K islamu sa však Kechlibar príliš vyjadrovať nechcel. Iba poznamenal, že jeho kúzlo spočíva najmä v tom, koľko ľudí sa mu vyhýba úplne alebo toto slovo používa nesmierne opatrne. Posvietiť si podľa svojich slov chcel predovšetkým na slovo integrácia.
„Skloňuje sa na stránkach médií každý deň. Ako nejaká mantra. Integrácia sem, integrácia tam. Od doby, kedy som na Matfyz absolvoval predmet matematická analýza II, som si od toho slova značne odvykol. Ach, krásne to časy. Vtedy mi prišlo vcelku neškodné, však išlo len o matematiku. Dnes – vôbec nie. Dnes ide o ľudí. Dnes mi integrácia príde ako nebezpečný spoločenský sebaklam,“ poznamenáva Kechlibar.
Celý text TU.
Ako následne uvádza, ani veľký idealista už dnes nemôže tvrdiť, že prekročením pomyselnej čiary na mape sa z Pakistanca stane Európan. „Z toho vyplýva istý problém. Odpoveďou na tento problém má byť integrácia. Urobte správne integráciu a hurá, máte časom milióny nových pracovitých spoluobčanov, prínos pre celú krajinu,“ dodáva. A všíma si tiež slová teplického radného Dominika Feriho (TOP 09), ktorý nedávno na svojom facebookovom profile uviedol, že neodmieta utečencov, ale odmieta nedôslednú integráciu.
Od tých ľudí však chceme podľa publicistu niečo, čo by sme sami nezvládli. „Skutočná integrácia neznamená, len naučiť sa jazyk príslušnej krajiny. To pritom samé osebe je ťažká úloha. Skúste sa napr. v dospelosti naučiť použiteľne nemecky – zistíte, že je to práca na niekoľko rokov, navyše by ste okrem spisovného jazyka mali ovládať aj miestne nárečia,“ spomína s tým, že jazyk je napriek tomu najmenší problém. Úspešnou integráciou je pre moslima kompletné prekopanie hodnotového systému.
„Čo keby to celé bolo naopak? Dajme tomu, že sa v Európe niečo zomlelo a milióny Európanov utekajú. A dajme tomu, že Saudská Arábia alebo iný ropný štát by boli tak láskavé a otvorili týmto miliónom neveriacich svoje brány,“ podotýka a poukazuje na integračný kurz, ktorý by museli Európania absolvovať.
„Čarodejnice a rúhačov popravujeme sťatím alebo ukrižovaním, popravy sa konajú zvyčajne v piatok na hlavnom námestí. Na popravu berte svoje deti, bežne sa to tu robí a vštepuje im to úctu k našim zákonom. Číslo na náboženskú políciu je XXX YYY ZZZ, zapíšte si ho do mobilov. Ak zhanobí dcéra česť rodu, je nevyhnutné ju zabiť. Ak by ste to neurobili, bola by to pre vás i pre vašich synov spoločenská samovražda. Obriezka dievčatiek sa vykonáva toľko a toľko dní po narodení. Slúžku z Filipín môžete znásilňovať, ako chcete. Ak otehotnie, poletí späť na Filipíny, výživné platiť nebudete. Zadok sa vytiera ľavou rukou, papier na to nie je nevyhnutný. S cudzou ženou sa na verejnosti zásadne nehovorí, iba ak by to schválil jej majiteľ, a to on neurobí,“ spomína príklad pravidiel kurzu. Aj si myslí, že by 99 percent z nás pri záverečnom teste zaškrtalo to, čo sa od nich chce – ale nie z presvedčenia.
„A kto z nás by podľa tých, naučených zásad začal skutočne žiť? Kto z nás by ich začal vštepovať svojim deťom?“ pýta sa a dodáva, že skoro nikto. „Inými slovami, moc by sme sa do Arábie neintegrovali. Skôr by sme v tej tradičnej spoločnosti pôsobili svojou prítomnosťou ako rozkladný živel,“ poznamenáva ďalej.
Podľa jeho názoru to tak funguje aj u západných imigrantov v Saudskej Arábii, keď arabskí tradicionalisti, samozrejme, zúria, že na ich území vznikli také vredy bezbožnosti. „Teraz si to predstavte naopak. To je totiž situácia, v ktorej sa Európa s celou svojou slávnou integráciou nachádza práve teraz. My Európania sme trochu sústredení na seba presvedčení o tom, že naše civilizačné normy sú univerzálne a morálne vhodné pre celé ľudstvo. Že ľudia, ktorí k nám prídu z primitívnejších častí sveta, sa do nich musia zamilovať. Keď nie hneď, tak časom, keď pochopia ich osvietenosť a nadradenosť. V najhoršom im to vysvetlíme riadnym vyučovaním. Multimediálne učebne už sa tešia na multikultúrnu prevýchovu. Lenže Afganec, ktorý sem príde odniekiaľ z paštúnskeho vnútrozemia, to vidí úplne inak. Veľa našich predstáv o živote sa mu hnusí rovnako úprimne, ako sa vraždenie dcér hnusí nám. Dobrovoľne ich neprijme, pretože by sa ráno nemohol pozrieť do zrkadla,“ poznamenáva publicista a z toho dôvodu chápe aj vznik get.
„Ona dôsledná integrácia podľa predstáv Dominika Feriho sa v podstate rovná hlbokej prevýchove dospelých ľudí, ktorí o to nestoja. V dejinách sveta bolo dosť utopických hnutí, ktoré si prevýchovu človeka vzali za svoj cieľ. Úspechy sa nikdy nedostavili. Demokratické štáty, ak sa do tejto márnej práce vôbec nechali zlákať, to zvyčajne vzdali včas,“ uzavrel s tým, že verejnú politiku by na Feriho optimizme rozhodne nestaval. A to minimálne do času, kým niekde inde presvedčivo ukážu, že to naozaj ide.
- Reklama -
