V lete 1989 sa na slovenských lúkach a pastvinách páslo jeden a pol milióna kusov hovädzieho dobytka. V tom čase to predstavovalo k pomeru k počtu obyvateľov 1:3,5. Dnes máme na Slovensku necelú tretinu dobytka oproti roku 1989, a z celkového počtu viac 450 tisíc kusov je niečo cez 200 tisíc kráv. Pred 27 rokmi malo Slovensko 5,276 milióna evidovaných občanov, dnes niečo viac ako 5,43 milióna. Prečo máme potom nižšie stavy dobytka a hovädzie mäso musíme dovážať?
V júni a v júli som križoval francúzske cesty. Najazdil som viac ako desaťtisíc kilometrov po rôznych regionálnych cestách. Okrem iných vecí, ktoré som si potvrdil, je, že kravám sa vo Francúzsku darí, pasú sa na rôznych šírych pasienkoch neďaleko diaľnic a lokálnych ciest. Obraz podobný Slovensku spred roku 1989. Podobne ako vo Francúzsku vidíte hojnosť pasúcich sa kráv v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Holandsku a Belgicku. Podľa dostupných údajov, vo Francúzsku je 19,3 milióna kusov dobytka, z čoho je 7,7 milióna kráv. A keďže vo Francúzsku je 66 miliónov obyvateľov, tak u nich je pomer počtu dobytka a obyvateľov lepší ako u nás za „socíku“ – 1:3,3.
Podľa dostupných údajov, v celej EÚ sa chová približne 90 miliónov kusov dobytka a na „staré“ členské štáty pripadá 85 %. Nové členské štáty po vstupe do EÚ museli zredukovať stáda. Po Francúzsku je druhé Nemecko s 12,5 miliónmi kusov. Vystupujúca Veľká Británia má takmer 10 miliónov kusov. Ešte aj Česko je koeficientovo oproti nám na tom lepšie s 1,3 miliónmi.
Cena jednej kravy sa pohybuje od 700 do 1500 eur, priemer je niekde na 1000 eur. Znamená to teda, že na Slovensku je menej majetku o 1,1 miliardy EUR v podobe kráv oproti roku 1989. Rovnako by sme tak mohli pokračovať stavmi ďalších úžitkových zvierat. Slovensko bolo od roku 1989 rozkradnuté aj v ďalších sférach, najmä v oblasti priemyslu.
Štát menom Slovenská republika ako taký už takmer nič nevlastní a je slabý. Toto sa podarilo privatizérom a neoliberálom za tie roky. A dnes, keď voláme po tom, aby štát zasiahol, najmä proti bezpráviu a nespravodlivosti, proti exekúciám nebankoviek, tak nemá nástroje a páky. Lebo Slovensko ako štát je ekonomicky slabý, rozkradnutý a ekonomické nástroje sú v súkromných rukách. Aký to paradox oproti Francúzsku, kde štát je majiteľom veľkého množstva firiem, pozemkov a majetkov. A nemáme ani vlastnú armádu.
Určite si domyslíte, kto to chcel zvonka dosiahnuť a prečo… Havel bol tiež len nástroj niekoho iného.
Keď vládol Mečiar a rozvrátil slovenskú ekonomiku privatizáciou, naštartoval tiež aj infláciu. Dzurinda išiel robiť biznis do vlády, nie spravovať krajinu. Nezúčtoval ani s Mečiarom. Fico mal na Flašíkovom bilboarde troch psov – a Fico mal byť väčší oproti Mečiarovi a Dzurindovi. Ani Fico nezúčtoval so svojimi predchodcami, lebo sa vydal na cestu biznisu. A to si hovorí právnik. Žeby bola brzdou retroaktivita práva? Akého práva, toho pozitívneho, alebo toho prirodzeného?
Takže vráťme sa ku kravičkám. Počty stavu kráv a hovädzieho dobytka sú jedným z ukazovateľov stavu ekonomiky v krajine, či sa nám to páči alebo nie. Redukcia na Slovensku je zreteľná a zrejmá, a nie len v tomto segmente. Niekto by rád zredukoval aj počty Slovákov?
Preto si kladiem otázku: kam sa rúti Slovensko?
