Pragmatizmus? Vypočítavosť? Volebný podvod. Úplné dno. Takto naložili Hrnčiarovi odborníci

    0
    Andrej Hrnčiar (Autor: SITA)

    Návrat strateného syna

    Podpredseda parlamentu Andrej Hrnčiar sa po rokoch vrátil k Bélovi Bugárovi do strany Most. Do strany so sebou priviedol ďalších štyroch poslancov, s ktorými opustil rozpadávajúcu sa stranu Sieť a uštedril jej tým ďalší zdrvujúci úder. „Je to až prílišný politický pragmatizmus hraničiaci až s vypočítavosťou,“ myslí si o Hrnčiarovom prestupe politológ Ján Baránek, dodáva však, že návraty členov strán na Slovensku nie sú až také neobvyklé. Ako príklad politológ uviedol Ivana Šimka z KDH, ktorý hnutie na čas opustil a stal sa členom SDKÚ.

    „Nie som zástancom takejto politickej fluktuácie, lebo vyvoláva to pochybnosti o tom samotnom človeku a jeho spoľahlivosti a úprimnosti v rámci politických ideí, ktoré so sebou nesie,“ zdôraznil Baránek. Podľa jeho slov Hrnčiar zo Siete odchádza, pretože strana už nemá takmer žiadnu budúcnosť. „Nemali by sme ich odpisovať, ale v tomto prípade si dovolím povedať, že Sieť je mŕtva strana,“ myslí si odborník.

    Vysokoškolský pedagóg, historik a politický analytik Eduard Chmelár pripomína slová premiéra Roberta Fica a predsedu parlamentu Andreja Danka o tom, že súčasťou koalície by mali byť štandardné strany. „Ak sa koaličná zmluva zmení na trojkoalíciu, považujem to za volebný podvod, ktorý oni sami tak veľmi kritizovali,“ myslí si analytik, podľa ktorého by sa podobná situácia mala riešiť napríklad predčasnými voľbami. Chmelár tiež zdôraznil, že politické rozhodnutia, ktoré robia koaliční poslanci, nahrávajú do karát pravicovému extrémizmu.

    Ako sa bude Hrnčiarovi dariť v Moste?

    Nová východisková pozícia, ktorú Hrnčiar získal po opätovnom vstupe do strany Most, podľa Jána Baránka nie je zlá, pretože podpredseda parlamentu je akýmsi zástupcom pätice odídencov zo Siete. „Veľké požiadavky si klásť nemôžu, ale vzhľadom na to, že ich je päť a koalícia ich potrebuje, tá pozícia nie je zlá, ale platí to pre toto volebné obdobie,“ myslí si politológ a dodáva, že všetko závisí od ich dohody s Bélom Bugárom.

    S tým súhlasí aj Chmelár. „Bude to stáť, ako obyčajne, na politických obchodoch, a nie politických ideách,“ myslí si analytik a dodáva, že v súčasnosti sú takéto postupy v slovenskej politike štandardnom. „To je, bohužiaľ, to najhlbšie dno slovenskej politiky, kam sme sa dopracovali a kde sú už všetky strany,“ myslí si analytik, podľa ktorého politickú koncepciu nemá ani Hrnčiar, ktorému ide o záujmy. Jedným z takýchto obchodov môže byť aj ministerstvo dopravy.

    Hrnčiar týmto krokom podľa Chmelára Sieť potopil. „Sieť strašne ponížia, lebo nový predseda Siete, ktorý je ministrom dopravy, stratí kreslo, a keďže nie je poslancom, stratí absolútne všetko. Zo Siete sa stane, takpovediac, mimoparlamentná strana, čo je nielen mimoriadne trápne, ale je to podľa mňa volebný podvod,“ uzatvára Chmelár.

    Radšej byť prvý v Gálii ako druhý v Ríme

    Hrnčiar má za sebou bohatú kariérnu minulosť. Jeho prvá vedúca funkcia bolo šéfovanie Slovenskému komornému divadlu v Martine v rokoch 2003 až 2006. V roku 2012 sa na kandidátke strany Most dostal do parlamentu. V apríli toho istého roku však zo strany vystúpil a stal sa nezávislým poslancom. Neskôr, v júni 2014, sa poslaneckého mandátu vzdal.

    Z parlamentu odišiel spolu s Radoslavom Procházkom, v tom čase členom KDH, a spolu s Miroslavom Beblavým, ktorý predtým pôsobil ako poslanec za SDKÚ, založili stranu Sieť. „Nie je to najpohodlnejšia cesta, ktorú sme si mohli zvoliť. Čaká nás plno práce, som ale presvedčený, že je to férový spôsob, ako si o dva roky pýtať od ľudí dôveru pre Sieť,“ vyhlásil v tom období podľa Aktualít Hrnčiar.

    „V Sieti videl lepšiu perspektívu,“ myslí si Ján Baránek. Podľa jeho slov mala dnes rozpadajúca sa strana perspektívny štart. Podľa Baráneka sa Hrnčiar chcel osobnostne zviditeľniť a uprednostnil vyššiu pozíciu v novej strane. Podľa politológa sa súčasný podpredseda parlamentu jednoducho riadil filozofiou, ktorú zhrnuli starí Rimania vo výroku: „Radšej byť prvý v Gálii ako druhý v Ríme.“

    To, že Hrnčiar Most opustil s vidinou lepšieho úspechu, si myslí aj politický analytik Eduard Chmelár. „A teraz opäť odchádza k Mostu, lebo Sieť sa rozsýpa,“ dodal odborník.

    Na sieťarskej kandidátke dostal Hrnčiar ako podpredseda trojku a po nie veľmi úspešnom výsledku v marcových voľbách sa primátor Martina podieľal aj na rokovaniach Procházku s Ficom o vstupe do spoločnej koalície. Po napätí, ktoré v strane pretrvávalo už dlhšie, najmä pre Procházkove rozporuplné rozhodnutia, sa Hrnčiar spolu s Martinom Fedorom a ďalšími troma poslancami rozhodli stranu opustiť a pod svoje krídla ich prichýlila Hrnčiarova pôvodná strana Most.

    Nútená správa mesta

    Ako primátor mesta Martin bol Hrnčiar spájaný s rôznymi kauzami. Najvýraznejšou z nich bolo financovanie mesta, ktoré sa v marci dostalo do nútenej správy, ktorú spôsobil dlhoročný spor týkajúci sa lyžiarskeho strediska Martinské hole. Pohľadávku na mesto v hodnote viac ako 103 miliónov slovenských korún momentálne vlastní právnik Peter Kubík, ktorý ju vymáha cez exekútora. Hrnčiar pohľadávku odmietol uznať a aby exekúcii zabránil, siahnuť na martinské peniaze, mesto sa dostalo do nútenej správy.

    Ministerstvo financií mestu po voľbách prispelo pôžičkou v hodnote 2,5 milióna eur. Andrej Hrnčiar tvrdil, že úver je bezúročný a peniaze prídu na účet po skončení nútenej správy, pričom budú účelovo viazané na zabezpečenie samosprávnych funkcií mesta. V médiách sa v súvislosti s pôžičkou špekulovalo aj o tom, že túto sumu Hrnčiarovi vláda schválila výmenou za vstup Siete do koalície so Smerom, primátor Martina to však poprel. „Možno prehráme bitku, ale vojnu nie,“ povedal v tom čase Hrnčiar a vyhlásil tiež, že sa chce vzdať postu primátora Martina v priebehu nasledujúcich mesiacov. Na poste však doteraz pretrval.

    PL.sk o prípade písali TU.

    S Ficom bol v minulosti na nože

    V roku 2015 sa však Hrnčiar neúspešne pokúšal pohľadávku zrušiť a od premiéra Roberta Fica žiadal novelu zákona o exekúcii. Keď mu premiér nevyhovel, primátor mu uštedril nelichotivú kritiku. Žiadal napríklad, aby Fico pristupoval k primátorom a starostom rovnako bez rozdielu straníckej príslušnosti, pretože „svojim“ na výjazdoch rozdáva milióny. Viac si môžete prečítať TU.

    Počas Hrnčiarovho pôsobenia v kresle primátora zavraždili v Martine podnikateľa Martina Korchana, v ktorého aute vybuchla nastražená bomba. V médiách sa špekulovalo, že išlo o vybavovanie si účtov medzi konkurenciou. Spomínala sa v tejto súvislosti aj kauza Martinských holí. Polícia však doteraz prípad nebola schopná vyšetriť a uzavrieť.

    - Reklama -