Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do politiky?
Ak chce človek meniť to, čo je spoločné, je to stále najlepší spôsob, ako to urobiť. Samozrejme, že sa to dá robiť aj inak, cez média či ako aktivista, ale cez tú politiku sa mi to zdá najsilnejšie.
Na čo ste počas šiestich rokov v politike hrdý?
Myslím si, že za tých šesť rokov sa toho podarilo naozaj veľa. Ale taká tá veľká zmena, ktorú krajina potrebuje, tá sa nepodarila. Mám na mysli zmenu vlády po marcových voľbách. To, čo mňa drží v politike aj napriek tomu, že vláda je, aká je, sú konkrétne menšie veci. Naozaj sa snažím každý týždeň, každý mesiac si nájsť niečo, čo človek môže zmeniť a potom sa z toho tešiť.
Zverejnil som veľmi detailný odpočet po prvom aj po druhom volebnom období. No tá najsilnejšia vec, ktorá sa mi podarila, je, že vďaka zákonom, ktoré som presadil, sa zásadne podarilo znížiť úrokové sadzby pri hypotékach. V tomto prípade sa Slovensko posunulo z krajiny, ktorá mala v eurozóne skoro najdrahšie hypotéky, do krajiny, ktorá ich má dnes v rámci eurozóny najlacnejšie. Naozaj sa mi stáva, že mi aj každý týždeň napíše nejaký človek, že bol práve v banke a ušetril 50 či 100 eur mesačne.
Aj napriek tomu, že v politike je veľmi veľa špiny, ja som mal v poslednom čase šťastie na pozitívne veci. Napríklad som bol prekvapený z pozitívnej reakcie ľudí, ktorá prišla po voľbách, keď som sa aj s kolegyňami rozhodol, že sa aj napriek ponukám, ktoré prišli, nebudem podieľať na vláde so Smerom. Dokonca mnohí, ktorí si mysleli, že taká vláda zrejme musí byť, ani tým sa nepáčila ta špinavosť a karierizmus, ktorá s tým bola sprevádzaná.
Naozaj som dostal veľa pozitívnych impulzov. Aj dnes v noci (15. 7. – pozn. red.) mi prišiel e-mail v súvislosti s kauzou Košecký, kde mi nejaký človek písal, nedajte sa, nebojte sa, pracujte ďalej. To je to, čo vás drží na nohách, aj keď sedíte v parlamente s kotlebovcami a kollárovcami.
Je niečo, čo vás mrzí, čo nevyšlo?
Veľmi ma mrzí, že Rado Procházka podľahol, neviem, či tlakom, alebo lákadlám a opustil základnú misiu a základne hodnoty, na ktorých sme spolu vytvorili Sieť. A rovnako vnímam ako svoju najväčšiu chybu, že som mu veril a že som to neodhadol, že sa toto stane. Samozrejme, každý deň robíme chyby, ale z takých tých vážnych, toto ja vnímam ako svoju vážnu a jedinú chybu – že som ho neodhadol.
Prečo odmietate komentovať dianie v strane Sieť? Zmenili by ste k nej postoj, keby sa zmenil predseda?
Všetci tí, ktorí sa rozhodli v strane zostať, majú jednotný názor na to, že chcú funkcie a výhody vo vláde Smeru a rozpory medzi nimi sú čisto o tom, kto ich má viac a kto ich má ako užívať. To znamená, že nielen pre mňa osobne, ale ani pre nikoho nie je nijaký dôvod meniť názor na Sieť, či tam bude predsedom jeden, alebo druhý. Ja sa snažím nekomentovať dianie v Sieti najmä preto, že keď sa človek snaží budovať nejakú inú politickú kultúru, tak musí začať od seba a mne sa vždy zdalo, že keď boli na Slovensku nejaké politické rozpory, tak skončili tak, že politici potom pôsobili ako nejakí rozvedení partneri. Najskôr sa strašne milujú a potom prepierajú na verejnosti svoju špinavú bielizeň.
Zdá sa mi to úplne nešťastné, lebo to ničí dôveru ľudí v politikov a ja nechcem takéto niečo robiť, lebo si myslím, že Rado je veľmi inteligentný, ale hovorím, neviem, čo sa stalo, čo ho zlákalo a ani nad tým nechcem špekulovať.
Čo by sa muselo zmeniť, aby ste sa do strany chceli vrátiť? Uvažovali ste niekedy nad tým?
Nie, lebo tá menšina, ktorí sme odišli, sme mali názor na vládu so Smerom a celkové fungovanie a obávam sa, že sa potvrdil, tým čo sa deje a ako vláda funguje, takže zmena osôb nemôže zmeniť môj názor.
Kritika Siete, ale aj Mostu sa často spája s tým, že kryjú škandály a nemravné veci. To je určite pravda, veď to vidíme aj na kauze Bašternák, ale problém je širší. Problém je v tom, že Slovensko premrhalo už 10 rokov. Od prvej Ficovej vlády, akoby sa iba dobiehali silné reformy, euro, Schengen, ale nové silné impulzy neboli, čiže sa spravilo málo dobrého a krajina stagnuje. Neposúvala sa v oblasti korupcie, školstva, zdravotníctva v ničom, čo určuje našu budúcnosť a mám pocit že ani za súčasnej vlády sa to nezmení. To je dôvod, prečo si myslím, že vstupovať do takejto vlády je zásadná chyba, lebo Sieť tým úplne poprela svoj genetický kód.
Genetický kód Siete bol, že je to nová generácia politikov, ktorá zmení Slovensko. Napraví veci, ktoré tu boli dlhodobo zablokované. No keď sa pozriete, ako sa správajú moji bývalí kolegovia vo vláde, tak uvidíte, nielenže sa dali kúpiť, neprejavujú ani nijakú zásadnú snahu niečo zmeniť. Ich politika sa naozaj obmedzuje len na to, kto, kde, akú funkciu bude mať.
Keby boli obsahovými lídrami, ktorí každý týždeň prídú s nejakým návrhom, ako zmeniť školstvo či zdravotníctvo, alebo spravodlivosť, tak by som sa predsa len možno cítil, že treba s nimi ešte nejako bližšie spolupracovať. Ale jasne vidíme, že Sieť a ani Most, s výnimkou pani ministerky Žitňanskej, nie je lídrom žiadnych zmien v tejto vláde.
Počas vášho pôsobenia v SDKÚ ste blízko spolupracovali s ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou. Ste s ňou v kontakte aj teraz? Sledujete jej prácu?
My sme s pani Žitňanskou v kontakte už viac ako 15 rokov mimo politiky. Vždy komunikujeme. Treba povedať, že odkedy vstúpila do vlády, komunikujeme menej, lebo ako ministerka je extrémne zaneprázdnená a aj preto, že teraz stojíme na opačných stranách barikády.
Sledujem aj jej prácu, ale nie úplne do detailov. Záleží na tom, čo je moja odborná oblasť. Ale k veciam, ktorým sa venujem: protischránkový zákon, exekúcie, konkurzy, na tie oblasti sa zameriavam viac. Aj ich pripomienkujem. Zatiaľ som bol jediný z politikov, kto pripomienkoval jej návrh protischránkového zákona, ktorý predložila do pripomienkového konania.
V akom stave je čierna a biela listina, ktorú ste zostavili? Je okolo nich už dlhšie ticho…
Vydali sme základný zoznam. Plánujeme ho ešte priebežne aktualizovať, lebo sa objavujú nové mená. Ale nebude to už také kvantum. Niekedy na jeseň zo zoznamu odídu ľudia, ktorí boli odvolaní a naopak, pribudne naň zopár zmien.
Čelíme zastrašovaniu v tejto veci. Boli na mňa podané dve trestné oznámenia. Dostal som aj výzvy od ľudí v zozname, ktorí sa snažia so mnou občiansko-právne súdiť. Čiže ľudia, ktorí neboli odvolaní, sa snažia nás nejakým spôsobom zastrašiť, aby sme ten zoznam stiahli…
Môžete prezradiť aj konkrétne mená?
Napríklad Peter Čižnár šéf JAVYS-u či jedna z firiem tety Anky.
Funguje to? Dali ste spiatočku?
To nie… Berie to nejaký čas, ale keď sa dá človek v tejto práci takto ľahko zastrašiť, tak ju nemôže dobre robiť. Navyše, aj pán Marcel Forai, keď som na jeseň zverejnil jeho tetu Anku a musel odstúpiť, tak dal na mňa trestné oznámenie, že ho ohováram a tiež to polícia, pokiaľ viem, odmietla.
Chvalabohu, Slovensko zatiaľ nie je Ukrajina alebo Rusko, takže sa nemusím báť o svoju bezpečnosť a takéto menšie perzekúcie musí človek zvládnuť. Skôr uvažujem nad tým, čo má význam ďalej robiť v týchto veciach… Možno teraz pôjdem zdanlivo proti sebe, ale myslím si, že za normálnych okolností toto nie je robota pre politikov, ale práca najmä pre prokuratúru a políciu. Politici majú hlavne robiť systémové riešenia, no tieto inštitúcie majú naháňať takýchto ľudí. Len tým, že u nás tieto orgány neplnia túto funkciu, tak ju preberajú na seba politici a média. Lebo sme jediní nezávislí a môžeme si to dovoliť.
Čo si myslíte o protestoch pred Bonaparte? Považujete ich za správnu formu opozície, ako bojovať proti koalícii?
V prvom rade musím povedať, že ja aj moje kolegyne, ktoré odišli zo Siete, sme podporovali odvolanie pána Kaliňáka, lebo je naozaj zjavné, že on nemôže v tej funkcii zostať. V tomto mal zvyšok opozície našu plnú podporu. V tomto sme zajedno.
Pokiaľ ide o protesty, tak problém nie je v protestoch. Ak vláda takto ignoruje vôľu občanov, čo vyplýva aj z prieskumov verejnej mienky, kde väčšina opýtaných si myslí, že Kaliňák by mal odstúpiť, keď väčšina občanov neverí polícií, že sú nezávislí, tak vláda má vlastne veľmi vážnu krízu. V ich dôveru a dôveru v právny štát, ktorú ignoruje a dúfa, že to prejde.
Nepovažujem túto formu protestov za niečo odsúdeniahodné. Čo je však podľa mňa problém a to sa prejavuje vo všetkých tých diskusiách, je, že… To, že niekto ako pán Lipšic a pán Rajtár vyskúmali celú tu kauzu, tlačia na ňu, robia výbory, čiže robia investigatívnu prácu, ktorú som ja robil pri iných škandáloch a oni ju robia tu, to je podľa mňa super. Ale to najdôležitejšie v politike je, že keď sa na to ľudia pozrú a povedia si, ježiš, to je hrozné, potrebujú vidieť, že to bude inak. A aby to bolo inak, potrebujú veriť, že je tu niekto, kto bude vládnuť inak… Potom sa však pozrú na pána Sulíka s pánom Matovičom a neveria. Pretože každý, kto ich v politike sleduje dlhšie, vie, že vláda ťahaná týmito dvoma pánmi, by asi ani dlho nefungovala.
Podľa môjho názoru teda veľa ľudí, ktorí kritizujú protesty, nekritizujú protesty, ale to, že popri nich neveríme, že tá opozícia je skutočnou alternatívou. Lipšic a Rajtár si robia dobre svoju prácu, lebo problém odhalili a ťahajú ho, ale lídri si svoju prácu dobre nerobia, lebo nebudia dôveru, že sú pripravení vystriedať vládu a že to bude oveľa lepšie.
Najkrajšie to vidno na tom, že najviac popularita od volieb nenarástla Matovičovi so Sulíkom, ale pánovi Dankovi. Pričom, povedzme si úprimne, pán Danko ponúka zatiaľ len prázdnu politiku. Ale ponúka to, že je milý, nekonfliktný, pôsobí seriózne… Tí ľudia, ktorí sú znechutení Robertom Ficom a Smerom, namiesto toho, aby sa presúvali k opozícií a podporovali ju, sa presúvajú k SNS a pánovi Dankovi. Tu sa ukazuje diferenciácia ľudí. Niektorí chcú krikľúňov, ale tí volia tvrdú opozíciu aj dnes, ale voliči nachádzajúci sa v strede, ktorí odchádzajú od Fica, chcú cítiť alternatívu a v tom opozícia zlyháva. Sú oficiálni lídri opozície, ale pôsobia príliš tvrdo… Preto pán Danko zozbierava tých voličov, ktorí chcú solídnejších politikov, čo je paradox, lebo pán Danko nie je veľmi solídny, ale veľmi tak pôsobí. Vie to zahrať…
Budú však nakoniec protesty viesť k vyvodeniu zodpovednosti pre konkrétnych ľudí?
To je veľmi dobrá otázka a myslím si, že iba Robert Fico na ňu pozná dnes odpoveď. Ja si však myslím, že skôr či neskôr bude musieť pán Kaliňák odísť. Hodnota politika vo vláde sa skladá z mnohých vecí. No najdôležitejšie pri takom politikovi je, či má dôveru verejnosti, či dokáže komunikovať, presviedčať, vysvetľovať, držať na svojom chrbte časť vládnej zodpovednosti a je zjavné, že Robert Kaliňák toto stratil…
Ak sa pozriete, ak sa stal predtým nejaký závažný trestný čin, on bol schopný povedať, áno, som minister vnútra, takto to riešim… Veľká časť ľudí mu verila, je to v poriadku, nejako sa to vyrieši. Ale on dnes tu dôveryhodnosť stratil, tým pádom ani ako minister vnútra, ani ako zástupca Roberta Fica viac nefunguje na ľudí. Z prínosu sa stal príťažou.
Vzhľadom na to, ako dlho kauza Bašternák beží a že ide dosť do hĺbky, sa to podľa môjho názoru ľuďom príliš vypálilo do mozgu na to, aby o štyri mesiace bol opäť feši. Podľa mňa ho to definitívne politicky odpísalo. Môže byť vo funkcii ešte štyri roky, to neviem, ale viem, že nikdy nebude prínosom. Tým pádom je to otázka na Roberta Fica a všetkých vo vláde, ako dlho sú ochotní niesť na chrbte ešte jeden kameň, ktorý Kaliňák predstavuje. Pretože on už dnes nie je nič iné iba kameň.
V marcových voľbách ste dostali viac ako 36 000 preferenčných hlasov. Ako chcete dodržať a presadiť sľuby, ktorými ste sa týmto ľuďom zaviazali? Respektíve nebolo by ľahšie zmeny presadiť, ak patríte do nejakého klubu?
Hlavný rozdiel v politike je v tom, že dôležité ani nie je to, či ste, alebo nie ste v klube, ako skôr to, či ste, alebo nie ste v koalícii. Lebo napríklad klub SaS má 21 poslancov, ale veľa toho zatiaľ nepresadil. To nemyslím v zlom, ale sú v opozícii.
Samozrejme, preto všetci slušní ľudia chcú isť do vlády, lebo chcú zmeniť všetko to, čo sľúbili. Podmienka však je, že musí byť na to vo vláde priestor. Ja som to odhadol a, zdá sa, že som to odhadol správne, že vo vláde so Smerom Sieť nebude mať priestor presadzovať svoje sľuby.
Ja som dnes v opozícii a čo môžem skúsiť robiť, je vyvíjať kombináciu verejného tlaku a zákulisnej práce, čiže chodiť, tlačiť, lobovať. Moja skúsenosť z politiky je, že keď ste dostatočne aktívny, tak aj z opozície sa dá veľa vecí presadiť, i keď je to asi desatina toho, čo z vlády.
Aké sú vaše politické ambície? Vidíte sa v politike aj po ďalších voľbách?
Táto otázka je pre mňa veľmi skoro. Veľmi dlho a tvrdo som pred tými poslednými pracoval a teraz ešte len spracovávam, čo sa vlastne stalo. Vždy som veril, že zmena sa dá urobiť, keď sa vybuduje silný celok. Preto aj veci, s ktorými som nebol absolútne stotožnený v Sieti, som toleroval, lebo keď to chce každý po svojom, nikdy nevznikne tá silná protiváha Smeru. Nevyšlo to z dôvodov, ktoré sú dnes už známe. A ja nemám odpoveď, čo je ďalší krok.
Rovnako ako pred voľbami však podľa mňa platí, že chýba tu tá sila, ktorá by získala dôveru a v praxi aj urobila, že dokáže zmenu. Sulík aj Matovič teoreticky môžu byť súčasťou úspešnej vlády, aj keď už jednu vládu položili, ale nikto okrem ich najhlbších stupencov neverí, že môžu byť lídrami vlády. Výzva pre Slovensko je, kde je tá sila, ktorá dokáže byť Smeru konkurenciou so snahou krajinu zmeniť.
Dôležitejšie ako to, či ja som v politike, je, či vieme dať dokopy nejakú silnejšiu partiu ľudí, ktorá by vedela krajinu potiahnuť. Aby sme tu nemali iba ďalšiu stranu jedného muža. Pokiaľ by taká partia bola, rád by som jej pomohol a to, či by som bol jej šéfom, alebo nie, nie je pre mňa najdôležitejšie. Momentálne neviem ponúknuť žiaden zoznam s menami, lebo som vo fáze, že sa snažím ľuďom načúvať.
