Savčenková v úvode rozhovoru uviedla, že sa vždy vnímala ako slobodný človek a z toho dôvodu nechápala, prečo by sa mala niekomu „kajať“.
Rusi, alebo aspoň tí, s ktorými sa vo väzení stretla, sú vraj „obmedzení“ a vnímala ich ako „darebákov“. „Nikdy som sa nimi necítila byť pokorená,“ uviedla.
A ako to bolo vlastne s tou hladovkou?
„Bolo mi tam také nepríjemné jesť, že pre mňa bolo jednoduchšie nejesť. Po prvé – jedlo bolo nechutné. Po druhé – nikdy tam nemôžeš jesť, čo chceš, nemáš si čo vyberať. A po tretie – nemala som inú možnosť, ako bojovať, len túto. Keď prichádzali a strkali mi tanier a ja som ho odmietala, nechápali to, pretože bol štyridsiaty, šesťdesiaty deň hladovky. To ich hrozne rozčuľovalo a mne to robilo tak dobre, že mám tú možnosť ich naštvať, že môžem aspoň niečo robiť. Aj keď som bola slabšia fyzicky, bola som silnejšia morálne a duchom, a to ich oslabovalo,“ uviedla v odpovedi.
„Je potrebné sa nevzdávať. V prvom rade je potrebné za nich bojovať. Keď o nich prestaneme hovoriť, nikto nás nebude počuť. Keď ma vyslobodzovali, vyslobodila ma skoro polovica sveta. Keby mi toľko ľudí nepomáhalo, nebolo by možné sa dostať na slobodu. A teraz je potrebné robiť to isté, nahlas o tom hovoriť, zdôrazňovať, že tam ešte zostávajú naši ľudia, že ich Rusko terorizuje. A oni sa, rovnako ako ja, nesmú nechať zlomiť, nesmú sa vzdávať, nesmú nič podpisovať, musia ísť a hovoriť: Pravda je taká a taká a my ju nebudeme prekrúcať,“ hlása Savčenková.
Ukrajinská politička prehovorila aj o svojej motivácii k tomu, aby sa sama vydala bojovať s dobrovoľníkmi na front.
„Keď ruské vojská vtrhli na Krym, bolo potrebné hneď vyhlásiť vojnový stav, označiť Rusko za agresora a začať brániť našu zem na Kryme. Lenže sme vlastne žiadnu (skutočnú) vládu nemali, tí, čo v nej boli, sa zľakli, takže sa to všetko začalo tak, ako nemalo. Vycvičená armáda, v ktorej boli špecialisti, nešla bojovať. Brániť svoju krajinu išli obyčajní ľudia. Nechápala som to, pretože som bola dôstojník, desať rokov som slúžila, prisahala som svojmu národu, že ho budem chrániť,“ uviedla v odpovedi.
Vojna bude pokračovať, kým bude pre niekoho výhodná
Vojna na východe Ukrajiny vraj, bohužiaľ, aj naďalej pokračuje.
„Nie je možné povedať, že tam prebiehajú silné strety alebo pokusy o prerozdelenie územia. Nejde o obsadenie alebo spätné dobytie nejakého územia. Hádžu jeden po druhom granáty a ľudia umierajú. Úplne zbytočné obete. Treba to zastaviť. Je potrebné buď bojovať, vytlačiť ich, vyčistiť hranicu, alebo je nutné konečne pochopiť, že už treba všetko skončiť,“ uviedla ukrajinská politička.
Vojna bude podľa nej pokračovať dovtedy, kým bude pre niekoho výhodná, „bude sa hodiť korupcii, kšeftu. Dovtedy budú umierať ľudia. Bohužiaľ, vždy stoja peniaze proti cene života“.
Na Ukrajine je vraj potrebné usporiadať celoukrajinské referendum a položiť v ňom otázky, ktoré Ukrajinu zjednotia a nebudú ju rozdeľovať.
„Keď teraz začneme klásť provokatívne otázky o jazyku alebo riešiť, kto koho zabil a komu to odpustiť, bude vojna večná. Keď sa však opýtame, či ľudia chcú, aby u nás v rukách prezidenta, nezáleží na tom, akého prezidenta, či Porošenka, alebo Janukovyča, bola sústredená všetka moc, tak ľudia povedia nie. A povie to celá Ukrajina, Zakarpatská Ukrajina, Sumy, Donbas, Krym aj Černivci,“ nazdáva sa Savčenková.
- Reklama -
