Kollárov poslanec Peter Pčolinský prišiel krátko po marcových voľbách v parlamente s iniciatívou, vytvoriť pracovnú skupinu, v ktorej by boli združení všetci poslanci parlamentu s trvalým bydliskom na východe Slovenska bez ohľadu na politickú príslušnosť. Jeho cieľom bolo dosiahnuť, aby prijaté zákony prospeli aj východnému Slovensku. Viac sme o tom písali TU.
Vtedy a teraz
Pčolinský sa teraz k svojej iniciatíve vracia a na sociálnej sieti píše: „Naivne som si myslel, že to ostatní kolegovia z východu vezmú ako samozrejmosť a snáď niečo pozitívne prinesieme pre náš región. 25 rokov totiž vlády zvysoka kašľú na východniarov,“ vylieva si srdce a pokračuje, „vždy to bolo len o sľuboch a prázdnych gestách.“
Jedným dychom však konštatuje, že ani teraz to nie je inak. „Pre mnohých východniarov v parlamente je dôležitejšia stranícka knižka a príkaz nespolupracovať s politickou konkurenciou ako pomoc pre ich vlastný región.“ Odhodlane však pokračuje, že mu to neprekáža. „Poradím si aj sám a pokúsim sa o maximum, aby som pomohol aspoň trochu zlepšiť život vychodňarom. Som hrdý na to, že som vychodňar,“ netají sa.
Svoj príspevok ukončil vtipnou bodkou: „A kedz me naseru, ta budzem aj v parlamente šumne po našim hutorec, aby me sluchali s nacahnutymi uchami.“
Zdroj: Facebook/ Peter Pčolinský
Viac o svojej iniciatíve, jej dosahu a aktuálnom stave, v akom sa nachádza, povedal poslanec Pčolinský pre Parlamentné Listy v telefonickom rozhovore.
Ktorých konkrétnych poslancov národnej rady ste oslovili do východniarskej iniciatívy?
Nechcel by som to konkretizovať, pretože si nechcem narušiť vzťahy. V podstate ide o to, že medzi štyrmi očami povedali, že nie je to zlý nápad, veď my východniari by sme mali nejako držať spolu a treba tomu východu pomôcť, ale v druhej vete povedali: „Ale vieš, jak to je, no…“
Neviem to teraz celkom presne, ale z približne 27 východniarov som oslovil väčšinu v osobnom rozhovore a výsledok bol taký, že „šak chápem, nie je to zlý nápad, ale vieš, no…“
Ako konkrétne ste si spoluprácu predstavovali?
Mala to byť pracovná skupina, ktorá by sa pravidelne stretla a ktorá by si pravidelne prešla predkladané návrhy zákonov a v podstate sa pozerala na ne z hľadiska, či prinesú osoh aj v regiónoch východného Slovenska. Ale hlavne sme chceli vymyslieť projekty na rozvoj východu. Máme tu Domašu, Šíravu, ktoré sú v katastrofálnom stave a úplne chátrajú. Kedysi boli turistickými centrami, a teraz to všetko chátra.
Na východe je strašne veľa toho, čo by sa dalo, len chýba vôľa. Chýba vôľa VÚC, samosprávy a hlavne, chýba niekto zhora, čo znamená poslanci národnej rady, ktorí by do toho tlačili.
V čom si myslíte, že spočíva tá chýbajúca vôľa?
Poslanci sa jednoducho riadia politikou a nie zdravým rozumom. Nám (v Sme rodina, pozn. red.) je úplne jedno, kto predkladá zákon, ak je dobrý, podporíme ho. Veď my sme podporili aj niekoľko koaličných návrhov zákonov úplne bez problémov, lebo sme boli presvedčení, že sú dobré. Takisto nemáme problém podporiť aj Kotlebov zákon nejaký, ak predloží. Pozeráme sa na to normálnym sedliackym rozumom.
Ale nie po politickej stránke v zmysle, že toto je koaličný, tak a priori nie. To je úplne choré na hlavu, takto by to fungovať nemalo.
V čom podľa vás spočíva neochota vašich poslaneckých kolegov z východu rozvíjať región, z ktorého prišli?
Niekedy mám pocit, že niektorí východniari v parlamente akoby sa hanbili za to, že sú z východu. Niektorých som od volieb ešte ani raz nepočul v parlamente vystupovať. Neviem, či sa hanbia za to, že sú východniari. Napríklad ja som hrdý na to, že som východniar, a budem to kričať na plnú hubu a pokojne budem v parlamente hovoriť zemplínskym nárečím, ja sa za to nehanbím. Poviem to tak troška zveličene, je to otázka národnej hrdosti – východniarskej.
Okrem zveľaďovania turistických oblastí na východe by vznikali aj nové pracovné miesta?
Jasné, ja vám už dnes viem pomenovať projekt pre rekreačnú oblasť Domaša, ktorý je vypracovaný skupinou nadšencov, architektov, projektantov z regiónu. Je to projekt Olympijský areál vodných športov na Domaši. Nákladová časť na realizáciu je 6 – 6,5 miliónov eur, ale celoročná zamestnanosť počíta so 400 pracovnými miestami.
V regióne Domaše je 20 % nezamestnanosť, 400 pracovných miest je šialené číslo. Najväčší podnik v okrese Vranov nad Topľou zamestnáva 700 ľudí a o 15 kilometrov ďalej vieme vybudovať 400 miest.
Projekt bol už dávno vo vláde, ale úplne bez odozvy, žiadna reakcia nebola. Treba niekoho, kto by ho potlačil, a to bol môj cieľ. Tak oslovím koaličných kolegov a normálne im poviem, chlapi, v úrade vlády je taký a taký projekt, choďte za svojím predsedom a skúste to nejako. Však viete, že to pomôže. No len, no… Nechcú, lebo sa nepatrí spolupracovať s opozíciou.
Kedy bol spomínaný projekt predkladaný vo vláde?
Myslím, že minulý rok. Partia, ktorá ho vytvorila, ho poslala so žiadosťou na úrad vlády, ale keď som s nimi komunikoval naposledy, tak mi povedali, že nebola žiadna odpoveď, proste že nič…
To je obrovská škoda, pretože to je nevyužitý potenciál cestovného ruchu na východnom Slovensku.
Čo si budeme hovoriť. Môžeme ťažiť z cestovného ruchu a prírodných podmienok, čiže pôdohospodárstva. Počítajme len s tým, čo máme. Snívať o 10 fabrikách Jaguára na východe a potom sa tu niečo zmení, je fakt utópia.
Neodradila vás neochota poslancov spolupracovať s vami?
Nie, kašlem na nich. Ja si pôjdem svoje. Keď sa chcú ďalšie štyri roky len stravovať v parlamente, tak akože nech sa stravujú, ale ja by som sa hanbil o štyri roky, ak by mi niekto na východe povedal, bol si tam a h*vno si pre nás urobil. Ja sa hanbiť nechcem, preto chcem niečo urobiť.
Máte aj nejakú konkrétny projekt, ktorý by ste chceli zrealizovať?
Dva mesiace po voľbách som dohodol pracovnú cestu podnikateľa z Českej republiky v oblasti poľnohospodárstva. Prešiel som s ním niekoľko roľníckych družstiev, menších pestovateľov a on prejavil záujem o spoluprácu. Je to firma, ktorá sa zaoberá predajom ovocia a zeleniny. Vyhovuje mu pôda a kvalita našej zeleniny. Robím to po vlastnej linke, čo viem, pretože ako opozičný poslanec nemám veľa možností. Táto firma zásobuje veľké obchodné reťazce vrátane našich.
Posledné rokovanie, o ktorom viem, tak sa pripravujú závlahové systémy. Realizácia projektu by bola od budúceho roka, pretože sme sa stretli na jar a pestovatelia už mali zasadené. Bude to v okrese Trebišov a Vranov nad Topľou. Región okresu Trebišov má charakteristickú pôdu, v minulosti to bol producent papriky, paradajok, kapusty. Región Vranova pomenej, ale tu je zas veľa ovocia. Je tu aj ovocinárska tradícia.
Vidím v tom potenciál, pretože vzťah k pôde tu bol. My nejdeme vymýšľať perpetuum mobile či teplú vodu.
