Prichádza čas, keď sa budeme báť ísť do kostola modliť? Alebo osláviť významné výročie krajiny vo väčšom počte?
Aj pri všetkej tragédii a brutalite, ktorá sa stala, nie. Chodia Francúzi menej do kostola? Alebo na futbal? Nie! Chodia tam viac! A my by sme sa mali správať podobne. Aj napriek tomu všetkému je tu stále väčšia pravdepodobnosť, že nás prejde auto alebo nás pobodá mentálne narušená žena v Tescu, alebo zastrelí podobne mentálne narušený muž v Uherskom Brode, než že sa na nás vrhne islamistický terorista.
Aký je váš názor na vôbec prvý útok v európskom kostole zo strany Islamského štátu?
Brutalita, ktorá patrí do stredoveku, a nie do dvadsiateho prvého storočia. Tento odporný čin ukazuje zvrhlosť a zvrátenosť Islamského štátu. Týmto spôsobom sa správajú ku všetkým, a to bez rozdielu, či sú kresťania, moslimovia, neveriaci, alebo ktokoľvek iný.
Ako súčasné nebezpečenstvo zmenilo a zmení Európu do budúcnosti?
Európa sa bude musieť viac starať o svoju bezpečnosť. Vonkajšiu i vnútornú. Podobne ako Spojené štáty po jedenástom septembri v roku 2001.
Zo všetkých strán sa ozýva, že Európa prvú migračnú vlnu nezvládla, a preto sa na kontinent dostalo mnoho potenciálnych teroristov. Ale čo teraz s tým? Má to vôbec nejaké východisko?
Východiskom je väčšia ochrana vonkajšej hranice, väčšia kontrola ľudí, ktorí k nám prichádzajú, aj silnejší dohľad nad potenciálnymi teroristami v európskych krajinách. A už nikdy sa nesmie opakovať minuloročné leto, keď do Európy prišli státisíce ľudí bez akejkoľvek kontroly. Túto chybu teraz vidia jasne aj v Nemecku.
Čo je nebezpečnejšie? Organizované útoky z územia Islamského štátu alebo jednotlivé útoky teraz už miestnych občanov, ktorí sa týmto spôsobom chcú zavďačiť Alahovi alebo na seba upútať pozornosť?
Oboje je rovnako nebezpečné. Preto je nutné zničiť Islamský štát aj teroristické bunky vnútri Európy. Sú to spojené nádoby.
Sú útoky ukazovateľom, že plná integrácia prisťahovalcov nie je možná ani po niekoľkých generáciách?
V Európskej únii žije dvadsaťpäť miliónov moslimov a ďalšie desiatky miliónov najrôznejších migrantov. Deväťdesiatdeväť percent z nich je úspešne integrovaných. S terorizmom sú spojené rádovo stovky, maximálne tisícky ľudí. Nepochybujem o tom, že si s nimi poradíme.
Práve sa nachádzate na zjazde demokratov v USA. Čo vám táto návšteva priniesla? A ako sa na našu situáciu pozerajú Američania?
Volebné zjazdy v Amerike sú úžasná príležitosť v priebehu niekoľkých dní si priblížiť a ujasniť všetky záležitosti a problémy, ktorými Amerika žije, a tiež sa stretnúť so svojimi známymi a priateľmi. Tento rok sa historického zjazdu amerických demokratov, na ktorom je prvýkrát nominovaná žena, zúčastňuje ako dobrovoľník prvýkrát aj môj pätnásťročný syn. Ako vôbec najmladší dobrovoľník na celom zjazde. Fantastická skúsenosť a fantastický zážitok pre neho na celý život. Pokiaľ ide o terorizmus v Európe, Amerika je s nami podobne, ako aj my sme boli s Amerikou po ich jedenástom septembri. Obama to dnes v noci vo svojom prejave opäť pripomenul.
Donald Trump vyhlásil, že si Francúzsko a Nemecko môžu za súčasnú situáciu sami, pretože dovolili týmto ľuďom prísť do krajiny. Čo si o tomto pohľade na útoky myslíte?
Donald Trump väčšinu času nevie, čo hovorí. Ako keď prišiel do Škótska a Škótom gratuloval k nezávislosti od Európskej únie bez toho, aby mu niekto povedal, že Škótom je v Európskej únii dobre a chcú tam zostať. Amerika je postavená na prisťahovalcoch a utečencoch. Aj jeho dve manželky, jedna Češka a druhá Slovinka, sú prisťahovalci. Trump je hanbou Ameriky.
Komu v amerických prezidentských voľbách fandíte a prečo?
Odmala, od čias, keď bol zvolený a potom zavraždený John F. Kennedy, sú mojou stranou demokrati. To je strana normálnych obyčajných Američanov, ľudí, ktorí ako ľudia všade na svete majú svoje každodenné problémy, starosti, ako každý mesiac vyjsť so svojím platom, ľudí, ktorí svojou prácou tvoria Ameriku. Obdoba sociálnej demokracie v Európe.
Bernie Sanders verejne podporil svoju bývalú súperku Hillary Clintonovú v boji o Biely dom. Prekvapilo vás to?
Neprekvapilo. Bernie Sanders je slušný a férový človek. Poctivo bojoval, vybudoval celé hnutie, a keď prehral, podporil Clintonovú, aby nevyhral Trump. Tak sa správa demokrat, ktorému ide o hodnoty a o vec.
Turecký prezident Erdogan v rozhovore naznačil, že nebude ďalej dodržiavať dohodu o výmene imigrantov, ak Turecko nedostane vízovú slobodu pri vstupe do štátov Európskej únie do októbra. Je to vydieranie? Mala by si to Európska únia nechať? A ako sa vy sám pozeráte na bezvízový styk s Tureckom?
Prezident Erdogan vypúšťa v poslednom čase veľa silných vyhlásení. Európska únia, ako však už naznačili napríklad mnohí nemeckí politici, sa nenechá vydierať. S Tureckom bola uzavretá dohoda, podmienky tejto dohody sú jasné. Turecko tieto podmienky – najmä pokiaľ ide o ľudské práva a prijatie príslušného zákona o terorizme – neplní. Preto nemôže očakávať zavedenie bezvízového styku. Nepoznám jediného ministra vnútra v Európe, ktorý by svojej vláde zrušenie víz pre Turecko odporučil. Som úplne rovnakého názoru.
Juncker vo francúzskej televízii povedal, že odstúpi, keď bude chcieť; a poprel, že by bol alkoholik. S nadhľadom vyhlásil, že si vedie zoznam ľudí, ktorí ho kedy zradili. Je jeho úloha spochybňovaná oprávnene? Mal by odstúpiť?
Juncker je slabý predseda Európskej komisie, robí veľa chýb a má rad veľmi kontroverzné vyhlásenia. Preto je terčom väčšinou oprávnenej kritiky. O jeho prípadnom odvolaní však môže rozhodnúť iba Európsky parlament. Ak by k odstúpeniu, odvolaniu či výmene Junckera malo dôjsť, stane sa tak v januári budúceho roka, keď sa po dva a pol roku bude meniť vedenie Európskeho parlamentu. Ak k tomu nedôjde, Juncker zostane vo funkcii do leta 2019.
Západné médiá naznačujú, že Turecko a prezident Erdogan sa obrátili smerom k Rusku, Iránu a Asadovi a budú sa s nimi chcieť dohodnúť. Čo si o tom myslíte?
Rusko, Irán aj Sýria sú dôležití susedia Turecka. Preto by sa mal každý rozumný turecký politík snažiť o normálny priateľský vzťah s týmito susedmi. V prípade turecko-ruského pomeru ide teraz o normalizáciu týchto vzťahov po zostrelení ruského lietadla. O nič viac a o nič menej. Preto tiež schôdzka Erdogan – Putin bola dohodnutá už pred nevydareným tureckým pokusom o vojenský puč.
Turecká armáda obkľúčila základňu USA, údajne im Turci vypli elektrinu. Teraz už dochádza k vzájomnému vyjednávaniu. Ako ale vnímate tento čin? Iste hovorí o napätosti vzťahov medzi Tureckom a Spojenými štátmi, bude spor gradovať? O čom obkľúčenie svedčí?
K žiadnemu obkľúčeniu a vypnutiu elektriny americkej základne nedošlo. To sú len výmysly a zbožné želania niektorých dezinformačných serverov. Keby k nejakému obkľúčeniu došlo, stalo by sa to okamžite hlavnou témou americkej predvolebnej kampane. Nič také sa nedeje, základňa Incirlik, odkiaľ americké, ale i napríklad nemecké vojenské lietadlá vzlietajú, funguje, puč-nepuč, úplne normálne. Turecko potrebuje USA i NATO, a preto bol napríklad náčelník Zboru najvyšších veliteľov ozbrojených síl USA, generál Dunford, v pondelok v Ankare.
Nadija Viktorivna Savčenková na Ukrajine začala držať ďalšiu hladovku, tentoraz proti nečinnosti vlád celého sveta, aby ich prinútila k výmene väzňov. Vyzvala tiež ľudí, aby vyšli do ulíc. Je držanie hladoviek správnym spôsobom, ako dosiahnuť ciele? Bude držať ďalšie a ďalšie hladovky?
Hladovka Savčenkovej dávala zmysel, kým bola v ruskom zajatí. Teraz je na slobode v Kyjeve a ak chce robiť politiku, musí sa snažiť o naplnenie svojich cieľov politickými prostriedkami. Hladovkou nič nedosiahne, iba sa strápni.
Angela Merkelová po atentátoch dala v podstate najavo, že sa jej politika nemení. Bavorský premiér sa proti tomu ohradil, že sa politika musí zmeniť a zotrvačnosť tej existujúcej považuje za problém. Aký je váš pohľad na vec?
Nemecká politika voči utečencom sa postupne mení. Ak porovnáme dnešnú situáciu so situáciou pred rokom, keď do Nemecka prichádzalo dvadsaťtisíc utečencov za víkend, sme dnes niekde úplne inde. Minuloročné leto sa nebude už nikdy opakovať. Po súčasných teroristických útokoch v Nemecku sa ďalej sprísnia bezpečnostné opatrenia. Na tom je zhoda tak v Berlíne, ako aj v Mníchove, a to aj napriek občasnej verbálnej výmene názorov medzi bavorským ministerským predsedom a kancelárkou.
Hackeri napadli e-mail Hillary Clintonovej. Objavujú sa špekulácie, že v tom majú prsty Rusi. Chcel by Putin riskovať a ovplyvňovať americké voľby?
Americké bezpečnostné služby majú dôkazy, že Rusi v e-mailoch majú prsty. Či tým chcel Putin ovplyvňovať americké voľby, neviem. Viem však, že ak áno, tak tým preukázal Trumpovi medvediu službu. V Amerike totiž nie je väčšia zrada, než spolupracovať so svojím protivníkom – Ruskom. Tým, že Trump Rusov dokonca vyzval, aby sa na e-maily Clintonovej pozreli, tak sa u amerických voličov odpísal. Všetko tak nasvedčuje, že Putin, chtiac-nechtiac, bude musieť po amerických voľbách rokovať s prezidentkou, o ktorej dobre vie, že po minulých ruských voľbách otvorene podporovala protiputinovské demonštrácie.
