Podľa Romancova je tak prípadná „lekcia Západu“ skôr ruskou rétorikou alebo zbožným prianím. „Keď sa pozrieme na objem ekonomickej výmeny medzi Tureckom a EÚ, eventuálne medzi Tureckom a Západom, tak je výrazne vyššia ako v prípade Ruska. Turci by spáchali ekonomickú samovraždu, keby sa pridali k Rusku a niekomu by chceli dávať lekcie,“ myslí si Romancov.
Špekulácie o možnom novom spojenectve oboch krajín podporuje fakt, že turecký prezident prichádza do Ruska v čase napätých vzťahov so Západom, ktorý znepokojuje Erdoganov tvrdý postih údajných pučistov.
V turecko-ruských vzťahoch však podľa Romancova ešte stále existuje niekoľko trecích plôch, napríklad problém krymských Tatárov, arménsko-azerbajdžanský spor alebo oblasť Strednej Ázie, kde majú obe krajiny bezpečnostné záujmy.
Zároveň je však pravda, že Turecko má proti EÚ a USA pomerne silné karty, s ktorými môže hrať – žiadosť o vydanie duchovného Fethullaha Gülena voči USA a migračnú krízu voči EÚ, pripúšťa Romancov.
Celý text si môžete prečítať TU.
