Mikloško otvorene o KDH: Za Figeľa sa ľudia báli povedať svoj názor. Žembovej nerozumiem a alkoholika som zažil. Terazky je Hlina majorom!

0
Jozef Mikloško (Autor: Archív: JM)

Čomu sa venujete po odchode z parlamentu?

Už dávnejšie som sa chcel vrátiť k literatúre, moja ôsma kniha už čaká na dokončenie šesť rokov. Som v predstavenstve Spolku slovenských spisovateľov a aj „prezident“ Pi klubu, neformálneho združenia seniorov – spisovateľov a maliarov, aj hudobníka máme. Sú tam ľudia rôznych názorov aj vierovyznaní. Teraz intenzívne dopisujem knihu Strieborná ruža, predpokladám, že o tri mesiace ju dám do tlače. Ide o moje spomienky z celého života. Píšem aj blogy a často statusy na Facebooku.

Aktívny som v Združení kresťanských seniorov Slovenska, kde som deväť rokov predsedom. Je tam asi 5-tisíc členov, 75 klubov vo všetkých regiónoch. Som členom Výkonného výboru Európskej únie seniorov, ktorá je pridružená k Európskej ľudovej strane. Na jej novembrovom kongrese budem kandidovať za podpredsedu. Naše združenie nie je súčasťou KDH, aj keď našim členom je KDH najbližšie. Organizujeme konferencie, semináre, kultúru, zájazdy, športové podujatia, púte, máme časopis Generácie. Chceme, aby aj staroba bola radostná a tvorivá. Venujem sa aj 26-člennej päťgeneračnej rodine. Niekedy sa spovedám, že ju zanedbávam, ale máme veľa spoločných aktivít.

Čo podľa vás stojí za tým, že KDH sa ocitlo pred bránami parlamentu?

Náhly prepad do 3. ligy ma mrzel. Iba neskôr som si uvedomil, že to bol „Boží dar“. Je to tvrdo povedané, ale KDH po rokoch stagnovania má teraz šancu odraziť sa od dna, je to v jeho rukách. Pri „klasickom“ výsledku KDH by som bol zasa v parlamente. Hrozilo by, že zomriem v NR SR, radšej by som umrel v teplákoch na ihrisku (smiech). V KDH už dlho chýbala kritická atmosféra, ľudia sa báli povedať svoj názor. V kluboch bola slabá aktivita, u voličov nevôľa so stále rovnakými ľuďmi na kandidátke.

KDH si nevedelo nájsť spojencov, žiadna nevesta nám nebola dobrá. Nedokázali sme reflektovať neúspechy minulých volieb, zavládla panika z krúžkovania nových ľudí na kandidátke. Rada KDH bola pasívna, väčšinou ticho, kritika sa strhla až na povolebnom zasadaní. Nevymýšľam si, hovorím to ako člen Rady, ktorá sa teraz podstatne zmenila. KDH prešlo počas 26-ročnej histórie siedmimi štiepeniami. Vychovali sme mnohých politikov, po konfliktoch sme ich nezdržovali, ba príliš ľahko prepustili. Na seniorov, našich hlavných voličov, sa v posledných rokoch, aj v kampani, zabudlo. Signálov, že sa to takto skončí, bolo veľa. Všetci to videli, iba vedenie KDH nie.

Nemal by byť predseda strany tým, kto vytvára atmosféru, kde je kritika prijímaná? Inými slovami, je na vine predseda?

Každý šéf, ak chce, aby jeho firma prosperovala, obklopí sa ľuďmi, od ktorých požaduje, aby mu hovorili pravdu, aj trpkú. Za vznik atmosféry „yes-menov“ je zodpovedný bývalý predseda KDH. Keď niekto v klube poslancov, na predsedníctve alebo na radách či na sneme povedal niečo kritické, neoplatilo sa mu to, rýchlo bol „zjazdený“. Teda všetci boli opatrní, báli sa vyjadriť svoj názor. Ja som na každej Rade KDH kriticky vystúpil, veľkú popularitu som si tým nezískal (smiech). Čím viac sa blížili voľby, tým viac sa „politická korektnosť“ zväčšovala. Ak sa nevytvorí priestor k otvorenej konštruktívnej kritike, vždy je to predzvesťou konca každej organizácie.

Objavili sa obvinenia, že Ján Figeľ mal „nadštandardné“ vzťahy s hovorkyňou KDH. Čo si o tom myslíte?

Nič o tom neviem. Tým, že som bol čiernou ovcou a „Mata Hari“, lebo som mal kamarátov na obidvoch stranách, chodil som na sekretariát KDH v NR SR zriedka. Tamojšie vzťahy som preto nepoznal. Hovorkyňa KDH bola sympatickou pre jej vystúpenie v referende, tým, že prežila pár rokov ako kandidátka rehole, aj schopnosťou rečniť. Či medzi predsedom a ňou niečo preblesklo, viac ako sympatia, na to nemám žiadny dôkaz. Nikdy o tom nepadlo slovo v klube poslancov ani nikde inde. Dozvedel som sa to len z médií. Jej terajšiemu zlyhaniu a rozpadu rodiny nerozumiem. S troma deťmi musela dávno pochopiť, že manželstvo je tvrdá rehoľa, z ktorej sa nedá ujsť od zodpovednosti.

Správanie viacerých lídrov KDH sa výrazne vymykalo kresťanskému spôsobu života. O regionálnom lídrovi sa píše ako o alkoholikovi, o starostovi, že žije v nemanželskom pomere, pri exprimátorovi sa spomínajú jeho finančné kauzy. V internetových diskusiách čitatelia nazývajú KDH farizejmi. Nevycítili aj voliči, že v KDH sú aj ľudia, ktorí vodu kážu a víno pijú?

Všetci ľudia robia chyby, aj politici KDH sú len ľudia. Všetci sme hriešnici, ktorí však vždy majú šancu sa zmeniť a polepšiť. Je rozdiel, či niekto robí zlé veci z presvedčenia stále alebo sa len pošmykne. Do politiky oba typy ľudí nepatria, ale na ich hodnotenie by sme mali mať rovnaký meter.

Z hľadiska morálky je KDH vystavené omnoho ostrejšej kritike ako iné strany. Čo sa týka vašich príkladov, nebol som ich vyšetrovateľom, spovedníkom, ani pracovníkom SIS, ktorý to mal na starosti. Zažil som konkrétne iba „alkoholika“. Možno, že to bolo v minulosti, ale v posledných rokoch som pri častom styku nezbadal to, o čom písali médiá. Nemôžem posúdiť minulosť, v parlamente som bol iba mladým dinosaurom (smiech). O niečej pohoršujúcej manželskej nevere skutočne nič neviem. Kresťan by mal byť vzorom, keď v krajine s 50 % rozvodovosťou sú aj kresťania neverní, je to hanba. Finančné kauzy exprimátora (Andrej Ďurkovský, pozn. red.) vytvárali titulky médií, ktoré však vždy písali iba to, čo sa im hodilo. Titulkom neverím, najmä keď hovoria polopravdy.

KDH nikdy nemalo medzi sebou privatizérov, zlodejov, klamárov, ľudí, ktorí by kšeftovali s fabrikami, eurofondmi, boli v daňových rajoch, v korupčných aférach. Ján Čarnogurský v porevolučnom období, keď prebiehala privatizácia, zakázal členom KDH účasť na nej. V tomto smere KDH malo a má na meter štvorcový najmenej takýchto prúserov. Označenie farizej je v Novom zákone veľmi negatívne. Na anonymných sociálnych sieťach sa premelie veľa podpásoviek. Ak je niekto ateista, proti Bohu a cirkvi, predsa sa útočiť proti nim neodváži, ale proti KDH, prečo nie?

Proliferi dostali na kandidátke KDH veľa hlasov, regionálni lídri pohoreli. Malo by sa KDH do budúcnosti orientovať viac na prolife témy?

KDH je prolife od svojho začiatku. Nemusí stále opakovať to, čo už stokrát povedalo. O tejto téme to rovnako povedal aj pápež František. V prolife nejde len o potraty, ale o celú paletu bioetických tém, pre ktoré je budúcnosť Európy a aj Slovenska ponurá, veď aj Slovensko vymiera ako dinosaury. Vo volebnej  kampani bola malá propagácia nových kandidátov z proliferov, napriek tomu poskočila na 4. miesto Ocílková, na 5. Čaučík, na 6. Grey a na 8. miesto Michalčík. Po referende a pochodoch za život to bolo aj vďaka tejto téme, ale skoky boli veľké aj preto, že proliferi boli nové, perspektívne a neokukané tváre. V posledných volebných novinách bol pripravený propagačný článok o nich. Na protest krajských lídrov ho tesne pred tlačou vymenili za ich propagáciu. Aj tak im to nepomohlo, prepad šiestich krajských lídrov bol fatálny. 

Niektorí lídri boli na kandidátke už príliš veľa rokov. V KDH často padali návrhy, aby ľudia, ktorí sú tam dve alebo tri volebné obdobia, kandidovali iba z vysokých čísel. Ak by boli dobrí, mohli by sa prekrúžkovať. Bol to dobrý návrh, ale neprijal sa. Na predsedníctve padol aj návrh, aby predseda Figeľ kandidoval na 75. mieste. Odmietol to, aj keď by sa určite prekrúžkoval.

Je pravda, že regionálnych lídrov stále navrhovali okresy a kraje. Bolo to tam zabetónované, málokoho medzi seba pustili. Keď sa mladí nevedeli presadiť, urazili sa a odišli. Kraje dávali svojich lídrov na prvé miesta, potom podľa pravidiel šli automaticky vysoko na kandidátku. Rovnaké mená sa tam preto objavovali už dlho, napriek tomu, že viaceré z nich mali veľmi málo preferenčných krúžkov už niekoľko volebných období.

Ste známy ako bojovník za práva nenarodených detí. Myslíte si, že sa táto agenda v súčasnom volebnom období nejako posunie?

Ochrana života od počatia po prirodzenú smrť je beh na dlhé trate. 1,36 milióna potratov na Slovensku zostane hanbou, aj keby sa nič neposunulo. Máme zákony na ochranu prírody, zvierat a života zločincov, ale nenarodené deti sú slabo chránené. Dobre si však uvedomujem, že potraty sú širokým problémom – riešenie je vo výchove úcty k životu, sexuálnej výchove, zdravotnej starostlivosti, zlepšení ekonomickej a sociálnej situácie rodín, podpore mnohodetných rodín, výstavbe sociálnych bytov a azylových domov pre slobodné matky atď.

Zákony nič nezmenia, ak sa nezmenia srdcia ľudí. Téma sa posunie, ak sa v hociktorom z týchto riešení niečo zlepší. Slovensko by sa malo posunúť aj pri riešení iných bioetických otázok, napr. pri eutanázii, asistovanej reprodukcii, generovaní embryí, ich zmrazovaní a likvidácii, overovaní medicínskych poznatkov na nenarodených, genetickej diagnostike, prenatálnych vyšetreniach ohrozujúcich život nenarodených, eugenike pri selekcii embryí, využívaní ľudského tela a tela nenarodených na zisk, klonovaní, využívaní embryonálnych kmeňových buniek a iných častí nenarodených atď. Sú to nové, nebezpečné a nepreskúmané metódy, ktoré sa vo „výskume“ a v „biznise“ objavujú.

Ako vidíte budúcnosť KDH pod vedením Alojza Hlinu?

Vysoko pozitívne. Keby sme zostali v parlamente, Hlina by nebol predsedom a v KDH by všetko išlo po starom. Budovať inováciu strany, ktorá je tu od revolúcie, nie je jednoduché, medzi členstvom a aj u voličov. Hlinu poznám dobre z parlamentu, má rád ľudí, rád medzi nich chodí, je akčný, vytrvalý, s nápadmi a iniciatívami, dôsledný a pracovitý. Som presvedčený, že pod jeho vedením sa KDH odrazí od dna a stane sa modernou konzervatívnou stranou ľudového typu, postavenou na kresťanských princípoch. Ako člen Rady KDH a delegát snemu som rád, že v septembri bude mimoriadny snem, na ktorom sa zmenia stanovy. Sú staré, nikdy nebolo dosť času a ochoty na zmeny. Snem sa isto bude venovať aj témam, ktoré by mali byť v budúcnosti pre KDH kľúčové. Hlinove návrhy sú poľnohospodárstvo, rómsky problém a prospotrebiteľská agenda. Isto sa to rozšíri aj na iné pálčivé témy našej spoločnosti, ktorých je dosť!

Hlina je vnímaný ako performer, človek organizujúci akoby z mladíckej nerozvážnosti pouličné akcie, čiže v podstate politik podobný Matovičovi. Myslíte si, že je načase, aby KDH prevzalo takúto politiku, alebo bude Hlina viesť KDH k striedmosti?

Keď ste štyri roky v opozícii, nemáte na nič vplyv a všetky vaše dobré návrhy zamietajú, tak vás to hnevá, a preto niektorí politici upozorňovali na problémy aj pestrejšou formou. Alojz Hlina vyšiel zo strany OĽaNO, ale rýchlo sa s ňou rozlúčil. Jeho metódy neboli vždy lahodiace oku, keď hovoríme napríklad o jeho šarvátkach, ale toho sa už vzdal. Dvakrát ho ako poslanca policajti zmlátili ako psa, iba ja som vždy dal ostré interpelácie na ministra Kaliňáka a často som to v parlamente spomínal. Teraz je Hlina predseda strany, ktorá má pod jeho vedením šancu znova osloviť ľudí. Stretol sa aj s našimi seniormi, bol na našej púti v Levoči a do nášho časopisu Generácie poskytol na mojich 10 otázok veľmi dobré odpovede. Na novom poste je celkom iný. „Čo bolo, to bolo, terazky je majorom!“

„Sme na začiatku dlhej cesty, v ktorej nás čaká veľa práce, potu a sĺz. Musíme presvedčiť Slovensko, že sme ako konzervatívna ľudová strana pre túto krajinu práve v dnešnom zmätku nezastupiteľní,“ povedal som na povolebnom sneme KDH a je to pravda.

Ako vidíte budúcnosť kresťanskej demokracie na Slovensku všeobecne?

Pod vedením kresťanských demokracií sa znovu vybudovali viaceré vojnou zničené štáty. Kresťanskí demokrati Adenauer, De Gasperi a Schuman boli otcovia Európskej únie, vo svojich krajinách a v celej Európe majú stále nasledovníkov. KDH, člen Európskej ľudovej strany, je najstaršou kresťanskou demokraciou v postsocialistických krajinách. Jej zakladajúci členovia podstatne prispeli k pádu komunizmu a po revolúcii KDH vykonalo veľa pozitívnych činov, ktoré dnes pokladáme za samozrejmé.

Som presvedčený, že KDH sa zasa vráti na politickú scénu a bude relevantnou stranou, s ktorou bude treba počítať. Zmeny, a najmä omladenie klubov, okresov, Rady KDH, a najmä jeho predsedníctva, ukazujú, že nové vetry vejú aj v KDH a to je dobre. Mrzí ma, že KDH nie je v parlamente, ale byť v dnešnej opozícii by nebola žiadna radosť. Nebol som prekvapený, že nová vláda sa rýchlo dohodla, všetci rýchlo zabudli, čo bolo pred voľbami. V starých kostiach som cítil, že to bude takto a štyri roky nie inak. Za ten „ciťák“ ma aj v KDH bili ako žito.

Ako vnímate súčasnú politickú atmosféru na Slovensku, ktorá je charakterizovaná početnými kauzami a protestmi?

Vláda, parlament a aj politická atmosféra je obrazom Slovenska. Ľudia sú politikou unavení, čo si zvolili, to majú. Po voľbách ma šokovalo, že „kresťanské“ Slovensko s 80 % veriacimi dalo prednosť:

Richardovi Sulíkovi a strane SaS, bez ktorej by sme tu nemali osem rokov vládu Smeru a ktorá iba čaká na otvorenie tém, proti ktorým sme v parlamente štyri roky úspešne bojovali. Taktiež Igorovi Matovičovi, ktorý tvrdil a tvrdí, že všetci politici sú zlodeji a klamári, iba OĽaNO nie je. Dokáže byť iba proti, nevie byť za.

Potom Andrejovi Dankovi a jeho strane, ktorá po revolúcii urobila veľa negatívneho pre Slovensko a nikdy nikomu nepovedala – prepáčte.

Marianovi Kotlebovi s jeho témami, ktorého existenciu všetci ignorovali a ignorujú, čo jeho strane skôr pomáha ako škodí.

A Borisovi Kollárovi, ktorý pred voľbami a aj po nich rýchlo ukázal, čo pre neho znamená pojem „rodina“.

KDH by s týmito, najmä schránkovými stranami, ťažko spolupracovalo. To, že nám chýbalo 0,06 %, 1 560 hlasov, je signál zhora, že ako bolo na počiatku, tak už v KDH nemôže byť.

Početné kauzy boli aj v minulom volebnom období. Proti nim sa bezúspešne protestovalo najmä v NR SR. Týkali sa exekúcií, schránkových firiem, daňových rajov, korupcie, finančných machinácií, manipulácií vo verejnom obstarávaní, neplatení faktúr, tunelovania peňazí z europrojektov atď. Keď dnes neexistuje reálna alternatíva pre zmenu tejto vlády, tak stále vyskakovať, najmä v čase slovenského predsedníctva EK, je pre Slovensko kontraproduktívne. Minister vnútra odstúpi, po predsedníctve EK aj premiér, to cítim, ale čo sa zmení? Vláda tu vydrží 4 roky, lebo nemá alternatívu. Zatiaľ sa musí vybudovať reálna a seriózna politická aliancia, od ktorej je Slovensko stále ďaleko.

Ako ste to mysleli s ignorovaním Kotlebu?

Keď bol demokraticky zvolený ako predseda VÚC, ústavní činitelia a aj médiá ho ignorovali a nepozývali, viedli proti nemu iba negatívnu kampaň, čo mu v popularite pomáhalo. Nechcem sa ho zastávať. Jeho metódy s holými hlavami sú mi cudzie, ale je pravda, že otvára témy, ktoré sú tabu a nikomu sa do nich nechce. Hneď po voľbách mal v Bratislave tlačovku, kde povedal viacero svojich názorov, ktoré neboli hlúpe, naopak, boli dôležité a zdôvodnené. Zdôrazňujem však, že jeho metódy práce a totálna ignorancia EÚ bez programu B sú nesprávne.

Viete si predstaviť budúcu spoluprácu KDH s Borisom Kollárom alebo Kotlebovou ĽSNS?

S Kollárom určite nie. S Kotlebom za danej situácie tiež nie, jeho metódy súvisia s násilím, stihomanom a s čiernobielym videním sveta. Ale aj u neho môžu vzniknúť frakcie, ktoré budú lepšie chápať, kde je sever.

Mikloško

Jozef Mikloško. Zdroj: Archív JM

- Reklama -