Podľa aktuálnych údajov tvoria cudzinci 42,87 percenta zo všetkých príjemcov sociálnych dávok, ktorí žijú vo Viedni. Celkom poberá aspoň čiastočné sociálne dávky takmer 77-tisíc cudzincov a mesačne tak „stoja“ hlavné mesto Rakúska asi 838-tisíc eur. Najväčšiu skupinu medzi príjemcami sociálnych dávok tvoria ľudia z Turecka (9 815). U takmer sedemnástich tisíc „poberačov“ sociálnych dávok úrady neboli schopné ich občianstvo identifikovať.
Podiel cudzincov poberajúcich sociálne dávky sa v posledných dvoch rokoch dramaticky zvýšil. „Ešte v januári 2014 uvádzalo vo svojej štúdii ministerstvo práce a sociálnych vecí, že Viedenčania s iným ako rakúskym občianstvom tvorili medzi príjemcami sociálnych dávok len 27,7 percenta. Peniaze pritom poberajú aj ľudia, ktorí nemajú pridelený od úradov status utečenca,“ konštatuje rakúsky denník s tým, že hneď za Turkami nasledujú Srbi, Sýrčania a Afganci.
Rakúsko je pritom často spomínané ako príklad krajiny, kde sa darí úspešne integrovať utečencov na trh práce aj do spoločnosti. Fakt, že takmer polovicu poberateľov sociálnych dávok tvoria konkrétne vo Viedni cudzinci, však o úspešnej integrácii rozhodne nevypovedá. Aj s ohľadom na skutočnosť, že v rámci populácie tvoria ľudia s iným ako rakúskym pasom maximálne niečo medzi dvadsiatimi až dvadsiatimi piatimi percentami. Mnohí to pripisujú vládnym socialistom (SPÖ), ktorí vo Viedni vládnu nepretržite od konca druhej svetovej vojny.
Pri posledných voľbách, ktoré sa uskutočnili minulý rok na jeseň, však víťazstvo socialistov nebolo zďaleka také presvedčivé ako v minulých rokoch. Socialisti síce opäť zvíťazili, ale nedosiahli ani štyridsať percent a tento volebný výsledok pre nich bol najhorším v celej povojnovej histórii. Naopak, slobodní v týchto voľbách značne zabodovali, keď skončili na druhom mieste a zaostali za socialistami len o približne sedem percent.
Viedeň je práve vzhľadom na zloženie obyvateľstva veľmi špecifická, čo sa premietlo aj do májových prezidentských volieb. Zatiaľ čo v iných regiónoch dosiahol kandidát slobodných Norbert Hofer vysokú podporu, vo Viedni so svojím rivalom Alexandrom Van der Bellenom pomerne jasne prehral. Kým bývalého šéfa zelených Van der Bellena volilo vyše 63 percent, Hoferovi dalo svoj hlas len necelých 37 percent. Neúspechy integračnej a prisťahovaleckej politiky socialistov vo Viedni však naznačujú, že budúce voľby by mohli priniesť ešte prekvapivejší výsledok.
