So zaujímavým pohľadom prišiel americký ekonóm a držiteľ Nobelovej ceny Joseph Stiglitz. Bývalý poradca amerických prezidentov a ekonóm Svetovej banky zastáva názor, že za krízu na starom kontinente môže spoločná mena euro.
Svoje myšlienky a názory zhmotnil Stiglitz vo svojej najnovšej knihe s príznačným titulom – Euro: Ako spoločná mena ohrozuje budúcnosť Európy.
Nemožnosť manipulovať s kurzmi
Zjednotená euromena si podľa Stiglitza so sebou nesie veľkú ideologickú záťaž.
Štátnici boli podľa neho zaslepení churchillovskou vidinou „Spojených štátov európskych“ a úplne ignorovali základné pravidlá ekonómie. Prijatím eura prišli jednotlivé národné štáty o možnosť manipulovať s výmenným kurzom a úrokovými mierami, ako píše vo svojom článku na danú tému české vydanie Hospodárskych novín.
Nemáte euro? Bez problému
Samotný ekonóm pritom zdôrazňuje, že krajiny, ktoré si zachovali svoju národnú menu, sú na tom dobre a tým, že nie sú súčasťou eurozóny, výraznejšie netratia. Ako príklad uvádza Švajčiarsko a Švédsko.
Z ďalších európskych krajín neplatia eurom ani napr. v Nórsku, Dánsku, Českej republike či Maďarsku.
Jospeh Stiglitz počas svojho prejavu na 42. výročnom stretnutí Svetového ekonomického fóra v Davose 25. januára 2012. Foto: TASR/AP
Kritike podrobil 73-ročný profesor ekonómie tzv. trhových fundamentalistov, ktorí sa zameriavajú na nízku infláciu a vyrovnané rozpočty. Pritom podľa Stiglitza ale zabúdajú na celkový rast a prosperitu.
Podľa vzoru maastrichtskej dohody
Riešením je podľa amerického „nobelistu“ princíp tzv. flexibilného eura.
„V knihe opisuje (autor) systém niekoľkých európskych ekonomických priestorov, kde každý by mal svoje vlastné europlatidlo. Ich hodnota by nebola fixovaná, ale pohybovala by sa vo vopred danom rozmedzí. To by sa postupne uvoľňovalo, jednotlivé meny by sa k sebe hodnotou približovali a konečným výsledkom by bola spoločná mena, tak ako ju naplánovala Maastrichtská zmluva,“ píše sa v spomínanom článku Hospodárskych novín.
