalostiach ani nehovoriac.
Reforma systému ako riešenie
Juraj Hipš zo Sokratovho inštitútu, ktorý sa venuje vzdelávaniu učiteľov, by nové predmety pridával do osnov nerád. Hoci sa dajú vykázať byrokraticky, v praxi údajne nefungujú.
Riešenie skôr vidí v riadnej systémovej reforme. „To nie je krátky proces, môže to trvať aj dvadsať rokov, kým dokážeme systémovo reagovať na zmeny,“ uviedol Hipš.
