„Teroristické útoky politických extrémistov a náboženských fanatikov nie sú dôsledkom depresie alebo inej duševnej choroby, ale v prvom rade ich kriminálneho správania sa. Nejde o žiadnych šialencov v pravom slova zmysle. Mali by sme striktne oddeľovať prípadnú duševnú chorobu páchateľov od jasne premyslenej stratégie a fanatickej túžby teroristov zabíjať,“ konštatoval vedúci lekár viedenskej Psychologickej služby, ktorá sa ročne stará až o jedenásťtisíc pacientov.
Médiá a tzv. „odborníci“ pritom práve depresiami a zlým duševným stavom vysvetľovali prakticky všetky aktuálne teroristické útoky. Podobné skratkovité vysvetlenie však rakúsky psychiater odmieta. „Depresívny jedinec absolútne stráca záujem o dianie okolo seba. Často nie sú títo ľudia schopní sa ani obliecť a jednoducho nemajú dostatok energie, ani motiváciu k žiadnemu násilnému útoku,“ uviedol Psota v denníku Kronen Zeitung.
Psota, ktorý je zároveň viceprezidentom Rakúskej spoločnosti pre psychiatriu, dôrazne varoval, aby ľudia nehádzali teroristov a duševne chorých jedincov do jedného vreca. S názorom svojho kolegu z odboru súhlasí tiež riaditeľ Odboru psychiatrie v Univerzite v Lipsku, profesor Ulrich Hegerl. „Jedným z hlavných príznakov depresie sú pocity viny. Takí ľudia nemajú vôľu spáchať násilný trestný čin. Nemožno, samozrejme, vylúčiť, že napríklad páchateľ teroristického útoku v Mníchove mal depresiu, ale tá rozhodne nebola spúšťacím mechanizmom pre vraždenie.“
Hegerl však konštatuje, že diagnostikovaná depresia môže byť považovaná za jednu z možných poľahčujúcich okolností. Dodáva zároveň, že neliečená depresia môže časom dospieť k maniodepresívnej chorobe. Z mnohých štúdií navyše jasne vyplýva, že depresia nezvyšuje riziko k uskutočneniu násilného trestného činu. „Depresívni jedinci zvyčajne umierajú osamotene,“ tvrdí profesor a vedúci lekár v psychiatrickej liečebni v Bayreuthe Manfred Wolfersdorf.
