“V mnohých prípadoch práve obmedzenie zdravotnej starostlivosti postihuje v súčasnosti najslabšie sociálne skupiny, pričom aj z humánneho hľadiska je otázne odopretie poskytnutia zdravotnej starostlivosti osobe, ktorá objektívne nedokáže jednorazovo uhradiť svoj dlh z minulosti,” zdôvodnila návrh Luptáková. Návrh novely je ešte v štádiu rokovania so všetkými zúčastnenými stranami, má sa hľadať optimálne riešenie.
Náklady za liečbu si však zdravotné poisťovne budú môcť následne od dlžníkov vymáhať. “Zdravotná poisťovňa má naďalej možnosť vymáhať svoje pohľadávky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť od poistenca, nebude však už mať možnosť obmedziť mu prístup k zdravotnej starostlivosti. V súčasnosti takéto obmedzenie prístupu je možné, a to často aj v prípadoch, kedy si už osoba bežné poistné platí, avšak má z minulosti neuhradený dlh,” skonštatovala Luptáková.
Pripravení na diskusiu
Súčasná legislatíva podľa ministerstva spôsobovala v praxi značné problémy. Okrem iného mala administratívne aj časovo zaťažovať poskytovateľov pri overovaní, či pacienti nie sú neplatiči. “Novou právnou úpravou bude výlučne povinnosťou zdravotnej poisťovne kontrolovať, či plánovaná zdravotná starostlivosť bola poskytnutá dlžníkovi, a náklady na túto zdravotnú starostlivosť si bude od tohto dlžníka vymáhať,” uviedla Luptáková.
“Všeobecná zdravotná poisťovňa je pripravená na konštruktívnu diskusiu o tomto návrhu zákona,” reagovala jej hovorkyňa Petra Balážová. Ekonomický dosah poisťovňa zatiaľ vyčísliť nedokáže. Štátna poisťovňa má v súčasnosti vyše 336 000 dlžníkov vrátane zamestnávateľov, ktorí jej na poistnom dlhujú 308 miliónov eur.
Plány ministerstva sa nepáčia súkromnej zdravotnej poisťovni Dôvera, ktorá ich označila za zlé. V súčasnosti eviduje viac ako 93 000 dlžníkov s pohľadávkou.
“Vďaka novej legislatíve budú poctiví poistenci opäť doplácať na tých nepoctivých. Poskladajú sa im na liečbu a lieky. Dlžníci na verejnom zdravotnom poistení, nazvime ich čierni pasažieri, tak budú môcť čerpať zdravotnú starostlivosť bez toho, aby si plnili zákonnú povinnosť platiť zdravotné odvody,” povedal PR špecialista poisťovne Matej Štepianský.
Markantný nárast dlhov
Zmena môže podľa jeho slov uškodiť aj dlžníkom. “Ich priemerný dlh voči Dôvere je približne 120 eur. Ak by však čerpali plánovanú zdravotnú starostlivosť, napríklad výmenu bedrového kĺbu, ktorá stojí tisíce eur, zdravotná poisťovňa by po novom mala vymáhať nielen nezaplatené poistné, ale aj celú sumu za operáciu. Dlh takto neplatičovi niekoľkonásobne narastie,” poznamenal Štepianský.
Poslankyňa Národnej rady SR Soňa Gaborčáková (OĽaNO-NOVA) upozorňuje, že treba od poisťovní žiadať pre dlžníkov vytvorenie limitov. Ak sa tak neuskutoční, tak sa podľa nej nevyrieši problém zdravotnej starostlivosti sociálne slabších občanov. “V praxi to môže vyzerať tak, že táto právna úprava zabezpečí následnú ošetrovateľskú starostlivosť človeka bez domova. Táto skutočnosť môže ale reálne spôsobiť, že v danom mesiaci nedostane ošetrovateľskú starostlivosť napríklad onkologický pacient v prirodzenom domácom prostredí, ktorý patrí tiež do sociálne slabšej skupiny obyvateľstva.”
Vysvetľovať, prečo platiť
Asociácia na ochranu práv pacientov vníma tento krok ako ústretový voči pacientom. “Nevyrieši to však ich skutočný problém, a tým je ich dlžoba voči zdravotnej poisťovni. Je veľmi pravdepodobné, že skôr či neskôr bude takýto pacient potrebovať určitý druh operácie a pre nezaplatené poistenie si ju bude musieť celú zaplatiť,” skonštatovala jej prezidentka Katarína Kafková. Za dôležité preto považuje aj vysvetľovanie povinnosti platiť zdravotné odvody poistencom.
V súčasnosti majú ľudia, ktorí neplatia odvody na zdravotné poistenie, podľa legislatívy nárok iba na úhradu akútnej zdravotnej starostlivosti. Plánované operácie či kúpele im tak zdravotné poisťovne nemusia preplatiť. K dlžníkom však pristupujú rozdielne. Zhodujú sa v tom, že pokiaľ poistenec dlh riadne spláca, preplatia mu všetko.
