Neuveriteľné. Smerácky exposlanec Brixi vynašiel protiteroristcký systém pre celý svet, dokončí ho v Izraeli. Pre PL.sk však prezradil ešte oveľa viac

0
Otto Brixi (Autor: Archív O.B.)

Začnime zľahka. Podľa vašej profilovej fotky na Facebooku sa zdá, že rád cestujete. Akú exotickú krajinu ste to navštívili? Tipujem Nepál…

Pochodil som viacero exotických krajín. Snažím sa cestovať, keďže mi to rozširuje ľudské obzory. Po parlamentných voľbách som sa rozhodol prečistiť si hlavu, načerpať nové myšlienky a možno sa aj trošku očistiť od energie, ktorá sa na mňa v parlamente nalepila. Vybral som sa do Tibetu a Nepálu.

Bolo sa od čoho očisťovať? Myslím z parlamentu…

Parlament je také špecifické prostredie, kde sa na vás nalepia rôzne typy emócií a rôzne typy energií, ktoré si možno nesiete so sebou aj po parlamentnom živote. Obzvlášť, keď v ňom už nie ste a musíte si zvykať na reálny život. Myslím, že sa mi to aj podarilo. Popri tom všetkom, čo sa v parlamente deje, sa bez politiky cítim lepšie ako v čase, keď som v nej aktívne pôsobil.

Ako teraz vyzerá váš postparlamentný život? Práca, ženy, hobby…?

Všetko funguje tak, ako má. Môj osobný život je úplne v poriadku. A čo sa týka pracovného života, tak podnikám, vyvíjam špeciálny záchranný a protiteroristický systém, s ktorým v nadchádzajúcich týždňoch idem do Izraela, kde ho budeme finalizovať. Následne by sme ho chceli vo svetových metropolách aplikovať. Žijem relatívne usporiadaný normálny aktívny život. Tak ako keď som bol v politike, len teraz už v inej sfére.

Čo je Commitax?

Je to spoločnosť, ktorá je moja, ale ten samotný systém nesie iný názov.

V čom spočíva váš protiteroristický systém? O čo ide?

Je to unikátny aplikačný (mobilná aplikácia – pozn. redakcie) a systémový systém na zachytávanie preventívnych a bezpečnostných teroristických hrozieb, ktorý má rozšírenú záchrannú funkcionalitu na pomoc ľuďom a zvieratám v ohrození života v nejakej sociálnej alebo život ohrozujúcej kríze.

Myslíte si, že je to potrebné?

Myslím si, že prevencia terorizmu a samotných bezpečnostných hrozieb má využitie v každej dobe, v dnešnej obzvlášť. Samozrejme, to nechcem stavať len na vlne, ktorá sa nesie celým svetom. Našou úlohou a úlohou celého tohto systému je pomáhať a preventívne zasahovať tam, kde sa ukáže, že to je potrebné.

Ako takýto systém funguje?

Nebudem hovoriť detaily o samotnej funkcionalite.

Takže celý projekt udržujete pod pokrievkou tajomna?

Je to pod takou pokrievkou, pretože robíme niečo, čo je vo svete, teda snažíme sa, aby bolo, relatívne unikátne. Keď príde čas, tak to predstavíme aj po funkčnej stránke.

Predstavili ste projekt aj slovenskej vláde, konkrétne napríklad ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi?

Vo veľmi krátkom čase plánujeme vstúpiť aj do komunikácie s vládou Slovenskej republiky. Keďže tento projekt by mal byť s bezpečnostnými zložkami štátu priamo súčinný a nadväzovať na ne.

Ako vám napadlo začať sa venovať vývoju protiteroristického systému?

Venujem sa tomu už vyše roka, ale nemohol som sa tomu venovať, kým som ešte zastával funkciu poslanca v parlamente. Mali sme množstvo vlastných zákonov, tak čas na inú aktivitu nebol a ani podľa ústavy byť nemohol. Keď ste poslanec, musíte sa venovať len poslaneckej práci.

Spomenuli sme aj vlnu teroristických útokov, ktoré sa šíria po Európe…

Po celom svete…

No ako Európania zrejme prežívame práve takéto „lokálne“ útoky citlivejšie. Je podľa vás Európa na takúto vlnu útokov dostatočne pripravená?

Moderný svet prináša moderné bezpečnostné hrozby a bezpečnostné krízy. V dôsledku migračnej krízy, ale aj v dôsledku globálnej politiky sa k nám dostávajú subjekty, ktoré môžu vnášať do nášho tradičného európskeho života rôzne bezpečnostné riziká. A v zásade dnes nie je úplne stopercentne možné zmonitorovať každú osobu, ktorá v Európskej únii žije alebo do nej prišla. Svet je, žiaľbohu, taký, aký je, a treba žiť v tom systéme, v ktorom sme, a netreba podliehať panike, ale byť ostražitý a klásť väčší dôraz na prevenciu ako potom s hrôzou zisťovať, čo sme zanedbali a ako sa nám to vypomstilo.

Myslíte si, že európske bezpečnostné služby robia v niečom chybu? Keďže podobných útokov stále pribúda…

Bezpečnostné služby po celej Európe pracujú sofistikovaným a fundamentálnym spôsobom. Sme zaplavení množstvom ľudí, ktorých pôvod nepoznáme, u ktorých nevieme, prečo do Európy prišli a aký majú počas ich pôsobenia v Európe úmysel. Vytvára sa množstvo skupín, ktorých cieľom nie je v Európe žiť, pracovať, podnikať a tvoriť nejaký sociálny systém, ale ich cieľom je, žiaľbohu, priviesť Európu do stavu hrôzy a strachu, a stavu, keď sa budú ľudia v dôsledku istých protispoločenských činov cítiť v nebezpečenstve a budú sa báť.

Vrámci migračnej vlny sa môžu teda do Európy infiltrovať aj teroristi?

Som o tom presvedčený.

Čo hovoríte na to, že za mnohými teroristickými činmi boli jedinci, ktorí boli na starom kontinente udomácnení?

To je problém celej Európy, ktorý onoho času nevedel nikto predvídať. Že sa vytvoria typy skrytých buniek, ktoré v Európe mnohogeneračne žijú, sú verbované pod nejakým náboženským alebo iným vplyvom a snažia sa o destabilizovanie samotného európskeho priestoru.

Dnes v parlamentnej politike už nepôsobíte. Čo tá regionálna?

Som poslanec v Košiciach, v košickom Starom Meste. Vďakabohu, sa mi už k dnešnému dňu podarilo splniť 95 percent svojho nemalého volebného programu, ktorý som pred komunálnymi voľbami predstavil. Je ale ešte pár projektov, ktoré by som dotiahol a realizoval. Tie najnosnejšie témy, ktoré som sa v komunálnej politike snažil presadiť, mám už za sebou.

Zakladali ste aj Mladých sociálnych demokratov. Spolupracujete ešte s nimi?

Po vstupe do veľkej politiky, do parlamentu, som z tohto združenia vystúpil. Keďže som už nemal žiadny čas.

Pozorujete ešte ich činnosť? Aspoň „z diaľky“?

Pozorujem. Som rád, keď sa mladí ľudia angažujú vo veciach verejných a že od pasivity prejdú aj k riešeniu toho, čo považujú vo svojej krajine za zlé, alebo toho, čo ich trápi. A chcú si svoju krajinu prispôsobiť na taký obraz, aký v nej chcú sami vidieť. Keďže som združenie zakladal, tak ma to zaujíma a z diaľky ho pozorujem, ale žiadnym spôsobom do združenia nevstupujem ani metodicky a ani ľudsky.

Stále ste členom Smeru?

Áno, stále (smiech).

Takže na stranu ste nezanevreli, keď ste sa na kandidátke do marcových parlamentných volieb ocitli až na 98. mieste?

Poviem to inak. Do politiky som vstupoval ako mladý človek so záujmom niečo zmeniť. Nevstupoval som do nej preto, že som sa videl raz v parlamente. To, že som sa tam ocitol, bola možno zhoda okolností, šťastnej náhody a výsledok mojej práce, ktorú som dovtedy, kým som nebol v parlamente, robil. Byť politikom, neznamená to, že ním ste len vtedy, keď je dobre a ste vo funkcii. Bremeno vašej politickej aktivity si už nesiete celý život. To, čo som v parlamente robil, aké zákony som predložil a prijal, a keďže to bolo najviac za poslancov nášho klubu, mi už nikto nevezme. Nemôžem sa teraz tváriť, že so Smerom nič nemám, keď som bol súčasťou celého jeho príbehu v podstate desať rokov.

Otto Brixi na svojich cestách v Tibete. Zdroj: Facebook/Otto Brixi

Ako si vysvetľujete, že napriek svojej aktivite ste sa na kandidátke objavili na nezvoliteľnom mieste?

Politický život je nevyspytateľný. Nemám žiadnu zášť a ani nepociťujem k nikomu žiadnu negatívnu emóciu, a nemám pocit skrivodlivosti. Politický život je skrátka niekedy vrtkavý. Už u iných sa stalo, že jeden deň boli na výslní a druhý deň v podstate v politike hrali druhú alebo tretiu ligu. Nemyslím si, že by som to mal brať tragicky a na rozdiel od mojich iných kolegov žijem úplne normálny štandardný život. Dívam sa dopredu a nie späť, čo by ma mohlo určitým spôsobom politicky spoločensky a psychicky zaťažovať.

Hovorí sa, že do parlamentu ste sa dostali vďaka Pavlovi Paškovi. Médiá vás označili dokonca za jeho chránenca. Je to pravda?

Nie som farizej a nikdy som nikoho nezaprel. Nemôžem úlohu niekdajšieho predsedu pána Pašku vo veci mojej angažovanosti na kandidačnej listine po roku 2012 nejakým spôsobom spochybniť, keďže vtedajší predseda parlamentu a podpredseda strany mal vplyv na to, kto sa do parlamentu dostane. Myslím si, že som nesklamal dôveru, ktorú som dostal z jeho strany, ale aj od širšieho vedenia Smeru. Svoju historickú úlohu so 45 zákonmi som absolútne dokonale splnil.

Myslíte si, že na lepšie číslo na kandidátke ste sa nedostali práve z toho dôvodu, že Paška už nemal taký vplyv v strane?

Vôbec sa tým nezaoberám. Politický život prináša rôzne situácie, a to ako sa moja životná kapitola v parlamente nateraz vyvinula, je dôsledkom viacerých subjektívnych, ale aj objektívnych okolností, a nemyslím si, že by bolo treba sa k ním teraz vracať.

Stretávate sa ešte s bývalými kolegami či spolustraníkmi?

Vzhľadom na globálne aktivity, ktoré dnes vyvíjam, a na to, že po celom svete relatívne veľa cestujem, tak môj kontakt s nejakým politickým pozadím je obmedzený. Nie preto, že by som ho odmietal, ale preto, že momentálne nemám čas sa politike venovať. Ak mám záujem sa stretnúť s niekým z politického prostredia, čo, prirodzene, moje súčasné aktivity aj vyžadujú, tak ho o to jednoducho požiadam a nedelím ľudí na to, či sú alebo nie sú v Smere. Žijem taký život, aký som žil predtým, čo som prišiel do parlamentu, a ľudí v zásade delím na dobrých a zlých a nie na to, či sú alebo nie sú politicky angažovaní.

Ste v kontakte aj s pánom Antonom Martvoňom, s ktorým ste svojho času predložili aj kontroverzný „kazítkový“ zákon?

Po našich posledných niekoľkých názorových výmenách som s ním kontakt trošku obmedzil, keďže máme na niektoré spoločenské a politické problémy a okolnosti odlišné názory.

Narážam na to, že prednedávnom médiá informovali o konflikte či zvade, ktorá mala medzi vami nastať…

Nešlo o nič zásadné. V súkromnom rozhovore som mu vytkol určitú vec.

Vaše konanie nazýva judášskym…

Nemám potrebu komentovať slová pána Martvoňa. Ak on má potrebu sa verejne vyjadrovať a spájať ľudí so svojimi pohľadmi na život, je to len jeho slobodné rozhodnutie. Ale to, že si niekto neželá byť spájaný s jeho boliestkou, a tým, že trpí pocitom politickej nezaradenosti, tak to ja už ovplyvniť neviem. Pravda je taká, že dnes nežijem život vysokého politického funkcionára a ani činovníka, a preto si myslím, že je úplne prirodzenou súčasťou môjho života, aby som nebol aktívnym participantom názorov a aby mi nebolo vkladané do úst to, čo si nemyslím, alebo to, na čo môžem mať iný názor ako pán Martvoň.

Ako sám hovoríte, vy Smeru nezazlievate nič…

Nie.

Je zrejme ťažké hovoriť za niekoho iného, ale myslíte si, že má práve Martvoň na Smer ťažké srdce?

Každý z nás zažívame spoločenské, kariérne, ale aj profesionálne zmeny. Ja nevidím do duše a ani profesionálnych pohľadov na život pána Martvoňa, ale mám pocit, že príliš aktívne a možno niekedy s prílišnou nadprácou vstupuje do debát a spoločenských konštrukcií, ktoré sa ho už dnes priamo netýkajú.

Ako by ste zhodnotili súčasné politikárčenie Smeru? Stranou zatriasla napríklad nedávna kauza Bašternák…

Nie som ani sudca a nechcem ani nikoho kádrovať či hodnotiť.

Ale zrejme na túto tému občas prehodíte s niekým slovo alebo sa debata zvrtne aj na túto problematiku…

Divili by ste sa, ale ani veľmi nie. Vnímam politickú súčasnosť Slovenska. Ako vieme, každá minca má dve strany, ale ja nie som ten, ktorý by mal akúkoľvek kauzu dnes hodnotiť, pretože sú tu iné orgány, ktoré vedia oveľa lepšie posúdiť, ktorá kauza je reálna a ktorá je len politickým kontextom.

Čo hovoríte na názor, že za kauzou Bašternák stojí tzv. „košická skupina“ a malo ísť o odvetu za odvolanie Pavla Pašku z funkcie?

Ja nepatrím do žiadnej skupiny, zoskupenia, krídla a ani platformy. Tieto kuloárne reči ja hodnotiť alebo sa k ním inak vyjadrovať nebudem, pretože nemám k čomu. A na konšpiračné teórie som ja nikdy nebol.

Cítite sa v Smere ako straník pohodlne, keď je atakovaný takýmito kauzami?

Každá strana má svoje problémy a tieto problémy treba riešiť interne v rámci diskusií a v rámci toho, čo tá strana či tá firma chce ďalej dosiahnuť. Do politiky som vstupoval s úmyslom pracovať a niečo v nej pre túto krajinu dokázať. Dnes nie som v pozícii, aby som si ja mohol dovoliť hodnotiť budúcnosť strany, ktorej program a hodnotové zameranie majú na Slovensku úplne jasne pozitívne definovanú budúcnosť.

Trpí podľa vás Smer politickou koróziou?

Každá strana prechádza určitým vývojom, je to prirodzené. Aj strana sú len ľudia, a tí dávajú strane nejaký obsah a program. Strana Smer je na Slovensku etablovaná už vyše 16 rokov a za ten čas si prešla personálnym, obsahovým a aj marketingovým vývojom. Ak dôjde k tomu, že strana bude potrebovať nejakú ozdravnú injekciu, tak vedenie strany k tomuto kroku určite pristúpi. Predpokladám, že každý, kto stranu zakladal a budoval ju s nejakou víziou, si je vedomý toho, že nechce, aby dopadla ako SDKÚ alebo HZDS či iné marginálne strany, ktoré kedysi hrali extraligu a dnes už nemá nikto záujem ani o ich značku.

Hovoríte o ozdravnej injekcii, myslíte, že niečím takým by mohla byť práve aj výmena tých najvyšších smeráckych elít?

Reštart môže byť na viacerých úrovniach. Nemusí to byť len výmenou ľudí na najvyšších úrovniach, môže to byť aj výmenou ľudí na akejkoľvek úrovni. Ale to je už na vedení strany a predsedníctve, aby zhodnotili, akým smerom chcú, aby sa strana uberala, akí ľudia majú túto víziu napĺňať a podľa toho prispôsobiť aj kádrovú politiku, aby bola zachovaná politická kontinuita toho možného úspechu, ktorý tam do roku 2012 bol.

Myslíte si, že sa premiér ku kauze Bašternák postavil správne?

Pán premiér je dostatočne skúsený politik na to, aby vedel, čo robí a ako sa v danej situácii má zachovať. Ja ho rešpektujem ako jedného z mála európskych politikov, ktorý si zachoval svoju názorovú konzistentnosť za akýchkoľvek krízových či lepších dní.

Premiér je známy svojimi výrokmi na margo moslimskej menšiny na Slovensku. Na tie nedávno doplatil Miroslav Lajčák uchádzajúci sa o kreslo generálneho tajomníka OSN. Toho doslova ugriloval moderátor diskusnej relácie stanice Deutsche Welle. Nemyslíte si, že Ficove vyjadrenia ho môžu neskôr dohnať? A nielen jeho, ale aj jeho spolupracovníkov?

Nemôžeme hodnotiť pána premiéra a ani budúcnosť krajiny, podľa niektorých vyjadrení, ktoré sú vytrhnuté z kontextu nejakého celku.

Očividne výroky podobného typu môžu povesti Slovenska na celoeurópskej úrovni uškodiť…

To, že jeden pán novinár poňal tému subjektívnym spôsobom, ešte neznamená, že premiér povedal niečo spôsobom, ktorý Slovensko poškodzuje. X ľudí môže mať na X vecí rôzne názory. Ak v danom čase premiér niečo povedal, tak v danom čase vychádzal z informácií, ktoré mali objektívny základ a objektívnu verifikovateľnosť.

S pánom Martvoňom ste svojho času predložili kontroverzný „kazítkový“ zákon. Veríte ešte stále v súčiastky v elektrospotrebičoch a iných prístrojoch, ktorých cieľom je pokaziť daný výrobok?

Zniesli sme si svoju mieru kritiky za tento zákon a nebol nič iné ako množstvo obdobných zákonov, ktoré vo svete boli predložené v omnoho starších politických systémoch, ako je ten slovenský. Ja si myslím, že ak sme túto tému otvorili, tak minimálne pre slovenského spotrebiteľa to bolo dobré. A vôbec ale vôbec, aj keď nám to veľa ľudí otĺka o hlavu, neľutujem, že sme otvorili tému, v ktorej konzumný a spotrebiteľský svet hovorí aj o plánovanom zostarovaní výrobkov. Bola to téma síce tabuizovaná, no všetci o nej vo svete a aj na Slovensku hovorili.

Takže hovoríte o tom, že keď si kúpim napríklad práčku, tak tam je vstavaný takýto komponent…

Hovorím o tom, že existujú reálne výrobky, a bolo to technicky a aj vedecky dokázané, ktoré môžu znižovať schopnosť používania výrobku.

Počas svojej parlamentnej kariéry ste sa do histórie zapísali aj ako najmladší poslanec v národnej rade. V súčasnosti vám tento titul uchmatol Milan Mazurek z ĽS NS. Aký máte na to názor?

Ako to uchopiť, aby som sa nikoho nedotkol. Pána poslanca Mazureka nepoznám, ale je to mladý človek, ktorý vyšiel zo strany, ktorá do slovenského politického systému priniesla veľmi nebezpečné prvky a prvky, ktoré nie sú zlučiteľné s hodnotami, ktoré ja presadzujem. Budem veľmi smutný, ak by pán Mazurek to, čo vo svojej materskej strane vidí, ako mladý človek, ktorý chce, aby jeho krajina mala perspektívu, presadzoval aj v parlamente. A je jedno, či ide o potláčanie ľudských práv, boj proti iným náboženstvám, iným rasám alebo akúkoľvek inú formu verejného odporu voči akejkoľvek inej menšine, ktorá na Slovensku alebo vo svete žije.

- Reklama -